Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať pripadne požiadať niekoho kto je/bol v podobnej situácii , aby sa vyjadril. Mám priateľa, vyše roka. Ma 8 ročného syna s ktorým nežije, no stretáva sa s ním každý druhý víkend (resp vždy od štvrtka do pondelka - každý druhý týžden) , takisto prázdniny atd. Väčšinu tieto vikendy s nimi nie som a robím si vlastný program, no samozrejme sú dni / prázdniny kedy chodí k nám. Problém je vo mne , a to taký že žiarlim na syna . Možno si poviete že som sprostá, a že to nie je normálne, no doteraz som mala vzťahy kedy som bola pre partnera ja ta jediná, a nemusela som sa s nikým deliť o lásku a nie som na to zvyknutá, neviem to prekusnut. Som citlivá a lásku potrebujem cítiť stále a potrebujem aby mi ju partner dával patrične najavo, a neviem predýchať že ma niekoho radšej ako mna ....Ked sme sami, nie je žiaden problém, všetko je tak ako ma byt, partner mi lásku dokazuje a ja som šťastná. No ako náhle k nám príde jeho syn/alebo je partner s ním, automaticky ako by som tam nebola, vidno že syna miluje , samozrejme že viac ako mna, k synovi sa sprava ako k 3 ročnému, neustále ho rozmaznáva, maly je vkuse na ňom zavesený, vydobija si pozornosť, neustále je ako "ockov cecek" , partner sa s ním rozpráva iba zdrobneninami ako naozaj s 3 ročným dieťaťom, dokonca partner svojho 8 ročného syna musí chodiť uspávat aby vôbec zaspal. Príde mi to choré že nemôžem spať ani s vlastným partnerom v posteli bez toho aby v noci alebo nad ranom neprišiel k nám do postele maly (lebo nevie spať bez ocka). Ked sú sami , samozrejme že partner s ním spáva a stále ho k tomu učí, takze sa tomu ani nedivím no neskutočne mi to vadí a neviem co s tým. Ďalším problémom je to, že môj názor partner neberie, ako náhle poviem jedno slovo co sa týka týchto veci, hneď to berie ako útok a urobí zo mna najhoršiu na svete . Je to v našom vzťahu jediný dôvod kvôli ktorému sa hádame. Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykla vôbec na to, že nie sme spolu každý druhý víkend. Normálny človek by chcel vikendy tráviť s partnerom , kedže pracovný týžden je pracovný týžden, no ani to nemám umožnené. Resp je mi lepšie ked nevidím ako vychovava svojho syna , lebo mám na to svoj názor a vznikla by z toho zasa len hádka . Áno viem, som bezdetná a nemôžem sa k tomu adekvátne vyjadrit nakoľko kedže nemám deti neviem tento vzťah ešte úplne pochopiť , no ide tu hlavne o moju žiarlivosť ked sme s jeho synom . Som vtedy skor nešťastná ako stastna a viac sa trápim, a uz teraz sa bojím letných prázdnin ked bude u nás takmer mesiac ... A ked sme sa bavili o našom spoločnom dieťati, jeho prvá otázka :a co bude s .....(meno syna)??? Je to normálne ? Prosím Vás ak tu je niekto kto sa nachádzal v podobnej situácii alebo sa cittil podobne ako ja , prosím Vás poraďte mi ako sa mám správať , ako to prekusnut že vôbec ma dieťa... Je to veľmi tažké kedže nemôžem nič povedať nakoľko vždy som zlá ja a vždy sa pohadame...Prosím o rady a názory a hlúpe komentáre si nechajte, nemám na to náladu, skôr som uz zúfalá
Partnerov syn a ziarlivost
Ked tak citam, co ten maly robi, tak mi napadlo jedine: jeeeeeeeeeeeeej, aky maly nenapadny manipulator :). Nuz ale tvoj chlap je v tom az po usi a teba urcite pocuvat nebude. Bojovat proti skrytej manipulacii zo strany maleho decka, to je skoro boj s veternymi mlynmi. Ak ho tatko neschladi, co urcite nie, lebo on sam to v nom podporuje, tak nikto. Mas velku smolu. Ty v tomto trojuholniku nikdy pravdu mat nebudes.
Balea mne pripada tvoja ziarlivost chora. Uz len to zesa nechces delit o lasku s jeho dietatom je chore.
Je uplne normalne ze deti lezu rodicom do postele. Robili sme to aj my so sestrou. Uvedom si zechlapec a aj otec museli velmi trpiet ked boli nasilne rozdeleni a pre chlapcovu psychiku to musi byt velmi tazke ze si ho medzi sebou vlastne rodicia pohadzuju.
Suhlasim s Messje co pise. Navyše vdaka tomuto mozes vidiet ze tvoj partner sa chce starat o dieťa - keby si raz s nim nejakr mala, tak je to celkom výhoda. A to ako sa rozpravaju no co, je to stale dieta!!!
Popracuj na svojom sebavedomi - aby zdrava zena ziarlila na dieta - no akoze to je psycho. Ty mas pre svojho partnera uplne inu hodnotu, tak sa spamätaj a bud jeho partnerkou. A ked ti vadi ze je so synom aj tu trochu tak si najdi muza ktorydeti nema alebo sa o ne nestara.
Balea
Absolutne ta chapem
Ja si ale nemyslim,ze tvoj problem je ze ziarlis.Ty mas skor nervy z toho,ze ten chlapec sa sprava akoale decko?ktore keby si pytalo cicku,tak mu ju tvoj partner da.
Keby bol ten chlapec samostatnejsi,nevidela by si to az tak cierne.
Chlapec prisiel o dni s otcom a otec so synomSnazia sa vynahradit ten cas co nie su spolu.Ano,prehanaju to.Ale ty to hadkami nenapravis.Musis prestat byt sebecka a dopriat tym dvom nech si spolu a uziju si to.Ten chlapec by teba tiez mohol nenavidiet,lebo jeho otec je s tebou viac dni ako so synom.A nie je to tak.Respektuje ta ako otcovu partnerku ktora k otcovi patri.Nehneva sa na teba za to.Skus to tak vnimat aj ty.Balea,je to len 10 dni v mesiaci.Dalsich 20 je toho maleho otec len tvoj.Kym o teba sa musi ten chlapec delit aj tych 10 dni,tych 20 sa ty s nim delit nemusis.Kto je na tom lepsie balea?Ty.
Chlaec vyrastie a nebude to vzdy tak.Skor by mi bolo luto ako zareagoval na otazku co sa tyka spolocneho dietata.Ale ty ako rozumna zena si mohla povedat...No...bude mat braceka alebo sestricku.Budes dobry otec obom.Boze dievca,bud rada,ze sa stara o svoje dieta.To mas ukazku,ze sa nemusis bat,ze sa bude super starat aj o vase spolocne.
Nauc sa chlapca prijat alebo ich nechaj samich ked je tam.Hraj s nim hry,zakop si s nimi s loptou.Pridaj sa k nim ked idu von.Ked uvidis,ze chlapec ti je vdacny za spolocnost a je aj s tebou rad,prestanes to tak vnimat.
Slobodná Dakujem za príspevok. Presne to cítim tak ako to ty opisuješ . Môj partner ma výčitky že s ním nie je , a preto sa k nemu takto sprava . Ale zas odtiaľ potiaľ. Aby sa s 8 ročným chlapcom rozprával štýlom: môj krásny chlapček co robkáš? Miláčik boľká ťa niečo ? Atd atd ... to je podľa mna uz príliš prehnane . Vkuse aby bol ten maly na ňom zavesený, ked lezime s partnerom pri TV, maly dôjde a začne sa naňho lepiť atd . Máš pravdu aj v tom že robí všetko co synček chce. Co sa týka spania, maly dôjde k nám do postele, mna partner pusti a automaticky ide objímať jeho a spi s ním ďalej atd atd ... Dokonca maly rozpráva jeho bývalej že ja s partnerom chcem spať a jeho sme nechali spať v izbe, a tak mám problém aj s bývalou. Som z toho na prášky, a obávam sa že sa mi míňa trpezlivosť . :-(
Spravne tusis, ze tam nieco nehra a ich laska je chora, nie je laskou, ale zavislostou, preto aj tak prudko reaguje, ked sa voci tomu ohradis. Tak reaguje zavisly clovek, ktory svoju zavislost popiera. Cudovala by si sa, ako ti mali fagani dokazu uz v tak malom veku manipulovat a uzurpovat si vsetku pozornost. Partner ma vycitky svedomia, ktore v nom syn zamerne vyvolava a tak urobi, vsetko, co syncek chce. Stava sa to bezne, ci uz decka, mamicka, alebo byvala partnerka. Vedia, ako na nich a oni sa nechaju nimi sprosto vyuzivat a manipulovat. Tych, ktori ich naozaj lubia, tych prehliadaju, az ich stratia a bude neskoro. Pretoze toto nevydrzis. On travi svoj cas so synom v tvojej pritomnosti, ale vobec ta do svojho zivota nezahrna, to vyzera uplne inak. Ver, ze su aj normalny otcovia, s normalnou laskou voci svojim detom a svojej partnerke a dokazu vsetko bezproblemov sklbit, tak aby si nemala pocit neistoty a ziarlivosti. Zena citi, ma instinkt, to nie je ani ziarlivost. Jeho vztah sa nezmeni, on to nepochopi, mozno sa spamata, ked bude neskoro. Najdi si normalny vztah, kde ta bude mat partner naozaj rad a urobi ti rad miesto vo svojom zivote. Toto zial buducnost nema.
Balea, máš tu dva príspevky hodné zrelých mužov. Neviem, či majú deti, ale jedno viem určite - sú alebo budú skvelými otcami! Píšeš, že si citlivá, tak by si mala cítiť... A zapojiť sa do aktivít, kt. robí otec svojím synom. Zmeniť svoj prístup. Potom aj Tvoj partner zmení ten svoj. A čo najrýchlejšie sa zbaviť svojej žiarlivosti, tam je kameň úrazu! Toto položilo veľa vzťahov, veľa manželstiev. Vieš, ľudí nemožno vlastniť...
Nedalo mi a dočítal som to. No máš to ťažké no dieťa bude pre rodiča vždy na prvom mieste, no ani rodič by to nemal s pozornosťou preháňať a zabúdať na teba.
Chýba ti láska? :O V prvom rade by si ju mala mať ty, čo ak by partner odišiel na nejaký dlhší čas niekde do zahraničia alebo by ste sa nevideli? Nemala by si žiadnu lásku, pretože by nebol s tebou fyzicky?
Ako nič v zlom.
Nepoznám vašu situáciu ale z toho, čo si opísala je partner očividne veľmi naviazaný na svojho syna ale inak na tom nevidím nič zlé. Skôr ma zaráža to vaše spoločné dieťa a tá jeho odpoveď a zároveň otázka.
Toto už ok podľa mňa nie je a mali by ste sa o tom porozprávať.
Vieš čo sa hovorí, že človek môže niekomu dať len to, čo má sám, ale pre lásku toto neplatí a aj napriek tomu, že cítiš, že ju ,,nemáš,, tak jej máš presne toľko, koľko jej máš mať a máš aj viac, len..
Neviem ako by som takéto niečo riešil. Je zvláštne, že 8 ročný chlapec nevie spať sám a že sa tvoj partner nezaujíma o teba ak má pri sebe syna.
Možno by si mohla skúsiť niečo robiť spoločne s nimi. Ja neviem, ísť na ryby, do kina....
ale v tomto tvojom rozpoložení to očividne nie je možné, tak skús tú svoju lásku nájsť v sebe. Ty by si mala podľa mňa lásku dávať ,,nezištne,, ako partnerovi, ako jeho synovi, tak aj iným ľuďom, ktorých máš rada. veď to dieťa ťa potrebuje a ty si to ani neuvedomuješ.
Nauč ho spávať samého, prihlás ho na nejaký krúžok kým bude u vás...je veľa možností.
Ja viem , na jednej strane si toto všetko uvedomujem ale druha strana ma nepustí a nikdy tu situáciu neviem zvládnuť aj ked sa strašne snažím, vždy ma to ovládne a nezvládam to ... Bola som uz aj na pár sedeniach u psychológa kvôli tomu ale ani to mi zatiaľ nepomohlo...
Partnera nezmenis, najlahsie zmenis svoje vnimanie.
Ziarlivost je egoizmus. Uzurpujes si partnera, jeho cas len pre seba a nechces sa onho delit. Lenze tak to nikdy nebude. Ma syna, budete mat aj spolocne deti, budes sa delit. Ma aj pracu, kamaratov, povinnosti, budes sa delit.
Ty si cast jeho zivota, ale nie cely jeho zivot. Rovnako on nemoze byt celym tvojim zivotom.
Zi aj pomimo neho. Vybehni si na babsku jazdu.
A hlavne sa nauc tesit z toho, ze partner sa tesi. To je laska. On je so synom stastny, tak bud aj ty z toho, ze su stastni. Naozaj je to len o tom, napohlad strasne tazke ale ked to spravis zistis, ze je to vlastne primitivne jednoduche. Drzim palce
