Potrebujem pomoc, nenávidím sa

Patinka, nechci byt ako vsetci, bud nadalej spravne ina ;) !
Si v najcitlivejsom veku, stale sa hladas, co je normalne. Ak by si chcela, kludne napis, mozeme prebrat viac
sallyhope357@gmail.com

Ahoj, mala som rovnaký problém, na ktorý som teraz takpovediac trochu zmenila názor. Tiež sa mi nepáči moje telo, že mám tuk naviac, veľké stehná, postavu hrušky, guľatú tvár atď atď... Povedala som si však, že kto tu je od toho, aby určoval, čo je pekné? Prečo by malo byť ideál krásy chudé telo? Nemyslím si, že každý je perfektný, každý má nejaké svoje chyby na vzhľade, preto sa vôbec nezrovnávam s ostatným. Ďalej zastávam aj ten názor, že na svete nie som kvôli tomu, aby som celý deň nenávidela samú seba a kritizovala sa. Naučila som sa akceptovať sa takú aká naozaj som, prestať sa stále sťažovať na svoj vzhľad a hľadať v živote všetko pekné. Najviac mi pomohli priatelia, ktorí ma majú radi a dokážu ma podržať v akejkoľvek situácií, že som zdravá a môžem si život užívať naplno. Skús aspoň deň nehľadieť na to aká si, ale uvedomiť si, čo všetko máš, zamyslieť sa nad svojimi vlastnosťami a užiť si aspoň jeden jediný deň s priateľmi napríklad v kine, zabudnúť na vzhľad a odviazať sa. Neviem, či som nejak pomohla, snáď áno :)

Musis sa skratka zacat mat rada, uvedom si ze kopu ludi je tazko chorých co maju hovorit po tom o svojom tele títo ludia ? Ale ty mas normalne zdravé telo tak preco k nemu citis tolky odpor ?

garantujem ti, ze nie si jedina co ma takyto problem :/

Hmm, teba tí chlapci dosť trápia, čo? Je dôvod opäť to, že nechceš byť looser? Alebo by si naozaj chcela mať len úprimné priateľstvo s opačným pohlavím, bez postranných úmyslov?

Ja som sa chlapcov dosť hanbila a vlastne až na výške som začala mať priateľstvá s mužmi a neskôr teda aj vzťahy. Trochu ma to trápilo, ale zas vzťah na strednej som aj tak nechcela lebo prečo? Chodiť s niekým len tak ma nelákalo, na to mi stačia priateľstvá, a hľadať si v tom veku partnera na život mi prišlo nezmyselné. Mala som jednu či dve dobré kamarátky, ktoré tiež vzťah nemali a ostatné áno, ale boli to dobré baby a nijak sa nevyťahovali, mala som radosť, že majú dobrých chlapcov...

Čo na svojej povahe nenávidíš? To že chceš byť naj, alebo to že sa ti to nedarí?

Pozri, ak budeš naj, možno budeš cítiť chvíľkové uspokojenie, ale to ťa o chvíľu prejde a zas začneš súťažiť v niečom inom. Celý život bude len o naháňaní sa a strachu, že prehráš, že ťa niekto predbehne. Nenájdeš ani pokoj, ani radosť, len tú chvíľkovú.
Ak sa naučíš tešiť z úspechu ostatných, a na sebe budeš pracovať nie preto aby si bola lepšia než oni, ale proste lebo nechceš premrhať svoje talenty a chceš aj ty spoločnosti niečím prispieť, máš oveľa väčšiu šancu na radostný a spokojný život s úprimnými priateľstvami.

Aj ja niekedy bojujem s tým, že keď sa v niečom necítim najlepšia tak sa automaticky cítim najhoršia. Vtedy si pripomínam rozumom, že to je blbosť. Že nemôžu byť všetci najlepší, a to neznamená, že sme všetci najhorší :) vždy tu bude niekto lepší a niekto horší... Ale v podstate sme len každý iný. To, že si v niečom lepšia z teba nerobí lepšieho človeka. A to, že je niekto iný lepší, z teba nerobí loosera. Ty to tak vnímaš, lebo si si to z nejakých dôvodov takto vyvodila v detstve. Je v tom ale aj prirodzená túžba po prežití, ktorá pochádza heh, no z čias kamenných, kedy často horší neprežil... No dnes tomu už tak nie je, a práve tá súťaživosť nám je na príťaž, ak chceme nie len prežiť, ale aj mať spokojný a radostný život. Tu musí nastúpiť rozum a emócie musia bokom....

A kde nabrať silu? No nejaké veci sa upravia samé, tým že dospievaš, učíš sa na vlastných chybách, začínaš životu lepšie rozumieť... A to ostatné, môžem len za seba povedať, že ja mám v tomto tú najväčšiu dodávku sily od nášho nebeského Otca. Poznávanie Jeho a poznávanie toho ako ma On vidí, poznávanie Jeho zámeru so mnou, Jeho lásky ku mne, pomáha to zvládnuť nezvládnuteľné...
Neviem z akého si mesta, ale skús sa poobzerať či u vás niekto neusporadúva Alfa kurzy. Je to hlavne pre mladých, a je to o poznávaní Ježiša. Chodia tam aktívne veriaci ale aj takí čo boli len pár krát v živote v kostole... V Prešove to má obrovský úspech, začalo to pred pár rokmi len tak v malom a stále sa hlásilo viac a viac mladých.
www.alfakurz.sk
maranathapo.sk

Aj tak niesom schopna sa na seba pozrieť ako na človeka rovnému k ostatnými.. nikdy si neviem o sebe prestat myslieť ýe som menejcenná.. keď sa to tak vezme ja s dievčatami vychádzam dobre, no chlpci, to je pre mňa iná svet, ktorý neviem nijako prijať a vyhýbam sa mu vedome aj nevedome

Ja ti posielam energiu normálnosti a od tejto chvíle sa považuj za zdravú. Už viac sa do seba nevnáraj (don´t dive into yourself) a neanalyzuj svoje psycho-stavy. To nikomu nepomôže a tebe už tobôž nie.
Chápeš ma, bella. Si zdravá, nič ti nie je a venuj sa niečomu zmysluplnejšiemu než zbytočnou analýzou svojej psychicky, ktorá ešte nie je vyzretá a stabilizovaná.
Na takéto reči ešte nemáš vek.

Tak našťastie je viac ako jedna psychiatrička na tomto svete. :o) Skús si nájsť inú.
Čo sa citu týka, že to bolo bezcitné, si vyhodnotila ty. Rovnako ako aj to, že si lúzer, ak nie si prvá. Moc nad druhými chcú mať tí, čo sú sami bezmocní. Ak by si zapracovala na sebe, na tom, aby si svoju hodnotu prehĺbila poznatkami, vedomosťami, ale nie za účelom povyšovania sa nad druhými, ale pre to, aby si bola radnejšia a aj nápomocnejšia pre druhých, bola by si na správnej ceste. Vlastne ma napadla jedna kniha. Cesta pokojného bojovníka. Možno by si ju už zvládla. Tak skús prečítať. :o)

neviem, vždy som taka bola.. ak nebudem "superit" budem sa cítiť ako lúzer.. No bola som pri psychologičke správala sa ku mne ako k malinkemu dievčatku, no až ma znervózňovala a psychiatrička bola uplne nepríjemná, niečo ak no rýchlo hovor, povedala že taka nemam byť, že nemam prečo, no bola nepríjemná, všetko hovorila bez citu...
A mama? s ňou som skúšala no ona sa vždy len opakuje, aj keď sa jej vyrozpráam aspoˇtrošku necítim sa pochopená.. Už aj moju najlepšie kamarátku s ktorou sme si boli bližšie ako sestry sme oddelene, ona išla na inú strednu zmenila sa a už nechápe čo vravím.. lebo jej tam je dobre a mne nie

Začnem od konca. prečo chceš byť najlepšia? Aby ťa ostatní obdivovali, závideli ti, všímali si ťa, mali ťa za hviezdu? :o) Nechceš radšej aby ťa mali radi, pretože si skutočne milá, príjemná a cítia, že ich máš úprimne rada, že pre teba nie sú konkurencia? Ak budeš toto v sebe cítiť, budeš sa cítiť príjemne a nezoslabneš. To sa deje, keď si odporná sama k sebe, obviňuješ samu seba a závidíš im. Ak sa cítiš osamelá a nemáš si s kým o tom pokecať, neskúsiš to povedať mame, poprípade porozmýšľať nad terapeutkou? Hodne mladých ľudí je dnes stratených a pomoc dospelého je žiadúca. :o)