Prečo ma nikdy nikto nedokázal milovať...?

Hm toto je tiez moj problem. Ti, ktori ti tu tvrdia, ze na vzhlade nezalezi ti jednoducho klamu, zalezi a velmi. Ja som napriklad skaredy, zeny ma odmietaju, a ked uz aj nie, tak potom je problem obrucka.. Aspon ze ta susedina macka ma ma rada a furt kumne pride :D :D

Tvoj problem je to, v kolektive, ze ty sa snazis s kazdym vychadzat. Ale to sa neda. Koho mas rada s tym sa bav, koho nie, toho ignoruj. Jasne, jedni ta budu neznasat, druhi zboznovat. To mas vsade takych ludi ako opisujes.. ohovaracky/vysmech/zavist - tlacia ta dolu naschval pred nadriadenymi - fajky proste..

Tiez robim v kolektive, ale asi vacsom (70 a viac ludi) ako ty, tiez su tu skupinky.. kto ma sere, s tym sa nebavim, kto nie s tymi sa bavime, chodime von atdd.. (chodime na kavu, diskoteku - ktora celu obsadime - cize ziadne ozran party, opekat, na hokej, futbal, ked dakto potrebuje s dacim help..) - samozrejma kazdy zavidi, vypituju sa, robia s nas pariky, kazdy spava z kazdym - ved a nech si myslia srat nanich. Ale ked niekomu s tych nie mojich ludi poviem do oci ze tak pod dakedy s nami a netrep kraviny.. nikto nejde. Preco asi..

Ked sa nechas, zozeru ta. Kombinacia tvojho vyzoru a spravania tomu nasvecuje.. mila povabna nekonfliktna je najlahsi ciel. O to horsie ak je tvoj kolektiv malicky, napr. do 10 ludi.

Ako vyzeras? Podla mna si pekna (isto by som ta riesil keby si sla k nam :D) Jedine co sa mi na tebe nepaci su vlasy.. skratit.. spravit ofinu. Kamaratovi by si sa ale nepacila, ak nemas minimalne 80kg a velke prsia.. co uz :D

To by ma zaujimalo ako si reagovala na kolegyne co ta ohovarali, typnem si - nijako = chyba. Na tvojom mieste by som sa bud nane uskrnul, zazrel, ale ako sa poznam siel by som medzi ne, a pytal sa co to ma znamenat, o com si to tu suskate.. zavidite?! Som dost drzy ku tomu kto ma nasere..

FilipTT - Neni jedina, jeden typek (co tvrdil ze je skaredy) sem fotku dal tiez. Ale hladat sa mi nechce.

Ahojte, podla mna nevieš seba samu objektivne zhodnotit (ak to vobec niekto dokaže). Ani ja ťa nepoznám a nechcem ťa súdiť, no je veľa ľudí, ktorí sú skalopevne presvedčení o svojej dokonalosti len celý zvyšok sveta je k nim nespravodlivý. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že ich ostatní nemajú radi, nič nevychádza, (napr v škole na nich učitelia sedia) ale zároveň si myslia, že všetci ostatní sú zlí len on/ona nie, pritom keď sa na to pozrie niekto objektívne - ten človek ozaj odpudzuje okolie, a nejde ani tak o vzhľad ako o správanie, afekt, názory, egoizmus... Ja netvrdim, že je to tvoj prípad, to vôbec nie, bol to len príklad...Veľa z nich to ani nerobi naschvál, jednoducho nedokažu byť sebakritickí... prajem veľa šťastia

"svoju fotku"

Elisa, zrovna dnes som si na teba spomenul - na tu jedinu temu, kde autorka temy bola ochotna prilozit aj svotku fotku.. :)

Nenapada mi, co by som ti poradil...len ta chcem povzbudit, vydrz v tom, byt k druhym mila, snad sa to raz zlomi....

Píšem po dlhšej dobe, teda po 2 mesiacoch strávených v novom kolektíve. Akosi som sa snažila s úsmevom, nadväzovaním priateľských rozhovorov, no možno i to málo stačilo aby sa to vracalo do starých koľají.
Po 2 mesiacoch som sa dostala k miernemu povýšeniu, čo stačilo na to, aby ma už pár ľudí znenávidelo. Dnes si o mne za mojím chrbtom kolegyne opäť šuškali :-) Samé nepekné pohľady, odmietajú si ku mne čo i len sadnúť, akoby som mala mor... Len toľko k tomu. Snáď tam vydržím ...

a dokážeš ty milovať druhých? človek niekedy túži po niečom čo sám nedáva. je to normálne ale niekedy treba preniesť pozornosť zo seba na druhých a učiť sa milovať ich. Ale to teda aj prejavovať.
Vieš, keď ty si k sebe len ťažko púšťas ľudí, pre ostatných to nie je ľahké si k tebe nájsť cestu. cítia sa pri tebe odmietnutí. Nie každý sa chce týždne ku tebe takto prebyjat a cítiť sa ako debil.
Oni nie su zodpovední za tvoj problém s dôverou no su ti co si to bezdovodne odnesu...
Maj druhých rada bez toho aby bola podmienka ci oni maju radi teba. ponukni im pomoc, usmej sa... uc sa to. aby si cely zivot od seba neodhanala dobrych ludi.
Možno by nebolo od veci vyriešiť aj to kde ten problem zacal, teda odkedy tolko o sebe pochybujes a odkedy podceňujes ostatných ze nie su schopni ta mat radi.
drzim prsty v novom kolektive.

Nechcem aby vznikal dojem ze aj s Elisou to bolo tak ako so mnou. Tusim nic take nespominala. Ja neviem ci za nedoverou v ludi musi byt vzdy vztah s rodicmi. Asi ale u mna to tak bolo. Ale aj keby to tak nebolo u inych tak spolocne mame to ze sa bojime a prehnane chranime tym ze sme opatrny, vyhybame sa, predstierame ai. Takze ja by som zacal hladanim priciny strachu a pochopenim ho. Ja to mam akurat stazene aj tym ze som v detstve nemal vzor normalne fungujucich vztahov takze aj ked rozumovo vela krat viem co by malo byt normalne tak niekedy sa necham uniest emociami ktore ma ale navedu nespravnym smerom lebo emocionalne som nauceny na nieco ine, na to v com som vyrastal.

Elisa, ked ludia maju vazny problem prejavit city a nedoveruju, ze by ich city mohli byt prijate, tak to je obvykle problem z detstva - ak nebol dobry vztah medzi rodicmi. Dieta potom neziska tu skusenost, ako je to s citmi medzi ludmi. Nie je to ale neprekonatelne, da sa ist volou proti tomu a naucit sa vyjadrovat city. A ak nie su priajte postavit sa k tomu sposobom, ze chyba nie je u mna ale na druhej strane. To hovorim o beznych vztahoch, nie len o mileneckych.

Tak good luck!
potom napis ako to dopadlo :)

livingdead mám pocit akoby si mi v istých ohľadoch hovoril z duše, stalo sa mi to už, že som jednoducho nevedela prejaviť city, ale ono je to aj tým že ľudom veľmi nedôverujem, pretože sčasti aj neverím, že by ma mohol mať niekto rád, vzhľadom na moje predošlé, i súčasné skúsenosti...

Mädel v skutočnosti nepoznám ten pocit, že by o mňa záujem niekto niekedy prejavil. Možno sa len neviem hocikomu len tak otvoriť a neverím hneď ľudom, ale to predsa nieje zlá vlastnosť, alebo áno? Väčšinou však moje snahy nadviazať priateľstvá stroskotajú, jednoducho nie som obľúbená a ľudia ma odstrkujú, ohovárajú.

Zajtra začínam v novom kolektíve a nech už sa snažím akokoľvek na to nemyslieť, trošku mám aj strach ako ma tam prijmú. Už dvakrát sa mi totiž stalo, že vplyvom správania kolegov ma akosi znenávidel nadriadený a nech sa snažím ako veľmi chcem, nech vkladám akúkoľvek chuť a entuziazmus do práce, ktorú mám mimochodom veľmi rada, vždy to akosi stroskotá... Dúfam že do tretice už to bude inak a budú mať niekde radi už aj mňa... strašne v to dúfam... a ďakujem za všetky odpovede :-)