Potrebujem pomoc, nenávidím sa

Príspevok v téme: Potrebujem pomoc, nenávidím sa
Patinka

Dobrý deň, mám problém, nenávidím sa.. som iná ako su ostatný, v sebe mam ako keby dve ja.. Jedno ja vyzerá navonok ako sebavedomé šťastné dievča, ktoré srší optimizmom, rado sa rozráva, a druhé ja ktore trpí, nenávidí sa za to aké je, ktoré keď povie nie tak to tak aj naozaj myslí a neurobí to, nedokáže nadviazať žiadne spojenie s "mužškým svetom".. Mám 16, tohto roku 17 a mám pocit že som psychicky narušená bez žiadnej pomoci.. Každý deň dúfam že čoskoro zomriem.. môže mi niekto pomôcť.. Nedávno som mala problemy so školou (nová škola, ťažko si zvyknuť) bola som u psychologičky aj u psychiatričky.. Proste mám 16 ale mám pocit že čoskoro skolabujem tak ako niektorý ľudia nenávidia niekoho iného, tak ja nenávidím svoje telo a seba

Patinka

Ale ako, ako mám premôcť samu seba, kde mám hľadať "energiu" to urobiť ?? Nevidím spôsob, hľadám ho a nič.. Už oddávna som taká no teraz sa to prehlbilo (vtedy som si vravela, ale čo, veď to prejde) no teraz na novej škole sa to prehlbilo a ostava to tam.všeetci naokolo su sebavedomí a mudri ľudia, ktorý mi vkuse ukazuju na oči že su niečo viac.. a ako si všímam samu seba tak som taka že musím byť najlepšie (no nejde to)

anjelik *

Patinka, svoje vnútro, ktoré údajne nenávidíš, si predsa ty sama. :o) A práve ty sama to vnútro môžeš meniť. Len Patinka, niečo meniť, znamená, niečo tvoriť. Nenávidieť niečo znamená, ničiť to. :o) Si ešte len také malé žabiatko, raz z teba vyrastie krásna princezná. Ktorej krása bude založená na krásnych a nie na nenávistných a škaredých myšlienkach. lebo záludnosť škaredých myšlienok je v tom, že do mladej duše vypaľujú veľmi hlboké a škaredé diery, do ktorých sa potom mladučká duša prepadá a veľmi ťažko sa vracia späť. Tie diery sa inak volajú aj smútok, zúfalstvo, beznádej, obsesie, vtieravé a nutkavé myšlienky. Patinka, ten oprimista v tebe, to je tvoje staršie a múdrejšie Ja, ktoré ti ukazuje smer, akým máš kráčať a ako máš uvažovať. drží ochrannú ruku nad tvojou mladučkou a neskúsenou mysľou. Tak daj na jeho rady a neprepadávaj. lebo raz sa možno nebudeš vládať postavť. Drž sa. 16 rokov je najkrajší vek pre princezny, tak si to nepokaz hlúpymi myšlienkami. :o)

Patinka

Tak ja som od malička porovnávaná s ostatnými,.. všetci su iný odomňa, dievčata v mojom veku oslavuju že fajčia a že maju priateľov už 2 roky.. ja nemám nikoho nič..

Áno mne aj vravia že som pekná, hoci sa na to sama necítim, ale to že sa nenávidím k tomu neprípajam.. Lebo niekedy aj mám take tie stavy že sa cítim krásna, no aj tak sa nenávidím kvoli môjmu vnútru povahe, osobnosti.. Ešte stále som nevyspela, cítim sa ako dieťa (prepačte za gramatiku, píšem po tme)

Mädel

No myslím, že by si bola prekvapená koľko ľudí má podobný problém... Koľko z tých čo navonok pôsobia optimisticky a radostne sa v skutočnosti poriadne trápi...

Na negatívne zmýšľanie vplýva viacero faktorov. Niečo z toho má na svedomí puberta, niečo môže byť výsledkom nedostatku živín (zlá životospráva vplýva aj na fungovanie mozgu, hormónov...).
A prečo sa nenávidíš? Teda čo na sebe nemáš rada a prečo? Kritizoval ťa často niekto? Či porovnával?

qwerttttttttt

Ahoj.
Tak ja ta teraz potesim. Je to len puberta , po skonceni strednej t urcite skonci.
Aspon u mna to tak bolo,
Nenavidel som seba a zivot no ako som skoncil strednu tak to nejak samo odislo :)
A tak isto mi tu pisali ludia no nechcel som im verit ale preslo to.
Tak hlavu hore a nejak to prezit :)