Čo som? Životný príbeh...

Príspevok v téme: Čo som? Životný príbeh...
Nikto86

Vopred sa ospravedlňujem, za dlhý text, ale skrátil som všetko čo sa dalo.

Začal by som asi takto, mal som normálne detstvo, aj keď pochádzam z neúplnej rodiny, môžem povedať, že moje prvé roky života boli v značnej miere pozitívne. Všetko začalo ísť "dolu vodou" až od polovice základnej školy. Bolo to postupné a preto som si to vtedy ešte tak neuvedomoval. Keďže som bol celý čas len s jedným rodičom a nemal som žiadnych súrodencov, stále bolo u mňa
ťažšie a ťažšie presadiť sa v kolektíve, bol som introvert a strácal som sebavedomie, prestával som si veriť a stále som bol väčším terčom pre tých dominantnejších okolo mňa. Nie že by som bol vyslovene šikanovaný, alebo nejako psychicky týraný, ale aj napriek tomu som si vypestoval sociálnu fóbiu, ktorá sa začala stupňovať.

Posledné 2 roky na základnej boli najhoršie, bol som už úplne
odcudzený od kolektívu, nemal som žiadnych kamarátov ani kamarátky. Vtedy som dúfal, že základnou školou to skončí a na strednej škole budem mať čistý štít a všetko bude lepšie.
Snažil som sa myslieť pozitívne, no bohužiaľ som bol iba naivný. Nezapadol som ani do jedného kolektívu a bol som úplne sám. Niekedy aj profesori zabúdali, že na ich hodine, bol
som skoro ako neviditeľný. Určite ste to mali podobne aj niektorí z vás a dokážete sa s tým stotožniť. Sociálna fóbia sa zväčšovala a začal som ju pociťovať stále viacej a viacej.

Namiesto nejakých skupinových aktivít som bol sám. Mal som jediné štastie, že som mal doma sám stále čo robiť a za to vďačím najme počitáčovým hrám a televízií, bez nich by
som bol určite v silných depresiach. Je pravda, že je to istý druh úniku od reality, to uznávam, ale nikdy som to neuprednostňoval pred skutočným svetom. Medzi mojími 16 - 17 rokmi,
nastal obrovský zlom v mojom živote. Iróniou je, že neviem presne k akej skutočnosti tento zlom priradiť, nejednalo sa o žiadnu náhlu udalosť, možno to bolo aj tým, že som sa
konečne vedel pozrieť na svet aj z inej strany. Postupne som sa prestal "kŕmiť" médiami a "alternatívna" realita v podobe hier ma až tak nelákala. Začal som čítať rôzne odborné články a vzdelávať sa
mimo svoj okruh ( to čo som študoval ) od komplexných vied až po sociologické štúdia. Prevažne sa jednalo o kultúrnu a sociálnu antropológiu, najviac ma zaujali diela Reného Decartesa,
kedže ako samouk som to ďaleko s kvantovou mechanikou a molekulovou fyzikov nedotiahol. Fascinovalo ma skúmať a hodnotiť ľudské správanie a "čítať" ľudí, čo je doteraz jedným z mojich zlozvykov.

Niekto by mohol namietať, že je to výhoda kvôli tomu, že si skôr viem zaradiť ľudi do povahových kategórií, s čim súhlasím, ale u mňa sa to zvrtlo do inej podoby. Komplexita osobností sa zrazu stáva triviálna a ľudí začínam vnímať skor ako veci.
Na jednej strane by sa dalo lamentovať nad tým, že by som mal byť vďaka týmto nadobudnutým vedomostiam na správnej ceste, aby sa zo mňa stal viac spoločenský človek, keďže by som mal chápať ako a prečo sa ľudia v rôznych situáciách správajú, no opak sa stal pravdou a tá moja pomyselná priepasť medzi spoločnosťou a mnou sa akurát predĺžila. Je úsmevné, že čím viac sa človek dozvie o fungovaní spoločnosti tým viac sa chce od nej dištancovať.
Ďalšia ( všeobecne považovaná za zĺú ) vlastnosť, ktorú som si vypestoval bola zo začiatku mierna a teraz to už je pokročilá apatia. Následkom ale bolo, že som si kompletne "vyliečil" socialnu fóbiu.
Neviem síce, či je to dobrá rada pre tých, ktorí sa nevedia zbaviť sociálnej fóbie, ale moje apatické vnímanie reality mi v tom pomohlo, aj keď sa jednalo o vedľajší
produkt mojich štúdií a poznatkov, ktoré som vďaka ním nadobudol.

Na konci strednej školy som sa na svet pozeral už úplne inak a platí to aj dodnes aj keď moje názory a presvedčenia sa stále vyvíjajú. Vôbec som neriešil, kto si o mne čo myslí
a vo všeobecnosti ak sa ma niečo priamo netýkalo, neriešil som to. Chvíľami som sa ani sám nespoznával, pretože ešte pred pár rokmi som mal problém čo i len otvoriť ústa a povedať nejaké slovo, nie
to ešte presadiť názor. Nemal som problém rozpravávať pred skupinov ľudí, ak to učebná osnova odomňa vyžadovala na nejakej hodine. Na VŠ som nešiel a s ľuďmi som sa prestal aj to málo pasívne stretávať v triede, preto píšem sem, lebo chcem počuť názory inak zmýšľajucej skupiny na svoju osobu a ako vníma svet v ktorom žijeme.

Nebudem sa tu na nič hrať, je pravda, že pohŕdam nie len
celou spoločnosťou, ale aj jej hodnotami, najradšej by som bol keby všetci boli racionálne zmýšľajúci a riadili sa výlučne logikou. Hovorí sa, že spoločnosť degraduje, že ľudia hlúpnu a stále počujem,
že generácia "x" je úplne na nič, ale opak je pravdou, nič sa nemení, ľudia sú stále rovnakí, mení sa len doba a spôsoby ktorými tieto zmeny vnímame, ako napríklad také sociálne média.
Čím viac poznatkov nadobúdam, tým viac sa vzdiaľujem od spoločnosti a do určitej miery prestávam byť aj tým čo definuje človeka, som skoro úplne prázdny, emocionálne otupelý, neviem kto som. Hovorí sa, že to čo vieme, z nás robí tým, kým sme, no ja mám pocit, že žiadnu osobnosť nemám.

Jediné o čo sa snažím je vijsť z tej malej bubliny, v ktorej všetci žijeme a ktorú väčšina z nás nazýva realita a posunúť sa niekde ďalej. Niekto by mohol povedať, že sa správam zbytočne nadradene a ide mi len o povýšenie sa
nad ostatnými, alebo že sa snažím dosiahnúť nedosiahnuteľné, avšak mňa ostatní nezaujímajú robím to len kvoli sebe. Som ten typ, ktorý za moc nepovažuje peniaze a sociálne postavenie, ale vedomosti a informácie a uprednostňuje rozvoj osobnosti.
Naša spoločnosť nám už dávno pred naším narodením predurčila ako budeme žiť.
Či už tomu chcete veriť alebo nie, ľudia, teda my, sme len o trochu vyvinutejšie zvieratá, ktoré maju podobne primitívny život. Narodíme sa, ideme do školy, získame vzdelanie, nájdeme si prácu, nájdeme si partnera/ku, splodíme potomka, zomrieme a to
celé dookola. Či už so mnou súhlasíte, alebo nie práve tento stereotyp mal za následok vznik veľa zdegenerovaných skupín, ako napríklad takí sociopati, ktorí sa snažia celí systém využiť pre seba, alebo tí "jednoduchší" ľudia, ktorí sa
obracajú na vieru a falošné presvedčenia, len aby mohli zavrieť oči, zapchať uši a povedať si, že raz to bude lepšie. Tá skupina ľudí je na tom najhoršie, aj keď mi je jasné, že oni to tak nevidia, lebo z tej malej bubliny, ktorú máme k dispozícií
sa snažia ešte kus ukrojiť.

Na záver by som dodal len to, že cesta, ktorú som si vybral pre mňa nepredstavuje utrpenie, je pravdou, že čím dlhšie po nej kráčam, tým ťažšie je vrátiť sa spať, no ja to svoje rozhodnutie neľutujem.

Nikto86

@suhvezdia
Veľmi dôkladne poňatý príspevok, v porovnaní s tvojimi predchádzajúci príspevkami by človek skoro povedal, že prezývku "suhvezdia" používajú dve odlišné osoby :)

Si veľmi zaujímavá osoba a tvojimii myšlienkami a prezentáciou mi veľmi pripomínaš jednu osobu o to nevšednejšie ešte je
že si ženského pohlavia, ktoré má tieto osobnostné črty o dosť zriedkavejšie. Je tu pár vecí, ktoré by som ti chcel napísať a poznať na ne tvoj názor, avšak by som to rád urobil mimo tohto fóra, keďže by sa jednalo o veci osobnejšie prevažne z mojej strany. Ak máš záujem, tak mi napíš na zamare424@gmail.com, alebo sem
daj svoj email.

Mesačný princ

suhvezdia - už som dávno nečítal niečo tak dobre napísané a zároveň napísané tak zrozumiteľne :)

suhvezdia

Ahoj
Hneď zo začiatku teda, priznávam, je to napísané chaoticky a možno trošku rozmarne, šlo o akýsi impulzívny popud, len tak bezbreho čosi napísať. Moja myseľ funguje viac vizuálne, preto mám niekedy problém operovať s konkrétnymi pojmami. A navyše si myslím, že množstvo univerzálnych pojmov sa stalo až príliš univerzálnymi, a tak akosi ich význam zmutoval, čím sa tieto slová stávajú príliš zväzujúcimi a hlavne neexaktnými a neadekvátnymi k idei ktorú mám k nim priradenú, moja interpretácia mnohých pojmov sa absolútne líši od ich významov všeobecne platných pre bežných plebs. Preto sa dosť vyjadrujem v obrazoch a metaforách, aj keď paradoxne týmto často zamotávam hlavy ostatných. Musím na tom popracovať.
Tak k tej entite, trocha si ma neporozumel. Tou entitou som nemyslela osobnosť. Polemika stáročia dlhá, medzi tým či sa jednotlivec rodí ako tabula rasa a osobnosť nadobúda skúsenosťou, alebo si základy svojej osobnosti prebral už u rodičky v lone. Tak či onak, a nehľadiac na intelektuálne predispozície, či genetiku, alebo archetypálne pozadie, Ty ako bytosť, ako individualita, si na jednej strane tvorený tou manipuláciou, výchovou etc etc, s tým súhlasím, a súhlasím, je to nezdielnou časťou toho, čím si teraz. Avšak na strane druhej máš v sebe čosi, na čo tieto faktory nemajú dosah, môžu to nanajvýš zapichnúť kamsi dozadu, a zahrabať ju kopcami nezmyslených neprirodzených ludských bludov a všetkými vedľajšími produktami sofistikovanej manipulácie ktorou sa ľudstvo samo degraduje po tisíceročia práve pre bezbrehé ignorantstvo. Tá entita o ktorej som písala, je týmto čímsi(zámerne sa vyhýbam konkrétnemu pojmu, je na Tebe ako si to pomenuješ a či vôbec), čo je absolútne a bezpochyby Tvoje vlastné. Ty vo svojej autentickej rýdzej forme. Je to možno len malý fragment, možno len tenučká vrstva zabudnutá medzi tými ostatnými zbytočnými aj užitočnými nánosmi, možno je to len čiastočka akejsi elementárnej geometrie. Sú to dosť abstraktné myšlienky, na ich pochopenie a precítenie je treba istú dávku voľnosti. Tá autentickosť sa dá badať na deťoch, keďže deti sú prví z posledných, sú tomu vedomému základu(najvyššiemu) z nás všetkých najbližšie, a nemajú na sebe tých hlúpostí toľko nakydaných. Sčítaný si dosť, vidím, že si si prešiel čo to o vedomí, o transformácii a transmutácii energie, zdá sa mi, že vieš aj o určitej konekxii vedomia ako abstraktnej formy z hľadiska spirituality s kvantovou mechanikou. Mnoho ľudí takého uvažovanie považuje za racionalizáciu, múdry človek vie, že fyzika nie je ničím iným ako prírodou(pojmom príroda nemyslím len stromčeky a kopčeky, ale kozmos ako celok). Múdry človek vie aj to, že vedomie má viacej úrovní a foriem, a stýmto sa dá uvažovať napríklad aj o rastlinách ako entitách s určitou úrovňou vedomého vnímania, veľmi jemné a veľmi jednoduché, akési plantocentrické vnímanie reality, reality rastliny. Ak prijmeme aj toto ako možnosť, možme tú myšlienku potlačiť ešte ďalej, aj na anorganickú matériu. A v tomto bode, je možné uvažoavať o vedomí absolútnom, všetkým presakujúcom. Myslím, že vieš na čo narážam po fyzikálnej stránke.
To tvoje autentické, čo kdesi drieme vnútri tvojej lebky, je formou najbližšie k tomu absolútnemu, v prípade, že sa náhodou nezhodujú. Ešte si netrúfam tvrdiť to či ono. Niekto to absolútno nazýva kvantovou penou, niekto neutrínami, niekto to nazýva prírodou, niekto energiou, a niekto bohom, a tak ďalej.
Píšem toto preto, lebo po prečítaní Tvojich príspevkov som si nemohla pomôcť nevidieť v nich kúsok mňa, ktorou som bola pár rokov dozadu. Prešla som si obdobiami totálnej apatie a dospela som až absolútnemu nihilizmu, kde som nejaký čas pobudla, kým som nezačala pociťovať to Schoppenhauerovské výkupenie prostredníctvom samovraždy ako jedinú možnosť úniku. Nejdem ti tu vypisovať všetky okolnosti, predsalen toto je verejné forum, je tu kde kto... V skratke, v určitom momente, sa vo mne niečo zmenilo. Nechcem mystifikovať, ale niečo sa stalo a zistila som, že je bláznovstvo obmedzovať a okresávať si vnímanie cez filter čistého rácia. Vedomie funguje do veľkej miery mimo fyzikálne zákonitosti ako ich poznáme, sám určite vieš, že aj veľkým kozmológom ide odrapiť dekel z toho, keď sa snažia totálne uchopiť singularitu, či big bang, kde fyzika ako ju zatiaľ poznáme jednoducho neplatí. A tak ako sám píšeš a ja s tebou naplno súhlasím, je nezbytné poznať obe strany mince. Tak ako obaja považujeme vzdelávanie a kritické myslenie za základ pre čulosť mysle a rozšírovanie možností, tak isto som presvedčená o tom, že rast a vnímanie intuitívne, mimozmyslové, introspektívne, je tým, čo je nezbytné k expanzii vedomia jednotlivca a následne hypoteticky aj kolektívu. Za predpokladu, že Ty a kozmos si jedno, tá absolútna informácia je Tvojou hlavnou zložkou a máš ju na dosah. Preto si myslím, že zhromažďovanie informácii z externých zdrojov, je zásadné, pre získanie nielen rozhľadu a možností s týmito poznatkami pracovať komparatívne a selektovať, to čo ti reže, a vytvoriť si z nich vlastnú mozaiku, a zároveň ale aj sondovanie do vlastného vnútra, ťaženie z informácii, ktoré prirodzene tečú tvojou bytosťou. Veľa východnej filozofie stojí na poznatku, že človek spozná vesmír ak spozná seba samého. Ergo, všetko čo musíš vedieť už v podstate vieš, len je to zapadnuté prachom, ergo veľa sa naučíš tým, že sa veľa odnaučíš(e.g.- spoločenský nonsens). Uvedomenie si tohto, mňa osobne zachránilo. Ani Ježišovci, ani bohovia, ani myslitelia, ani hedonizmus, ale ja sama.
Je pravda, že čím informovanejší, tým lepšie, ale zároveň náročnejšie na prežitie. Čím menej bytosť vie, tým ľahšie sa jej orientuje. Je jednoduchšie prísť do bufetu a vybrať si medzi párkom a treskou, ako vyberať si z ponuky 387 roznych chodov. Preto je to tak náročné po emočnej stránke, zvládnuť tak obrovský chaos a nápor informácii a znalostí, ktoré sú, čo sa týka fungovania tohto sveta najmä negatívne a ťažké na strávenie, a preto sa mnohé bytosti hádžu z okien, či upadajú k nihilizmu. Myslím si, že balans medzi raciom & intuiciou je to, čo by mohlo fungovať tak akurát. Aspoň mne to vyhovuje. Teraz.
Ešte k tomu vedomému vývoju ľudstva. Mentalita ľudí stagnuje od prvopočiatkov, nezmenili sme sa, neexpandovali sme ani o chlp. Možno to tak musí byť, práve teraz. Možno na to ešte nie je čas. Možno na to nemáme. V globálnom merítku, je ti určite jasné, že vačšina masy určite na nejaký posun vyššie nie je pripravená. Netvrdím, že každý človek má miesto mozgu praženicu, ale je zjavné, že ľudia stále ešte potrebujú kadejaké barličky, náboženstvá, konvencie, inštitúcie, stále sú potrebné zákony, lipnutie na túžbach a mylných predstavách o úspechu a moci, a hlavne, a toje neskutočne smutné, debaty o tom, čo je morálne správne a čo nie. A tak ďalej. Je to neskutočné mrhanie potenciálu, ale sám vidíš ako to je. Myslím, že správne je to proste akceptovať, prijať, že žiješ uprostred takýchto pekiel, a zaujať stanovisko. Ty si jednotlivec, máš svoju hlavu, máš svoje vnútro. a jednoducho nelamentovať, to je mrhanie Tvojou vlastnou energiou. Svet sa musí zmeniť z vnútra každého jedného z nás, tak ako som písala. Ty sám s svet nezmeníš, ale môžeš zmeniť to, či ťa to zlomí, alebo ťa to nakopne ešte vyššie.

Nikto86

Keďže som bral túto tému za uzavretú, nemal som potrebu vracať sa do nej, toto fórum nenavštevujem často, tento mesiac som tu druhý krát a keby nebola moja téma na vrchole medzi nedávno diskutovanými, tak si ju ani nevšimnem.
Každopádne nemám problém ďalej viesť diskusiu keď bude s kým alebo o čom :)

@suhvezdia
Tvoj príspevok je napísaný trocha chaoticky a je plný metafor ale vačšinu som pochopil, avšak na niektoré veci sa dá pozerať viacerými spôsobmi.

Neviem, čo presne myslíš pod tým vypestovaním entity, ktorou som sa narodil, nie je to presne naopak? Výchova a vplyv spoločnosti, kedže si nemyslím,že sa jedná o cieľavedomú manipuláciu ma za následok vypestovanie si entity ( osobnosti ) a nie jej stratu. To že máš k dispozícií viac informácií nie je mínus ale plus, aj keď sa jedná o zlé/nepravdivé/vymyslené/pozmenené informácie, pretože ťa to donúti rozmýšľať, prečo sa s tým nedokážeš stotožniť/uveriť tomu. Je len na jednotlivcovi, ktoré si z nich vyselektuje a či vôbec nejaké, ale stále je lepšie poznať strany dve než len jednu.

Prečo si myslíš, že ľudstvo je v takom štádiu vedomého vývoja v akom musí práve teraz byť? Hranice neurčuje nikto a na dosah máme oveľa viac,než si dokážeme predstaviť, skôr mám pocit, že každý je spokojný s tým čo má a žije si v tej svojej malej bubline možností. Ja síce takými neopovrhujem,
ani ich neodsudzujem, len ma mrzí ten nevyužitý potenciál.

suhvezdia

Ahoj anjelik*, v základe máš pravdu, ohľadom toho vysvetlenia. Myslím, že som celkom dostatočne objasnila problém s daným úsekom, napísala som že ide o súhrn viacerých otvorených myšlienok, ktoré sú podľa môjho úsudku samé osebe vcelku jasné :) Aspoň podľa môjho úsudku.

A ahoj aj pre Nikto86, ak sa sem náhodou ešte dostavíš, ospravedlňujem sa Ti za spam, ktorý môj príspevok spôsobil.

anjelik *

Znamená to zrejme: Posudzujem, ale neodsudzujem. :o)

Ak sa niekto pýta, asi je slušné vysvetliť..lebo potom sa tak nejak prejaví, že jedna vec je myšlienky memorovať a druhá aj prejaviť v skutkoch a činoch.. .o) Ono to pochopenie by sa malo prejavovať snáď celoplošne a nielen k tým, ktorí stoja na našej strane barikády.