Čo som? Životný príbeh...

Príspevok v téme: Čo som? Životný príbeh...
Nikto86

Vopred sa ospravedlňujem, za dlhý text, ale skrátil som všetko čo sa dalo.

Začal by som asi takto, mal som normálne detstvo, aj keď pochádzam z neúplnej rodiny, môžem povedať, že moje prvé roky života boli v značnej miere pozitívne. Všetko začalo ísť "dolu vodou" až od polovice základnej školy. Bolo to postupné a preto som si to vtedy ešte tak neuvedomoval. Keďže som bol celý čas len s jedným rodičom a nemal som žiadnych súrodencov, stále bolo u mňa
ťažšie a ťažšie presadiť sa v kolektíve, bol som introvert a strácal som sebavedomie, prestával som si veriť a stále som bol väčším terčom pre tých dominantnejších okolo mňa. Nie že by som bol vyslovene šikanovaný, alebo nejako psychicky týraný, ale aj napriek tomu som si vypestoval sociálnu fóbiu, ktorá sa začala stupňovať.

Posledné 2 roky na základnej boli najhoršie, bol som už úplne
odcudzený od kolektívu, nemal som žiadnych kamarátov ani kamarátky. Vtedy som dúfal, že základnou školou to skončí a na strednej škole budem mať čistý štít a všetko bude lepšie.
Snažil som sa myslieť pozitívne, no bohužiaľ som bol iba naivný. Nezapadol som ani do jedného kolektívu a bol som úplne sám. Niekedy aj profesori zabúdali, že na ich hodine, bol
som skoro ako neviditeľný. Určite ste to mali podobne aj niektorí z vás a dokážete sa s tým stotožniť. Sociálna fóbia sa zväčšovala a začal som ju pociťovať stále viacej a viacej.

Namiesto nejakých skupinových aktivít som bol sám. Mal som jediné štastie, že som mal doma sám stále čo robiť a za to vďačím najme počitáčovým hrám a televízií, bez nich by
som bol určite v silných depresiach. Je pravda, že je to istý druh úniku od reality, to uznávam, ale nikdy som to neuprednostňoval pred skutočným svetom. Medzi mojími 16 - 17 rokmi,
nastal obrovský zlom v mojom živote. Iróniou je, že neviem presne k akej skutočnosti tento zlom priradiť, nejednalo sa o žiadnu náhlu udalosť, možno to bolo aj tým, že som sa
konečne vedel pozrieť na svet aj z inej strany. Postupne som sa prestal "kŕmiť" médiami a "alternatívna" realita v podobe hier ma až tak nelákala. Začal som čítať rôzne odborné články a vzdelávať sa
mimo svoj okruh ( to čo som študoval ) od komplexných vied až po sociologické štúdia. Prevažne sa jednalo o kultúrnu a sociálnu antropológiu, najviac ma zaujali diela Reného Decartesa,
kedže ako samouk som to ďaleko s kvantovou mechanikou a molekulovou fyzikov nedotiahol. Fascinovalo ma skúmať a hodnotiť ľudské správanie a "čítať" ľudí, čo je doteraz jedným z mojich zlozvykov.

Niekto by mohol namietať, že je to výhoda kvôli tomu, že si skôr viem zaradiť ľudi do povahových kategórií, s čim súhlasím, ale u mňa sa to zvrtlo do inej podoby. Komplexita osobností sa zrazu stáva triviálna a ľudí začínam vnímať skor ako veci.
Na jednej strane by sa dalo lamentovať nad tým, že by som mal byť vďaka týmto nadobudnutým vedomostiam na správnej ceste, aby sa zo mňa stal viac spoločenský človek, keďže by som mal chápať ako a prečo sa ľudia v rôznych situáciách správajú, no opak sa stal pravdou a tá moja pomyselná priepasť medzi spoločnosťou a mnou sa akurát predĺžila. Je úsmevné, že čím viac sa človek dozvie o fungovaní spoločnosti tým viac sa chce od nej dištancovať.
Ďalšia ( všeobecne považovaná za zĺú ) vlastnosť, ktorú som si vypestoval bola zo začiatku mierna a teraz to už je pokročilá apatia. Následkom ale bolo, že som si kompletne "vyliečil" socialnu fóbiu.
Neviem síce, či je to dobrá rada pre tých, ktorí sa nevedia zbaviť sociálnej fóbie, ale moje apatické vnímanie reality mi v tom pomohlo, aj keď sa jednalo o vedľajší
produkt mojich štúdií a poznatkov, ktoré som vďaka ním nadobudol.

Na konci strednej školy som sa na svet pozeral už úplne inak a platí to aj dodnes aj keď moje názory a presvedčenia sa stále vyvíjajú. Vôbec som neriešil, kto si o mne čo myslí
a vo všeobecnosti ak sa ma niečo priamo netýkalo, neriešil som to. Chvíľami som sa ani sám nespoznával, pretože ešte pred pár rokmi som mal problém čo i len otvoriť ústa a povedať nejaké slovo, nie
to ešte presadiť názor. Nemal som problém rozpravávať pred skupinov ľudí, ak to učebná osnova odomňa vyžadovala na nejakej hodine. Na VŠ som nešiel a s ľuďmi som sa prestal aj to málo pasívne stretávať v triede, preto píšem sem, lebo chcem počuť názory inak zmýšľajucej skupiny na svoju osobu a ako vníma svet v ktorom žijeme.

Nebudem sa tu na nič hrať, je pravda, že pohŕdam nie len
celou spoločnosťou, ale aj jej hodnotami, najradšej by som bol keby všetci boli racionálne zmýšľajúci a riadili sa výlučne logikou. Hovorí sa, že spoločnosť degraduje, že ľudia hlúpnu a stále počujem,
že generácia "x" je úplne na nič, ale opak je pravdou, nič sa nemení, ľudia sú stále rovnakí, mení sa len doba a spôsoby ktorými tieto zmeny vnímame, ako napríklad také sociálne média.
Čím viac poznatkov nadobúdam, tým viac sa vzdiaľujem od spoločnosti a do určitej miery prestávam byť aj tým čo definuje človeka, som skoro úplne prázdny, emocionálne otupelý, neviem kto som. Hovorí sa, že to čo vieme, z nás robí tým, kým sme, no ja mám pocit, že žiadnu osobnosť nemám.

Jediné o čo sa snažím je vijsť z tej malej bubliny, v ktorej všetci žijeme a ktorú väčšina z nás nazýva realita a posunúť sa niekde ďalej. Niekto by mohol povedať, že sa správam zbytočne nadradene a ide mi len o povýšenie sa
nad ostatnými, alebo že sa snažím dosiahnúť nedosiahnuteľné, avšak mňa ostatní nezaujímajú robím to len kvoli sebe. Som ten typ, ktorý za moc nepovažuje peniaze a sociálne postavenie, ale vedomosti a informácie a uprednostňuje rozvoj osobnosti.
Naša spoločnosť nám už dávno pred naším narodením predurčila ako budeme žiť.
Či už tomu chcete veriť alebo nie, ľudia, teda my, sme len o trochu vyvinutejšie zvieratá, ktoré maju podobne primitívny život. Narodíme sa, ideme do školy, získame vzdelanie, nájdeme si prácu, nájdeme si partnera/ku, splodíme potomka, zomrieme a to
celé dookola. Či už so mnou súhlasíte, alebo nie práve tento stereotyp mal za následok vznik veľa zdegenerovaných skupín, ako napríklad takí sociopati, ktorí sa snažia celí systém využiť pre seba, alebo tí "jednoduchší" ľudia, ktorí sa
obracajú na vieru a falošné presvedčenia, len aby mohli zavrieť oči, zapchať uši a povedať si, že raz to bude lepšie. Tá skupina ľudí je na tom najhoršie, aj keď mi je jasné, že oni to tak nevidia, lebo z tej malej bubliny, ktorú máme k dispozícií
sa snažia ešte kus ukrojiť.

Na záver by som dodal len to, že cesta, ktorú som si vybral pre mňa nepredstavuje utrpenie, je pravdou, že čím dlhšie po nej kráčam, tým ťažšie je vrátiť sa spať, no ja to svoje rozhodnutie neľutujem.

Kýčera

Ešte si pamätám, čo som napísala! :) Pár vecí Ti však musím povedať, mladý muž. Keď som dnes čítala Tvoj príspevok, uvedomila som si, že neoddeľujem jednotlivé myšlienky od seba. Tak sa to robí!
To video bolo poslané Tebe, adresované však aj viacerým z fóra...
A teraz spravím výnimku a poviem Ti niečo o sebe. Vyrastala som v kompletnej viacčlennej kresťanskej rodine. Všetky sestry sme dostali rovnakú výchovu, všetky sú extrovertky, ja introvertka. Až na fóre som sa začala pred cudzími viac otvárať, sú však veci, kt. nikdy a nikomu nepoviem, sú len moje! Môj muž je jedináčik a väčšieho extroverta ako on som doteraz nestretla.
Viera, náboženstvo, vzdelanie. Niektoré veria, iné nie, niektoré majú VŠ, iné aj viac. Máme medzi sebou silnú ateistku - humanitné VŠ. Aj sestru, kt. viera dáva silu, aby sa nezbláznila - technická VŠ. Nedávno prišla o jedinú 14-roč. dcéru. A ja? Ja som veriaca. Verím, že Boh existuje, symbolizuje nekonečnú Lásku,...Do kostola nechodím, rozhovory s ním vediem hocikedy a hocikde, Dekalóg sa snažím dodržiavať. Náboženstvo mi dalo veľa, dalo mi vieru, základy do života, latinčinu, prekrásne umelecké a duchovné zážitky,...Tie pocity vo mne dokáže vyvolať len baroková orgánová hudba J.S. Bacha a spomienky na časy zašlé...
Keď môžem, pomôžem, využívať sa nenechám, zlu sa vyhýbam...Tak ako dokážem byť jemná a nežná, dokážem sa zmeniť aj na tvrdú, tvrdšiu ako kameň sám...Nikdy neútočím ako prvá, brániť sa však dokážem. Výzvu k súboju zvažujem len ja sama, čas a zbrane vyberám tiež len ja, aj to, či vôbec príjmem hodenú rukavicu! Žijem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, tak, aby som nemusela napľuť na obraz, kt. zbadám v zrkadle. Až príde ten deň a ja prestanem písať, aby som nič nemusela ľutovať, za nič sa hanbiť ja, ani moji potomkovia.
Toto je moja viera, môj Descartes, moja dogma, moja cesta. Cesta, kt. som si dávno vybrala, po kt. kráčam zasa ja a budem dovtedy, kým tu budem. A takto si už desaťročia nažívame všetci v symbióze, či sa to niekomu páči, či nie. Čo sa týka kvetov, tak tie zásadne dávam živým, na hrobe rýchlo usychajú...
"Ce n´est rien donner aux hommes que de ne pas se donner soi-meme!", ce ca!

Kýčera

Potešilo ma, že si nestratil v tom virtuálnom svete. :) Máš pravdu, peniaze mu nedala, ale dala mu niečo viac, niečo, čo mu tie peniaze prinieslo. Bola empatická, urobila si pre neho čas a kreatívnym počinom mu pomohla, či? V tom videu bolo ešte niečo iné, niečo, čo ma zarazilo. Bol to slepec a oni mu tie drobné hádzali ako psovi kosť, akoby to nebol ani človek... Pritom mu to mohli hodiť priamo do tej plechovice, veď sa zakaždým zohli. Chcem Ti povedať, že v mnohých veciach s Tebou súhlasím, aj keď je medzi nami poriadny vekový rozdiel. Nieže začneš vykať! Tam, kde nie, tak tam Ti chýbajú skúsenosti životné,...To, čo ti píšem, ber len ako názor, môj názor, a ten za istých okolností môžem meniť. Nevydávam ho za pravdu, moju, univerzálnu, ani životom overenú a ani na nej netrvám. Ide mi viac o pochopenie,...Stále sa učím a rada, aj od mladších. A tiež sa mýlim, tak ako v odhade Tvojho veku, tam bola zasa Kafé lepšia ako ja. Vek som Ti neurčila podľa toho čísla, ale podľa niečoho iného a trošku som ho z istých príčin aj nadhodnotila. Verím, že nato prídeš sám... Si mladý človek, ale nám starším si dal poriadnu príučku. Ukázal si sa ako slušný, tolerantný, vieš si priznať chybu,...Za tip na knižku ďakujem, ale v tomto živote už anglinu nezvládnem na takej úrovni, aby som knihu dokázala čítať v origináli. Tie citáty si, dúfam, priradil k Renému?! Ak Ťa v určitom bode prestanú baviť moje slová, nemusíš sa ozývať, nič sa nedeje. Ak chceš aby som pokračovala, stačí tam dať :). Nad tou VŠ by si mal pouvažovať, máš nato! A ja Ti budem písať vtedy, keď budem vládať a poviem Ti svoj názor. Tak sa maj! :)

Nikto86

@uprimne:
Nesúhlasím, že dnešná spoločnosť degeneruje, akurát využitie potenciálu, ktorý
máme dnes máme k dispozícií je minimálne. Ako som už písal, ľudia sa nemenia, len doba.
Nie je to tým, že by som sa cítil ako "otrokom" v jej sieti.
Ja kráčam vlastnou cestou, ale je pravdou, že niekedy mám pocit, že sa ma násilím snaží chytiť za ruku
a pretiahnúť ma na jej stranu. Neviem prečo by sa len logické a racionálne myslenie nemalo rovnať
žijúcej bytosti. Obyčajnému prejavu emócií sa nepripisuje slabosť, sú to práve jeho extrémy ako
viera, duchovno a podobne, ktoré sa nezakladajú na realite a ani ja nie som úplný "robot" a
dokážem sa zasmiať na vtipe, alebo pocítiť sklamanie, keď sa mi niečo nepodarí. Akurát ja tie emócie prežívam inak,
nepripisujem tomu ďalšie významy a neovplyvňuje ma to ako iných ľudí.
Naše cítenie a prežívanie nie je na ústupe, chápem, prečo to tak môžeš vnímať, no ono sa vyvíja.
Nikto sa neriadi srdcom, nikto. Každý sa riadi len mozgom, metafory toho typu sú zbytočné, pretože
sa tvorili ešte vtedy, keď ľudia nechápali ako funguje mozog. Všetky aspekty života ovplyvňujú procesy
odohrávajúce sa v mozgu a pripisovať im vyšší význam je zbytočné.
Neviem prečo si myslíš, že peniaze a majetok su jediná vec, ktorá ma ženie dopredu. Písal som, že pre mňa sú najcennejšie
informácie a poznatky, mne sú symboly spoločnosti ukradnuté.

@Kýčera:
Mne vôbec nevadí, že nie som stredobodom pozornosti a práve naopak bolo zaujímavé, čítať si tu príspevky
a diskusiu iných ľudí. Vyjadrím sa k niečomu len ak mi to príde vhodné.

Ak myslíš to video o sile slov a o tom bezdomovcovi tak áno, pozrel som si ho. Keďže sám si privyrábam marketingom, chápem, že na stavbe vety záleží, aj keď ma celkom pobavilo, že ona mu žiadne peniaze nedala.
K reinkarnácií - Áno samozrejme že existuje, ale nie tak ako ju chápeme mi. Žiadna energia len tak nezanikne,
akurát sa zmení na inú a to patrí aj pre "dušu". Čítal som ich teóriu kvantového podvedomia a do určitej
miery to dáva zmysel, kedže všetko sa skladá z quarkov. Pokúsim sa to opísať na jednoduchom matematickom
príklade, ak máme 2+X=5, vieme za X jednoducho dosadiť 3. Mi to "X" nevymazujeme, len za neho
dosadíme iné číslo, to "X" stále existuje vo forme nekonečných možností, len mi sme mu priradili v tomto momente
trojku. Problém je, že slovu duša sa pripisuje iný význam a preto by bolo lepšie ak by sa to nazývalo inak, ľudia si potom
vybavujú niečo iné a akurát majú potom chybnú predstavu.

Krátko k tým nadávkam. Sú to len slová a keď niekoho urážajú ten dotyčný tomu pripisuje zbytočný význam, jedná sa o iracionálne správanie. Ja osobne ich nepoužívam, lebo mi prídu, ako
veľmi všeobecné a nič sa nimi poriadne nedá opísať, ich význam sa mení podľa situácie. Nejedná sa o "prízemných" ľudí, keď stále nadávajú, znamená to len, že im chýba slovná zásoba, prevažne sa jedná o menej vzdelaných ľudí.

Kýčera

Mladý muž, ozývam sa, ako som sľúbila, lenže...Lenže sa diskusia posunula tam, kam nemala a na Teba sa akosi zabudlo. Preto by bolo dobré, ak by si dal vedieť, či ešte máš vôbec záujem rozprávať. Ak by si povedal nie, ani by som sa nečudovala. Pozrel si si to video? Čo na to povieš? Spomínal si dušu - vedci Američan S. Hameroff a Brit R. Penrose našli dôkazy o tom, že duša existuje po smrti a žije v mikrotobulách vo vesmíre. Už som našla, čo som hľadala, písala som o tom v tejto téme, snáď Ťa to zaujme : www.zdravie.sk

Mesačný princ

uprimne - pekne napísané a súhlasím s tebou. kiež by takto premýšľalo viac ako 2% ľudí, tak by svet vyzeral inak. A ešte keby to následne tí ľudia aj realizovali, tak sme zachránení.

No lenže svet je taký, aký je a ak sa niekto neprispôsobí, tak ho tento svet zaživa doslova zožerie. A ak ho nezožerie, tak mu vnúti svoje návody, svoju pravdu, pravdu ,,väčšiny,, ktorú ak poprieš, tak sa staneš vyvrheľom. čo taký človek môže robiť? Pochopiť a ísť si vlastnou cestou? Sám? Nie, radšej sa prispôsobí, ako by mal ostať sám proti všetkým.

....a mohol by som pokračovať

uprimne

Stal sa z teba robot..a ci sa ti to paci si vysledkom dnesnej degeneracnej spolocnosti..pohrdas nou lebo ta ma vo svojej sieti..nesuhlasim s tym ze ludia by sa mali riadit iba logikou..praveze to co v dnesnom svete je potrebne je aby sa ludia dokazali viacej pozriet do svojho vnutra, aby sa viacej riadili srdcom, nie len rozumom..vsetci sa ohanaju iba raciom, akakolvek viera (nemusi ist o ziadne konkretne nabozenstvo), duchovno, prejav emocii su povazovane za akusi slabost, z ludi sa stavaju zombici, nie zijuce bytosti..napriek tomu ze sme dosiahli mnohe technologicke pokroky, tak nase citenie, prezivanie je na ustupe..pripada mi ze kazdy by bol najradsej keby sa z neho stala chladna, nic necitiaca bytost ...vsetci si myslia ze peniaze, majetok je to co je potrebne ku stastiu, ze iba vdaka tomu sa oplati zit, ked z toho nic nedosiahneme - akoby nas zivot ani nemal zmysel...ale nie, v skutocnosti to co im chyba je laska..zial mnohi to ani nevedia, su otrokmi dnesnej doby a slepo idu iba za peniazmi..a ty tiez..podla mna si na tom horsie ako ked si mal SF..

Mesačný princ

anjelik * - len to ,,ovládnutie,, je to, čo nie všetci dokážu.

A môžeš byť skalopevne presvedčená, že máš pravdu, tak isto som skalopevne presvedčený, že niekto bez talentu a hlasu sa jednoducho spievať nenaučí napriek tomu, že by ho učil ten najlepší učiteľ.

...ale to len tak na okraj :)

anjelik *

Messje, pobavila si ma. :o)))

Ďakujem za song, Filip. Za mierny úplatok by som ti aj mohla povedať, čo ťa čaká a neminie. :o)

MP, asi si nečítal dôkladne, Ja som nepísala o tom, že máš zlú spomienku prekryť nejakou veselou a radostnou spomienkou z detstva. V tom prípade by sa naozaj jednalo iba o zážitkovú spomienku bez jadra, skrývajúceho práve ten návod, prečo neoživiť naplno ponuku toho negatívneho. V tomto prípade neplatí, že klin klinom sa vybíja, ani (pre Messje) - že väčší pes jebe..:o))) (nech uspokojím aj prízemnú stránku svojej osobnosti)....ale musíš v sebe vytrvalo a opakovane budovať novú spomienku a to, ako postupovať v prípade, že je pred tebou to zlé a ty to potrebuješ ovládnuť, aby ťa to nestiahlo do temnoty zúfalstva a beznádeje. Ja nie som hlúpa, ja rozumiem, čo mi opakovane píšeš, že ľudia to nevedia...ale to neznamená, že sa to nemôžu učiť. O tom je predsa vzdelávanie...ani písať si možno nevedel, keď si šiel do prvej triedy. Preto to ako relevantný argument u mňa neobstojí..respektíve, je to pičovina jak mrak tvrdiť to. (prepáč, Messje, bolo to silnejšie ako moje slušnejšie Ja.) :o)))

Filip TT

Mesačný princ: napísal, som že tomu tak rozumiem

Ale možno viem, čo myslíš: ked mi nieco nevyšlo, alebo sa stala nejaká nepríjemnosť, hovoril som si: No a čo, XY má ma rada. A to prebilo ten blbý pocit. Toto myslím nie je zatláčanie nevyriešených vecí do podvedomia, toto je riešenie - proste tá nepríjemnosť sa stala maličkou, nedôležitou vedľa veci, ktorá je dôlezitá naozaj. Proste to že som stratil euro nie je tragédia, keď som práve vyhral milión.