Čo som? Životný príbeh...

Príspevok v téme: Čo som? Životný príbeh...
Nikto86

Vopred sa ospravedlňujem, za dlhý text, ale skrátil som všetko čo sa dalo.

Začal by som asi takto, mal som normálne detstvo, aj keď pochádzam z neúplnej rodiny, môžem povedať, že moje prvé roky života boli v značnej miere pozitívne. Všetko začalo ísť "dolu vodou" až od polovice základnej školy. Bolo to postupné a preto som si to vtedy ešte tak neuvedomoval. Keďže som bol celý čas len s jedným rodičom a nemal som žiadnych súrodencov, stále bolo u mňa
ťažšie a ťažšie presadiť sa v kolektíve, bol som introvert a strácal som sebavedomie, prestával som si veriť a stále som bol väčším terčom pre tých dominantnejších okolo mňa. Nie že by som bol vyslovene šikanovaný, alebo nejako psychicky týraný, ale aj napriek tomu som si vypestoval sociálnu fóbiu, ktorá sa začala stupňovať.

Posledné 2 roky na základnej boli najhoršie, bol som už úplne
odcudzený od kolektívu, nemal som žiadnych kamarátov ani kamarátky. Vtedy som dúfal, že základnou školou to skončí a na strednej škole budem mať čistý štít a všetko bude lepšie.
Snažil som sa myslieť pozitívne, no bohužiaľ som bol iba naivný. Nezapadol som ani do jedného kolektívu a bol som úplne sám. Niekedy aj profesori zabúdali, že na ich hodine, bol
som skoro ako neviditeľný. Určite ste to mali podobne aj niektorí z vás a dokážete sa s tým stotožniť. Sociálna fóbia sa zväčšovala a začal som ju pociťovať stále viacej a viacej.

Namiesto nejakých skupinových aktivít som bol sám. Mal som jediné štastie, že som mal doma sám stále čo robiť a za to vďačím najme počitáčovým hrám a televízií, bez nich by
som bol určite v silných depresiach. Je pravda, že je to istý druh úniku od reality, to uznávam, ale nikdy som to neuprednostňoval pred skutočným svetom. Medzi mojími 16 - 17 rokmi,
nastal obrovský zlom v mojom živote. Iróniou je, že neviem presne k akej skutočnosti tento zlom priradiť, nejednalo sa o žiadnu náhlu udalosť, možno to bolo aj tým, že som sa
konečne vedel pozrieť na svet aj z inej strany. Postupne som sa prestal "kŕmiť" médiami a "alternatívna" realita v podobe hier ma až tak nelákala. Začal som čítať rôzne odborné články a vzdelávať sa
mimo svoj okruh ( to čo som študoval ) od komplexných vied až po sociologické štúdia. Prevažne sa jednalo o kultúrnu a sociálnu antropológiu, najviac ma zaujali diela Reného Decartesa,
kedže ako samouk som to ďaleko s kvantovou mechanikou a molekulovou fyzikov nedotiahol. Fascinovalo ma skúmať a hodnotiť ľudské správanie a "čítať" ľudí, čo je doteraz jedným z mojich zlozvykov.

Niekto by mohol namietať, že je to výhoda kvôli tomu, že si skôr viem zaradiť ľudi do povahových kategórií, s čim súhlasím, ale u mňa sa to zvrtlo do inej podoby. Komplexita osobností sa zrazu stáva triviálna a ľudí začínam vnímať skor ako veci.
Na jednej strane by sa dalo lamentovať nad tým, že by som mal byť vďaka týmto nadobudnutým vedomostiam na správnej ceste, aby sa zo mňa stal viac spoločenský človek, keďže by som mal chápať ako a prečo sa ľudia v rôznych situáciách správajú, no opak sa stal pravdou a tá moja pomyselná priepasť medzi spoločnosťou a mnou sa akurát predĺžila. Je úsmevné, že čím viac sa človek dozvie o fungovaní spoločnosti tým viac sa chce od nej dištancovať.
Ďalšia ( všeobecne považovaná za zĺú ) vlastnosť, ktorú som si vypestoval bola zo začiatku mierna a teraz to už je pokročilá apatia. Následkom ale bolo, že som si kompletne "vyliečil" socialnu fóbiu.
Neviem síce, či je to dobrá rada pre tých, ktorí sa nevedia zbaviť sociálnej fóbie, ale moje apatické vnímanie reality mi v tom pomohlo, aj keď sa jednalo o vedľajší
produkt mojich štúdií a poznatkov, ktoré som vďaka ním nadobudol.

Na konci strednej školy som sa na svet pozeral už úplne inak a platí to aj dodnes aj keď moje názory a presvedčenia sa stále vyvíjajú. Vôbec som neriešil, kto si o mne čo myslí
a vo všeobecnosti ak sa ma niečo priamo netýkalo, neriešil som to. Chvíľami som sa ani sám nespoznával, pretože ešte pred pár rokmi som mal problém čo i len otvoriť ústa a povedať nejaké slovo, nie
to ešte presadiť názor. Nemal som problém rozpravávať pred skupinov ľudí, ak to učebná osnova odomňa vyžadovala na nejakej hodine. Na VŠ som nešiel a s ľuďmi som sa prestal aj to málo pasívne stretávať v triede, preto píšem sem, lebo chcem počuť názory inak zmýšľajucej skupiny na svoju osobu a ako vníma svet v ktorom žijeme.

Nebudem sa tu na nič hrať, je pravda, že pohŕdam nie len
celou spoločnosťou, ale aj jej hodnotami, najradšej by som bol keby všetci boli racionálne zmýšľajúci a riadili sa výlučne logikou. Hovorí sa, že spoločnosť degraduje, že ľudia hlúpnu a stále počujem,
že generácia "x" je úplne na nič, ale opak je pravdou, nič sa nemení, ľudia sú stále rovnakí, mení sa len doba a spôsoby ktorými tieto zmeny vnímame, ako napríklad také sociálne média.
Čím viac poznatkov nadobúdam, tým viac sa vzdiaľujem od spoločnosti a do určitej miery prestávam byť aj tým čo definuje človeka, som skoro úplne prázdny, emocionálne otupelý, neviem kto som. Hovorí sa, že to čo vieme, z nás robí tým, kým sme, no ja mám pocit, že žiadnu osobnosť nemám.

Jediné o čo sa snažím je vijsť z tej malej bubliny, v ktorej všetci žijeme a ktorú väčšina z nás nazýva realita a posunúť sa niekde ďalej. Niekto by mohol povedať, že sa správam zbytočne nadradene a ide mi len o povýšenie sa
nad ostatnými, alebo že sa snažím dosiahnúť nedosiahnuteľné, avšak mňa ostatní nezaujímajú robím to len kvoli sebe. Som ten typ, ktorý za moc nepovažuje peniaze a sociálne postavenie, ale vedomosti a informácie a uprednostňuje rozvoj osobnosti.
Naša spoločnosť nám už dávno pred naším narodením predurčila ako budeme žiť.
Či už tomu chcete veriť alebo nie, ľudia, teda my, sme len o trochu vyvinutejšie zvieratá, ktoré maju podobne primitívny život. Narodíme sa, ideme do školy, získame vzdelanie, nájdeme si prácu, nájdeme si partnera/ku, splodíme potomka, zomrieme a to
celé dookola. Či už so mnou súhlasíte, alebo nie práve tento stereotyp mal za následok vznik veľa zdegenerovaných skupín, ako napríklad takí sociopati, ktorí sa snažia celí systém využiť pre seba, alebo tí "jednoduchší" ľudia, ktorí sa
obracajú na vieru a falošné presvedčenia, len aby mohli zavrieť oči, zapchať uši a povedať si, že raz to bude lepšie. Tá skupina ľudí je na tom najhoršie, aj keď mi je jasné, že oni to tak nevidia, lebo z tej malej bubliny, ktorú máme k dispozícií
sa snažia ešte kus ukrojiť.

Na záver by som dodal len to, že cesta, ktorú som si vybral pre mňa nepredstavuje utrpenie, je pravdou, že čím dlhšie po nej kráčam, tým ťažšie je vrátiť sa spať, no ja to svoje rozhodnutie neľutujem.

Kýčera

Mladý muž, pre mňa si človek, ľudská bytosť...Toto slovo v spojitosti so svojou osobou už nikdy nepoužívaj!!! A prestaň sa na seba pýtať : "Čo som?" ! Ty nie si žiadna vec, Ty si živý tvor! Nedegraduj sa! Viac Ti nevládzem napísať, ale ešte sa ozvem. Zatiaľ Ti pošlem aspoň video, kt. Ti odhalí silu slov, tých správnych...Tak ich začni používať...

youbo.iprima.cz

Filip TT

Duša existuje nepochybne. Som to napríklad ja. Otázka je, či existuje telo v takom príčinnom vzťahu k duši, ako si predstavuješ.

Nikto86

@kafe

Bohužiaľ nič ako duša a srdce ( srdce myslené metaforicky ) neexistuje ani dobro a zlo jedná sa len o prázdne slová, ktorým my sami pripisuje vyšší význam.
Tak isto aj šťastie a cítenie vo všeobecnosti, jedná sa len o funkcie neurotransmiterov a podobných molekúl, ktoré ovplyvňujú funkciu neurónov.

Ten "výstup" z reality som myslel do určitej miery obrazne, je to dosť komplikované, stále sa snažím prísť na nové pohľady na existenciu samotnú.
Snažím sa vnímať inak ako vačšina ( nepíšem všetci, lebo sa nájdu aj ľudia, ktorý zmýšľajú podobne ako ja, našťastie
ovládam aj iné jazyky a to mi rozširuje okruhy ) okolo mňa. Tá cesta, ktorú som si vybral pre mňa nepredstavuje utrpenie ani radosť, ako som už spomínal, necítim vôbec nič. Kto vie, možno som sa narodil do zlej doby, buď som sa mal narodiť o tisíce rokov neskôr, alebo niekedy dávno, keď ľudia prežívali len zo dňa na deň, aby som nemal čas premýšľať nad niečím iným a vyslovene len prežívať.

@anjelik *:

Ďakujem ti za príspevok, je to pekne zhrnuté a chápem ako si to myslel/a avšak veci sú zložitejšie ako sa zdajú.
K niektorým veciam by som sa rád vyjadril.
Apatia neznamená slabosť, no ani nadradenosť. Ja by som ju skôr zaradil k opaku povrchnosti v súčasnosti.
Žijeme v dobe,v ktorej ľpieť jeden na druhom kvôli prežitiu je základom, kde je síce individualita cenená no stráca sa v množstve nevyužitých možností.
Spoločenské tvory sme už odjakživa ( "cítenie", "empatia" je toho len vyšší evolučný stupeň ) a to len kvôli prežitiu, kvôli sebe. To je ten paradox, ktorý tu vzniká.

anjelik *

Mať depresie, hľadať z nich východisko, mať uvažovanie ako Miško a Nikto, tak si po prečítaní posledných dvoch nadšených príspevkov, asi rovno strelím do hlavy. :o)) Bez urážky, dievčatá. ;o)
Mládenci nie sú nejakí niktoši, bez uvažovania a technickej predstavivosti, na nich ťažko môžte kričať: cíť, miluj, otvor srdce. Za tým oni musia vidieť niečo konkrétne, nie nejakú pomyselnú bublinu s nápisom Empatické srdce. :o)))
Ak môžem teda ja niečo k téme. Treba vidieť vo vzájomnom prepojení štyri úrovne. Myseľ, mentálnu sféru (myšlienky, predstavy, spomienky, túžby), duševnú sféru (city, emócie, vášne, nálady) a telesnú sféru (ľudské telo) Za najdôležitejšiu je nutné pokladať myseľ a tú treba dôsledne chrániť a to tým, že kontrolujete svoje myšlienky, z nich sa tvoriace predstavy a následne spomienky. Na to je dôležité to filozofovanie, študovanie, spoznávanie. Ale. Práve mentálna sféra sa kedykoľvek môže stratiť v duševnej sfére..a tu sme skončili. Pretože. Duša, to je také bahno, kde sa ľahko stratíme, zablúdime..plávajú v ňom ryby a žaby, zvané smútok, beznádej, hnev, žiaľ, obavy, nenávisť, žiarlivosť..ale aj prehnaná radosť. A keďže tie sú chemické...to majú chlapci isto naštudované, veľmi kvalitne reagujú s ľudským telom...a výsledkom je adekvátny stav tela, kde choroba je už len dôsledkom. Príčinou je to, ako sme uvažovali. :o)
Čiže, moja rada..smeruj svoje uvažovanie tak, aby to bolo tebe a druhým prospešné. Tým, že uvažuješ prospešne v sebe, to isté sa prebúdza aj v tvojom okolí...to mysleli dievčatá tou empatiou. :o) Uvedom si jedno..myšlienky sa stávajú návodmi a prebúdza sa v nich ich vôľa..tak pevnou mysľou dozoruj, aby tá vôľa nestála proti tebe. Jednoduchšie povedané, aby si tvoje myšlienky a predstavy a spomienky s tebou nerobili, čo chcú. No a následne aj tvoje telo. To je tvoj zmysel života..naučiť sa zvládnuť to najsilnejšie v tomto vesmíre a to je tvoja vlastná myseľ, to si ty sám. Myslím, že je to docela slušná výzva..máš čo robiť.
Čo sa týka spoločnosti...oki, je to len také, aké to môže byť tam, kde absolútne absentuje adekvátna výchova a vzdelanie..ale to nič nemení na tom, že ty môžeš druhým ukázať..že dá sa to aj inak. Na to využi svoj mentálny potenciál a nie na riešenie, či je človek opica alebo vôl. :oP Človek je len druh...to dôležité je, aká bytosť je aktuálne vlastníkom a používateľom ľudského tela. :o) Práve tú bytosť obohacuj poznatkami, pochopením..s tým, ako bude rásť tvoje pochopenie, bude sa prebúdzať aj súcit k tým druhým..skôr nie. Apatia je prejavom slabosti..zmeniť to vieš len tým, že zmeníš myšlienky, ktoré ťa k nej priviedli. :o) A čo si? Napíšem, čo nie si. Nie si optimista.:oP Rovnako, ako nie si niekto, kto necíti. :o))) Život je, bol a naveky bude cítiaci..tvrdiť niečo iné je proste nezmysel. Akurát, že ty necítiš to, čo by si chcel, ale cítiš to, čo nechceš. Návod, ako to zmeniť, máš vyššie. :o)

Nikto86

@mam56:
Ja nemôžem povedať, že by som niečoho ľutoval, ja nie som nikto, alebo presnejšie, som niekto, jeden
z vyše 7 miliárd, len zrnko piesku, ale to ma nikdy netrápilo. Mnohým vám uniká to, že človek ako zviera som
nemyslel ako metaforu, ale z biologického hľadiska. Prečítajte si akúkoľvek štúdiu, fakty nezmeníte.

@Kýčera:
Výberu prezývky som nevenoval vôbec pozornosť a vidím, že som tým urobil chybu.
Nick "Nikto" som si vybral lebo som nemal chuť sa tu prezentovať pod nejakým alter egom a aj to číslo bolo náhodné,
keďže mi bolo jasné, že už niekto si taký nick niekedy vybral. V skutočnosti mám 20 rokov.
Áno, čítať ľudí dokáže mnoho z nás, ale racionalizovať a predvídať ich činy ako stroj už málo kto.
Vidím, že narážaš na empatiu a EQ a chápem kam tým mieriš, mne ale ľudia neprídu cudzí, ja rozumiem
ich správaniu a reakciám aj keď sú nelogické, chápem ako funguje ľudský mozog. Ak sa človek riadi
vyslovene logikou, dokáže ľahko predvídať aj jej nedostatok, avšak naopak to nefunguje.
Chápem tomu, že jednoduchší ľudia maju aj jednoduchší život, ako príklad sa nemusia brať len
veriaci, ale aj naši prarodičia. Rozdiel je ten, že niekto bude dobrovoľne žiť v klame a potenciál,
ktorý ma k dispozícií od seba odstrčí preč. Aj keď mne osobne príde celý koncept náboženstva hlúpy a smiešny,
chápem prečo existuje a prečo sú tu aj ľudia, ktorí sa ním riadia. Bohužiaľ sú to práve oni, ktorí sa len vezú na
chrbte tých druhých ako záťaž. Tu by som sa s témou náboženstva asi zastavil, pretože nemám v úmysle nikoho
napádať ani urážať ani vyvracať mu jeho presvedčenia.

Akurát ti môžem doporučiť knihu od Richarda Dawkinsa - The God Delusion
Keď sa už pýtaš na toho Descarta, tak od neho ma najviac zaujal koncept solipsizmu, aj keď sa s ním
nestotožňujem, funguje ako stavebný kameň niečoho vačšieho, dosiaľ nepreskúmaného.

kafe

si obyčajný, priemerný človek. Ničím nezaujímavý - prázdny, emocionálne otupelý. Hľadáš sa. Chodiaci zombík. Takých ľudí je dosť veľa, aj ja som taká bola.
Používať svoj mozog je skvelá vec. Len v dnešnej dobe sa to dotiahlo do extrému, že sa zabúda na srdce, dušu, zabúda sa cítiť a veci (život) vnímať, nie len vedieť kvantá informácií, rozanalyzovať a vydedukovať niečo - mechanicky. Jedlo len zjesť a vychutnať, sú dve rozidielne veci. Robiť niečo a robiť niečo s radosťou, chuťou je rozdiel. Pomáhať niekomu, keď som sám prázdny a pomáhať niekomu, lebo som sám šťastný je OBROVSKÝ rozdiel. Šťastie sa nedá cítiť mozgom. Na to treba trénovať srdce. Neni to niečo čo proste len lusknutím prsta JE a cítim to.
Trochu čítaš, pohŕdaš spoločnosťou, neriešiš čo si kto o tebe myslí. Typujem že máš okolo dvacky, takéto správanie je typické pre ľudí v tvojom veku. Takže normálu sa nijak nevymykáš, podľa mňa.
.
Nerozumiem, ako konkrétne sa snažíš vijsť z reality a posunúť sa ďalej? Snažíš sa žiť inak ako všetci okolo teba? Ako spoločnosť, ktorú poznáš?
To, že "cesta, ktorú si si vybral pre teba nepredstavuje utrpenie" je dosť biedne chlapče. Kde je aspoň trochu šťavy? Nadšenia, záujmu... skôr mám pocit, že si si neni istý. Ale kým to nebolí, tak proste ideš rovno za nosom. Neboj. V živote to nefunguje tak, že sa musíš vracať, takže nikdy neoľutuješ, akú cestu si si vybral. Ale v momente, keď ti cesta nebude vyhovovať, si vybereš inú. Nájdeš chodník, ktorý sa ti bude páčiť, povedie zákutiami, ktoré ťa očaria, zážitkami, ktoré budeš milovať a ceniť si a z takejto cesty budeš NADŠENÝ. A po takejto ceste pôjdeš zas ďalej.
Nech sa "nájdeš" chlapče, prajem ti to. Je to skvelý pocit a úplne iný život.

Kýčera

Nikto, máš veľmi zlý nick! Nie si "nikto", ale mladý inteligentný muž okolo 30-ky, kt. najskôr slovo vypovie a až potom premýšľa, čo to vlastne povedal. Vy dnešní tridsiatníci, kt. majú byť na vrchole svojich síl, mi pripadáte ako "stratená generácia, prekliati básnici". Človeka človekom robí toto : "Dubito ergo cogito, cogito ergo sum!" Čo si? Zle položená otázka! Táto je správna : "Kto som?" Si homo sapiens! Tak začni u seba, poriadok v hlave si musíš spraviť len Ty sám. Inak veľmi Ti k tomu pomôže aj prvý príspevok od Mám 56! S tým "presadzovaním v kolektíve, introvertom, spoločnosťou, kt. nám dačo určuje,..." si mimo. Čítať iných dokáže veľa ľudí, dokážu ich aj chápať? Nie! Ty nevnímaš len ľudí ako vecí, Ty tak vnímaš aj sám seba...A to je zle, veľmi zle... Mnohí majú vysoké IQ, ale veľmi nízke EQ, niektorým aj chýba...Chýba im empatia,...Súhlasím s Tebou, že ľudia sú rovnakí a mení sa len doba, to áno. A je tu toho viac...Aj ja patrím k veriacim a som "jednoduchšia", preto Ti vravím, že nestačí len čítať, textu treba aj rozumieť, pochopiť ho, ten musí byť vekuprimeraný...Menej filozofuj, hoci : "Žiť a nefilozofovať je ako mať zatvorené oči a nikdy sa ani nepokúsiť ich otvoriť!" Táto skupina ľudí to nemá najhoršie, tá to má naopak najjednoduchejšie. Nevytvára si problémy tam, kde žiadne nie sú, žije tak, ako len najlepšie vie... A aby si dokázal žiť, prežiť, zvládal to tu dole, tak sa musíš niečoho držať, musíš niečomu veriť...Musíš mať nejaké základy - niečo ako viera, výchova, svedomie, hodnoty,... Niečo, od čoho sa môžeš odraziť, na čom môžeš stavať...Musíš pochopiť, že Ty sám si si vybral to, že sa narodíš, komu sa narodíš, prečo si prišiel na svet,... A René Ti v tomto nepomôže, musíš sa obrátiť na iných autorov. A propos, čo si čítal od Descarta?

mam56

Človek nie je žiadne zviera. To je nezmysel. To, s tým testom humanoidity, v ktorom mi vyšlo, že som Malpa Kapucínska, som si len vymyslel tak, ako mnoho iných vecí:-)
Isto sa nestretávam s priateľkou na strome a nejedávam banány:-)))
Na opice sa menia ľudia vtedy, keď sa spijú do nemoty:-) A keď to praktizujú dlhodobo, tak ich už možno považovať fu.ked za opice.

mam56

K topicu: ono, také hľadanie samého seba nie je vôbec jednoduché. Ja som bol dosť crazy, keď som sa hľadal, ale našiel som sa a už som vyrovnaný a pokojný. Bol to veľmi zdĺhavý inner fight:-) Trvalo to roky. Treba často meditovať a premýšľať.
Zistiť to, kto si, je to najpodstatnejšie v živote každého človeka.
www.youtube.com
----------------------------------------------------------------
Milá, pokojná a rešpektovaná pani vošla do lekárne, namierila si to priamo k lekárnikovi, pozrela mu priamo do očí a povedala: chcela by som si kúpiť trochu kyanidu. Lekárnik sa opýtal: na čo je Vám pre Boha kyanid? Pani odpovedala: chcem otráviť svojho manžela. Lekárnik vytrieštil oči a vykríkol: Pane, zmiluj sa! Ja Vám nemôžem dať kyanid, aby ste zavraždili Vášho manžela! To je nelegálne! Prídem o licenciu! Veď oni nás oboch zatvoria! Všetky možné zlé veci sa nám stanú. Ale nie, nestanú! Nemôžem Vám dať žiaden kyanid! Pani siahla do peňaženky a vytiahla obrázok svojho manžela v posteli s lekárnikovou manželkou. Lekárnik sa pozrel na obrázok a povedal: nuž, teda. To je iné. Vy ste mi hneď na začiatku nepovedali, že máte aj predpis.
Mladík vojde do supermarketu a zbadá atraktívnu ženu, ktorá na neho máva. Ona ho pozdraví. On sa radšej držal späť, pretože si nevie vybaviť, odkiaľ ju pozná. Tak povie: ty ma poznáš? Na čo mu ona odpovie: ja si myslím, že ste otcom jedného z mojich chlapcov. Teraz v mysli začne cestovať späť k tej jedinej chvíli, kedy bol neverný svojej manželke a povie: môj Bože, ty si striptérka z párty starých mládencov, s ktorou som sa miloval na stolíku pri bazéne so všetkými mojimi priateľmi, zatiaľ čo tvoj partner ma bičoval po zadku s mokrým zelerom??? Ona sa zahľadí do jeho očí a pokojne mu povie: nie, ja som učiteľkou Vášho syna.
Chuck Norris vstriekol svoju krv raz do jašteričky, opice a žraloka. Odvtedy sú títo traja prezývaný ako Godzilla, King Kong a Čeľuste.
Pulz Chucka Norrisa je meraný na Richterovej Stupnici.
Chuck Norris, keď sa rozpráva sám so sebou, tak si ONIKÁ.
Chuck Norris bol raz na Marse. Odvtedy z Marsu nehlásia už žiadne známky života.
Raz súťažili Chuck Norris a čas. Čas ešte stále beží.
Chuck Norris mal rolu vo Hviezdnych Silách. ON bol silou.
Sadista, masochista, vrah, nekrofil, zoofil a pyroman sedia všetci na jednej lavičke premýšľajú. Majme sex s mačkou? povedal zoofil. Majme sex s mačkou a potom ju trápne, povedal sadista. Majme sex s mačkou, trápme ju a potom ju zabime, zakričal vrah. Majme sex s mačkou, trápme ju, zabime ju a potom s ňou majme sex opäť, povedal nekrofil. Majme sex s mačkou, trápme ju, zabime ju, majme s ňou sex opäť a potom ju spáľme, povedal pyroman. Nastalo ticho a potom masochista povedal: Mňiau.
Počas svadobného obradu sa malý chlapec pýta mami: mamka, prečo je nevesta celá v bielom? No, to je preto, lebo je šťastná a teší sa. No, dobre, a prečo je potom ženích celý v čiernom? No, na to ti neviem odpovedať.
Ďakujem ti, miláčik, že si ma priviedla k viere. Predtým, než som ťa spoznal, by ma ani vo sne nenapadlo, že Peklo skutočne existuje.