Trápi ma smrť jediného syna

Nanita,
mám tu niečo pre Teba. : )

1.www.topky.sk,

2.mojpribeh.sk. Podrobnejšie svoj príbeh rozoberá aj na videu.

Lubko4, ešte som to nikomu nenapísala a povedala som to iba jedinému človeku, Ty si druhý - si neskutočný ú b o ž i a k !

Človek je na tejto zemi len dočasne. Pravý a trvalý život budeme žiť pri Bohu. Zem je miestom, kde sa stretáva dobro a zlo. Dejú sa tu aj tragédie a ty nanita, si túto stránku pozemského života zažila a stále prežívaš.

Pozemský život si nezaslúži, aby človek na ňom lipol, jeho najväčšou nevýhodou je práve smrť tých, ktorých človek miluje.

Pozemský život nie je cieľom, je to len dočasný nástroj. Dá sa tu naučiť obetavej láske. Na to je práve tento nedokonalý pozemský život ideálny - jeho nedokonalosť dáva možnosť obetovať sa. To by sa v dokonalom svete nedalo. Mystici hovoria, že obyvatelia neba by chceli práve preto stráviť aspoň jeden deň na zemi aby sa mohli obetovať. Pretože Otec je tak veľkolepý a pritom tak nežný a pokorný, že každý keď ho spozná, túži vyjadriť svoju lásku k Nemu svojim obetovaním sa.

Nanita - OBETUJ svoje utrpenie. To je najlepšie, čo môže človek urobiť keď trpí. Tvoje utrpenie tak môže priniesť veľa dobrého. Môžeš ho obetovať aj za svojho syna, aj za iných. Keď obetuješ utrpenie, v duchu z neho vystúpiš - budeš na neho pozerať z nadhľadu. Ako Ježiš, keď trpel na kríži a odriekal verš zo starého zákona, ktorý toto jeho utrpenie predpovedal.

Nanita, chváľ Otca a ďakuj mu za to že vás s manželom urobil plodnými, že si mohla byť mamou, že Ti dal syna, že ste sa mali radi, že si s ním mohla byť 20 rokov, že On ho miluje viac ako Ty a obetuj Mu svoje utrpenie. Nech ho použije na niečo dobré, aby priviedol Tvojho syna k sebe a aj iných.

Myslím na Teba v modlitbách, žehnám Ti a objímam Ťa.

nanita, nikto z nás nevie...
Ale z toho, čo si napísala, si ja myslím, že Tvoj syn našiel svoju cestu a svoje miesto, kde ho už nič netrápi.
Viem, že sa to nedá porovnávať, ale ja som veľmi trpela po smrti môjho otca. Tiež som s ním mala živé sny a potom sa bol rozlúčiť - aspoň ja si to tak vysvetľujem. Odvtedy sú to už iba také tie bežné sny, presne ako píšeš Ty. Naozaj si myslím, že už sú tam, aj Tvoj syn aj môj ocko, kde majú byť, a kde im už nič nechýba. A raz sa tam s nimi možno stretneme.
Minule si písala, že cítiš moje objatie. Posielam Ti ho, nanitka, každučký deň, odkedy som čítala Tvoj príbeh. Nech Ti moje objatie pomáha zvládať ťarchu každého dňa a tešiť sa zo všetkého, čo Ti život prináša. Lebo nie je previnením voči našim mŕtvym tešiť sa zo života, je to naša povinnosť voči nim, voči ich láske.

A, náhodou, píšeš veľmi dobre, nemáš mať prečo obavy.

Nanita, presne tak bojujem o zivot, ako tvoj syn. Uz 3 a pol roka. Tak isto ma odporucili k psychiatrovi. Mam kazdodenne peklo, PN... nepriznali mi ani davku. Som si isty, ze je to bud r, alebo nieco take vazne. (mam podozrenie na velmi tazku parazitozu, lebo sa mi to hybe vselikde po tele) Ledva chodim. Predtym som behaval 5 km, teraz sa udycham 30 metrov na autobus.

Liecim si to sam, a samozrejme, peniaze nemam. Cize doslova z almuzien si to liecim, ako viem, stale dokola hladujem, davam si vsetko mozne zdrave co mam, MMS, a tak... kazdy den modlitby.

Kazdy den sa bojim o zivot, viem, ze ked sa to zhorsi, mozem odist, rovnako. Husiu kozu mam z toho, ze to nevedia diagnostikovat, a ani sa nesnazia. Mam 34, proste na mna dlabu. Peniaze na sukromnu kliniku nemam. Ostal som sokovany zo slovenskeho zdravotnictva, vzdy som mal za to, ze taka vec sa snad ani nemoze stat. Ze keby mal niekto R, tak mu to diagnostikuju... teraz pozeram, ze este aj to je dar bozi, ak to niekomu najdu.

Najviac na zaplakanie je, ze ma nechcu poslat na MRI a sam si to nemozem dovolit, stoji to aj 200 eur. Tam by to bolo vidiet. Cize v podstate cakam na smrt, alebo na zazrak. Ze to zmizne same vdaka tym modlitbam alebo MMS.

Ach, toľko by som toho chcela vypovedať,len keby mi to písanie išlo lepšie,klávesnica je zmazaná a písomná forma komunikácie je moja slabá stránka.Po trošku skúsim. Psychiatrička mi povedala,že po smrti nič neexistuje a sny si nemám všímať,sú iba výplodom môjho podvedomia.Ja však verím.že smrťou život nekončí,preto sa veľmi bojím,či som ja, ako jeho matka ho dobre pripravila na smrť.
Snívať sa mi začalo až po pol roku.Sny sú krátke,uvedomujem si v nich že je mrtvy,je v nich mladší,asi tak 12 ročný,povie mi, že ma ľúbi alebo ma vybozka.Je mi fajn,že aspoň takto sme mohli byť spolu.Zneisťuje ma to,že každý mi vraví,že ked je vo sne vysmiatý,tak je dobre.Ja ho však nevidím vysmiatého, ja sa ho vo sne pýtam ako sa tam ma a on mi tak neisto odpovie.napr.Blúdil som po tme, nemohol som nájsť cestu ale teraz už mi je dobre.Raz mi povedal aby som mu zobrala oprať šaty od hniloby tela.Dva dni pred dušičkami mi vo sne povedal.....Mami ja už odchádzam,ľúbim ťa...držali sme sa v objatí,cítila som ho a on sa mi pomaličky strácal...potom som sa zobudila.Odvtedy sa mi už nesníva ako s mrtvym ale bežné sny akokeby žil.
Zatiaľ toľko,písala som to za 2 hodiny.

Nanita, prečo ťa tie sny znepokojujú? Čo v nich je? Nemusíš odpovedať, ak nechceš. Vedela by som ti dať fb kontakt na jednu pani, ktorá by ti poskytla trošku iný pohľad na jeho smrť a dodať psychickú podporu, neboj, nie je to žiadna veštica, ani nič podobné.
Brať lieky nie je žiadna hanba, obzvlášť nie v takýchto prípadoch. Poznám rodičov, ktorým pri autonehode tragicky zomrel syn. Jeho mamina bola vo vedúcej pozícii, bez liekov to však nezvládala. Nikto by to však o nej nepovedal, žiaden vyplazený jazyk, ani oťapenosť, ani doživotné branie liekov ako sa tu spomína. Postupne sa jej už vysadzujú lieky. Potom ďalšiu maminu, je to zhruba rok, čo jej nečakane zomrel syn, tiež to na nej nebadať, že berie lieky, až na to, že je po tejto udalosti na pohľad citovo veľmi chladná, ale nikto nemôže vedieť, čo sa v jej vnútri skutočne odohráva. Nechcem ťa do ničoho tlačiť, rozhodnutie je na tebe.

Nanita možno ti pomôže prečítať aj toto -> www.zdravie.sk

O tom zdravotnictve mi nieco hovor. Mojej kamaratky bratranec mal rakovinu oblicky a lekari mu vybrali tu zdravu oblicku! Zomrel.

ANO.