Pred Vianocami mi lekári oznámili, že môj 20 ročný syn má pokročilé štádium rakoviny.Tri týždne nato zomrel v bolestiach a mňa veľmi trápi prečo mu to lekári nezistili skôr.Zdravotné problémy začal mať niekoľko mesiacov dozadu a chodili sme po vyšetreniach.Liečili mu iba príznaky,nehľadala sa príčina,dokonca padlo aj to,že si to všetko iba vymýšľa a odporúčali ho ku psychiatričke.Syn mal od narodenia neurofibromatozu,bol riziková skupina a až teraz som sa dozvedela,že mal byť od malička sledovaný na onkologii.Nás tam nikto nikdy neposlal. Nemôžem sa s tým všetkým vyrovnať,viem že lekári urobili veľkú chybu a stále si vyčítam,že som na nich mala viac tlačiť,zdravotníctvo na Slovensku je mizerne.Syn bol jediné moje dieťa,veľmi mi chýba,ľúbila som ho nadovšetko.
Trápi ma smrť jediného syna
si teda evanjelička?
Aj mňa to napadlo,nemám na takýto rozhovor odvahu.Katolička nie som,nieje to podstatne,Boh je iba jeden.
:)
Smrť prekonáme tým, že v nej objavíme Boha.
To je pekné a hlavne dobré. Len chodievaj do kostola a tam načerpáš silu. Choď na sv.prjímanie ak môžeš. A nechceš sa o tom porozprávať s kňazom? Poradil by Ti určite.
Chodím,bola som včera i dnes a pôjdem aj zajtra a vždy ked mam na to priležitosť.
Podľa tvojho príspevku, chodíš asi do kostola však?
Nanita, môžem sa Ťa niečo spýtať?
Je pravda,že trpím nespavosťou ale nie je to až také zle aby som potrebovala lieky.U psychiatricky som bola niekedy v marci,predpísala mi lieky na úzkosť,no ja som sa rozhodla ich nebrať,nechcem zostať na liekoch .Ja potrebujem hlavne duchovnú podporu,nasmerovať svoju myseľ tak,aby som mala nádej a väčšiu istotu ,že je mu tam dobre a istotne sa tam raz stretneme.Mala som s nim sny,ktoré mi z časti túto istotu dávajú ale sčasti ma aj znepokojujú Kycera,dakujem,že si ma aj vtedy podporovala. zita 05,to objatie cítim aj na dialku.Všetkým vám DAKUJEM.
Nanita: niekedy je človek tak nešťastný, že od nešťastia, smútku a trápenia len plače, plače a nevie ani zaspať. Pokiaľ jednu noc nespíš, na ďalšiu noc už je dobre dať si nejakú tabletku a vyspať sa. Aby nedošlo napríklad k štyrom po sebe nasledujúcim dňom a nociam, kedy si vôbec nespala. Totiž v takom prípade by si mohla odpadnúť z telesnej vyčerpanosti a v nemocnici ťa automaticky dajú na psychiatriu, kde ťa budú liečiť rovnako, ako liečia ťažkých schizofrenikov, ktorí majú halucinácie a počujú hlasy. Napichajú do teba injekcie, nasypú do teba lieky (možno ti dajú aj elektrošoky) a budú ťa nútiť ťažké psychiatrické lieky užívať denne po dobu možno aj siedmich, desiatich rokov, alebo do konca života, čo ty ale vôbec nepotrebuješ. Od tých liekov (ak ich budeš naozaj brať denne) sa ti budú ruky triasť, nebude ti fungovať pamäť, budeš oťapená, bude sa ti točiť hlava, budeš sa cítiť na odpadnutie, veľkou rýchlosťou budeš priberať a s vyplazeným jazykom budeš chodiť, lebo lieky (ak ich budeš brať denne) z teba urobia šibnuto vyzerajúceho človkea. Najdôležitejšie, čo teraz potrebuješ, je strážiť si spánok.
...Preto ti radím, pokiaľ máš niekoho známeho, kto pracuje v lekárni, skús ho poprosiť, nech ti zoženie nejaký Rohypnol alebo Olanzapin... To len pre prípad, že náhodou príde jedna noc, počas ktorej nevieš zaspať, tak si občas jednu tabletku hodíš, aby si sa dobre vyspala.
...Kedysi sa také lieky dali kúpiť bez receptu v lekárni a boli súčasťou každej domácej lekárničky rovnako ako leukoplast pre prípad, že by si sa porezala, mal každý človek doma aj lieky na spanie pre prípad, že príde jedna noc, keď nevie zaspať, tak si občas jednu hodí. Mnohí si to ani vôbec nikdy nedali, ale mali to proste doma, že keby náhodou...
...Dnes sú tieto lieky zakázané, sú iba na predpis...aby vraj ľudia s nimi nepáchali samovraždy, ale to bola len sprostá výhovorka, lebo aj tak s nimi nikto samovraždu spáchať nechcel. Psychiatrická lobby sa o to postrala. Totiž psychiater často nechápe, čo ten človek chce a potrebuje a snaží sa ho urobiť závislým na týchto liekoch, čiže ho núti brať ich denne. A darmo človek povie, že on to nepotrebuje každý deň.
...Najhoršie je, ak nespavosť (či už od trápenia a žiaľu, alebo len tak bez príčiny) človeka postihne prvýkrát. Nespať niekoľko po sebe nasledujúcich dní a nocí znamená 100% istotu, že ten človek skončí na psychiatrii, kde ho budú roky liečiť na omnoho závažnejšiu chorobu, než akú v skutočnosti má.
Poprípade skús navštíviť praktického lekára a poprosiť ho, či by ti mohol predpísať jedno balenie nejakých liekov na spanie (o smrti syna jej rozprávať nemusíš), aby si si občas, keď príde noc, že nevieš zaspať, mohla jednu takú tabletku dať. Alebo si vezmi od staršej susedky, od babičky (dôchodcovia to často berú).
...Naozaj to nemyslím zle a je mi ľúto, čo sa ti stalo, že si stratila syna, ale ja len nechcem, aby si sa dostala "do pazúrov psychiatrom". Nepatríš tam.
Ahoj, nanita,
Tvoju tému mám otvorenú už štvrtýkrát a stále nenachádzam slová, ktorými by som vyjadrila svoju spolupatričnosť s Tebou. Veľmi by som chcela byť aspoň chvíľku pri Tebe. Chcela by som Ťa objať, tak silno objať objatím, ktoré povie všetko bez slov. Z celého srdca Ti prajem veľa sily bojovať s osudom. A vedz, ak Ťa Tvoj syn vidí, veľmi chce, aby bola jeho mama šťastná, šťastná napriek všetkému.
