Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Priatel sa nevie rozhybat

Príspevok v téme: Priatel sa nevie rozhybat
lulu87

S priatelom sme spolu cez desat rokov, pred dvoma rokmi sme kupili pozemok, s tym, ze budeme staviat dom. Uz dva roky sa ale frajer k nicomu nerozhybal. Furt sa vyhovara, ze nemame dost penazi, ze musime pockat, ze je to investicia a pod. Mne dochadza trpezlivost, aby sme mohli zobrat hypoteku na dom, zmenila som pracu za taku, ktora ma nebavi, som v nej od rana do vecera a non stop v strese, brala som to ako obetu a bola dohoda, ze po skusobnej dobe vezmeme hypo a zacne sa stavat a samozrejme nemame este ani projekt. Samozrejme, pohadame sa kvoli tomu aspon 2x do tyzdna, nepomahaju vyhrazky, ze odpredam svoju polovicu, dobre slovo, sluby, prikazy, nic, aby sa rozhybal. Mam uz svoj vek, v najblizsej dobe budem chciet aj dieta, ale to som chcela, aby uz vyrastalo v dome, ale to tazko, kedze za dva roky sme sa nikam nepohli a nebudem mat predsa dieta v 40tke. Co by ste robili na mojom mieste?

Messje

Ja sa este vratim k jednej vete ktoru si napisala a to 6 rokov materskej.No...nepoznam ziadnu zenu,ktora je alebo bola na materskej dovolenke 6 rokov.Ak takto rozmyslas,tak nie je naozaj divu,ze on ma strach si nabrat na chrbat hypoteku,ktoru by mal niekolko rokov splacat sam,lebo jeho partnerka sa do prace hrnúť nebude.

xxx xxx xxx

Juj pozerám prvé príspevky, svadbu odkladať kvôli stavbe domu ... pár tisíc eur na stavbe domu je naozaj drobný nákup. Pekná svadba sa dá zvládnuť za pár tisíc eur, pričom hostia vám z toho veľkú časť vrátia. Reálne si to prepočítajte. Ak budete dokončovať dom 10 rokov, alebo ho splácať do penzie a strachovať sa, tak to naozaj nemá význam.

xxx xxx xxx

Odpredať polovicu pozemku je dosť problém, o to v podstate nik nemá záujem, jedine ak by to bolo naozaj výrazne pod cenu a tvoj frajej má k tomu predkupné právo. Toto je planá vyhrážka a on to vie.
Čo by som ja robil na tvojom mieste? V prvom rade svadba - ak nemáte hotovosť ani len na svadbu, tak sa na stavbu domu ani nechystajte. Minimalizujte výdavky, šetrite maximum, na tento systém ste mali nabehnúť už dávno. V druhom rade projekt - stačí menší dom, pre dvoch - vybavovačky min pol roka. Za ďalšie ušetriť čo najviac - vyhrnúť si rukáv a stavať, naučiť sa a odrobiť na stavbe čo najviac. Je to veľa času, veľa študovanie, ale ušetríte na cene za prácu. Stavba domu je nákladná, nákladné je aj dom vybaviť, upraviť terén. Skúste si k tomu sadnúť, rozpočítať, koľko by to všetko stálo, ako ste na tom s úsporami, s príjmom, či si niečo viete urobiť svojpomocne, koľko mesačne dokážete ušetriť, atď.
Na mudrlantov na fóre moc nedaj, nepoznajú váš stav, vašu situáciu, nepoznajú teba, ani priateľa, ale z brucha vás budú hodnotiť, pritom väčšina z nich je dlhodobo nezadaná ...

Kýčera

Pozri, dievča, máš tú názory, až na pár výnimiek, s kt. sa nedá nesúhlasiť. Ale Ty si stále dookola melieš to svoje - JA chcem, JA, JA... Ono to má byť o tom, že MY chceme, MY, MY... Najviac ma zaujali myšlienky mládenca, kt. Ti o.i. napísal aj toto : "...aby partneri mali spoločné vízie, je jedno, či ten dom začnete stavať, váš vzťah sa už rozpadol teraz", " toto nie je o tvojom priateľovi, ale o tebe", "Život, resp. šťastie nezávisí od cieľa, ale od cesty, kt. k nemu vedie. Cieľ je len bonus!" Prekrásna myšlienka, kt. pointa Tebe, ale aj niektorým iným uniká! Prečo si myslíte, že dotyčný žiaden vzťah nemá? Preto, že to píše? Ľudia toho natárajú, iní im to zhltnú aj s navijákom. Možno by sme oči vypliešťali a ticho závideli... A to sa týka aj toho bývania. Do tej jaskyne by som sa kľudne nasťahovala. Nie jaskyňa je dôležitá, ale ten človek, s kt. by som ju obývala. Nik z nás nevie, čo mu život prinesie, či nakoniec nebude rád aj tej jaskyni... Lulu, ak budeš vo svojom ťažení pokračovať, tak sa Tvoj život rozpadne ako domčet z karát, celý... Stratíš všetko, aj to málo, čo máš... Život sa nedá nalinajkovať, život treba žiť, tak ako prichádza a ak ani toto nepochopíš, tak Ti ostáva už len jedno, a síce navliecť sa do latexu, kúpiť bičík a použiť ho na svojho chlapa...

Messje

Tak po precitani tvojho vysvetlenia som ja zase zistila,ze pravdu tu mal mesacny princ.Prepac,ale chybu uz aj ja vidim v tebe.Mas omluvy preco nemat dieta,preco nemat svadbu,ale jeho omluvu,preco nemat hned teraz dom,proste prijat nechces.To je potom naozaj tazko.Tvoje. vyhovorky musia byt respektovane,ale jeho nie.Tu jeho proste prijat nechces.

lulu87

Tak sme sa na tu temu dnes bavili a problem su z jeho strany stale "len" peniaze. Boji sa, ze to neutiahne sam platit, ked budem napr. 6 rokov na materskej. Neda sa vobec uchlacholit tym, ze keby bolo zle, tak sa preda jedno z aut, alebo sa preda dom a ze hypoteku ma kazdy. Ono je asi problem, ze volakedy frajer zarabal dost vela ako podnikatel, ale pred takymi troma rokmi sa musel normalne zamestnat, lebo mu to uz neslo a asi preto si v sebe nieco nesie, tak radsej ide na istotu a nechce riskovat a normalne ho z toho chyta panika. S dietatom on nema problem, mal volakedy, ale posledny rok by ho uz aj chcel, cize by som to sem do tejto temy netahala. S dietatom mam problem ja, lebo ho nechcem ubytovat v obyvacke a mam v zivej pamati, ked sa prerabal len byt a stravili sme desiatky hodin vyberanim kachliciek, podlahy a neviem, si predstavit, ze by som to absolvovala s nejakym malinkym dojcatom, ktore ma ine potreby ako travit svoje detstvo v stavebninach. Okrem toho, aj my ako mali sme sa stahovali z mensieho do vacsieho a zmena prostredia, skoly, kamaratov na mna nerobila dobre, preto to logicky nechcem, aby to absolvovalo moje dieta/deti. Co sa tyka svadby, ako som uz spominala, chcem tam mat svoju rodinu, neviem si predstavit, ze by tam neboli moji krstni rodicia, babky, svagrinej rodina, ktora nas vola na kazdu jednu oslavu. Pride mi to ako prejav nevdaky, mat svadbu o dvoch svedkoch, uz som taku zazila a vobec sa mi to nepacilo a presne som si povedala, ze takto to ja nechcem. Financovat si ju budeme musiet sami, frajerovi rodicia nemaju nazvys a nasi si tiez platili svadbu sami, takze to neni u nas zauzivane, ze by nam na nu mali nieco dat, uz bola na to rec. Viem, ze sa mozno zda niekomu divne, ze sme sa za tie roky nikam neposunuli so svadbou alebo dietatom, ale pre nas ta svadba nie je az taka podstatna, my vieme, co je medzi nami, po tolkych rokoch spoluzitia to nepovazujem ako nejaky posun, ked ta svadba raz bude, tak bude prave stretnutim sa celych nasich rodin, kamaratov a spolocnej oslavy nasej lasky. Ak by to malo byt o dvoch svedkoch, tak to nepotrebujeme, lebo myslim, ze nase partnerstvo drzi a malo by drzat nieco viac ako len papier. Rovnako dieta, niekomu sa bude zdat, ze potrebujem mat vsetko nalinajkovane, ale je to len moj pocit zodpovednosti, ze chcem dieta priviest do urciteho vybudovaneho stabilneho zazemia, kedy si to dieta plne uzijem a nebudem v jednom zhone. Takze spat k teme, ako prekonat v chlapovi paniku z financii a ako ho namotivovat, aby sa rozhybal..