Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

bella21

loser, priznám sa, prekvapili ma Tvoje príspevky z 21.3. a bola som zmätená. Rozmýšľala som nad tým, čo je vlastne pravda. A ešte v ten večer som však dospela k záveru: tému si si nevymyslela. Toto písal človek, ktorý naozaj pozná, čo je OCD, lebo človek bez osobnej skúsenosti by tak podrobne a presne myšlienkové procesy pri OCD nevystihol. Tvoj príspevok z 21.3., 18:41 h bola obranná reakcia, aj keď ku človeku trpiaceho na OCD mi tie vulgarizmy naozaj nepasovali. Ak si niečo také napísala, znamenalo to len jedno: bola si veľmi silno a presne zasiahnutá na najslabšom mieste. Celá téma je o Tvojom strachu z neúmyselného prekliatia a zrazu Ti niekto, otvorene a úmyselne napíše, že Ťa preklína. A to na mieste, kde očakávaš pomoc, na mieste, kde si odkryla celú svoju slabosť. Výsmech by si asi zniesla ľahšie, ale prekliatie?

Salmonella, uvedomujem si, že pre ľudí, ktorí nepoznajú túto chorobu, môžu liezť dookola opakované myšlienky a úvahy takého človeka na nervy. Viem, že Ťa nevytočili ani tak tie reči, ako neochota loser prijať radu ísť k odborníkovi a prijať aj lieky. Aj napriek tomu však nebol dôvod napísať jej niečo také, čo v jej mysli vyvolalo skutočnú hrôzu: že ju vážne preklínaš. Pre Teba to boli len slová, ale ona tomu uverila a je z toho nešťastná. Netušíš, čo si v nej spôsobila. Prišla na toto fórum s ťažobou na srdci a odišla s ešte väčšou. Nielenže ostala so svojím strachom, že ona môže niekoho prekliať, ale ju niekto preklial - pričom ten človek si za tým, čo povedal stojí a neľutuje to. Aj keby akokoľvek odmietala dobre mienené rady a pomoc, nebol to dôvod na preklínanie. Ja neverím, že by si ju naozaj chcela prekliať - možno len "zobudiť" šokovou terapiou. Ak jej chceš naozaj dobre, prosím, pre pokoj jej duše, odvolaj tie svoje slová.

Loser, myslím, že Ťa dokážem pochopiť, ale aj Ty robíš jednu chybu. Keď si nevieš pomôcť, keď Ti nikto z nás nevie pomôcť, prečo tak skalopevne trváš na tom, že nepôjdeš k psychiatrovi a neskúsiť liečbu u neho? Hovoríš si, že to nemá zmysel, že lieky nechceš. Ale sú to práve lieky, ktoré znížia mieru úzkosti pri myšlienkach, keď Ťa napadnú a podržia Ťa pri tom, keď sa budeš snažiť presvedčiť samú seba, že tie myšlienky nič neznamenajú. Neznamená to, že keď raz začneš brať lieky, že ich už budeš brať do smrti. Prechodne Ti naozaj môžu pomôcť. S tými liekmi by si aj naše rady lepšie prijímala. Neprijímaš ich, lebo prežívaš silnú úzkosť, ktorá Ti zatemňuje myseľ. Ako sa hovorí, strach má veľké oči. Áno, len lieky Ťa OCD nezbavia. Potrebuješ psychoterapiu, ale s pomocou liekov tá psychoterapia má väčšiu šancu na úspech. A o čom je psychoterapia? No práve o rozobraní tých myšlienok, zistení, či sú logické a pravdivé a potom o ich preformulovaní, čiže nahradení inými, logickými a pravdivými myšlienkami. Je to niečo podobné, ako sme Ti tu my písali, ale si neuverila.

Ešte raz si prečítaj svoj príspevok z 21.3., 18:41 h a porovnaj si svoj duševný stav, keď Ťa napadnú myšlienky o preklínaní s tým stavom, v ktorom si písala tie vety. Rozdiel medzi nimi je asi ako medzi dňom a nocou. Preklínacie myšlienky nechceš, avšak to, čo si napísala, to si chcela a myslela vážne, aj keď si bola vyprovokovaná, či nie? To, čo nechceš, nie je hriech, ale keď niečo chceš a je to zlé (minimálne tie vulgarizmy, čo si použila), tak to už hriechom je. Dôležité je nastavenie srdca, či je v ňom pri tých myšlienkach či slovách zlý úmysel. To však už musíš zhodnotiť sama, lebo do srdca si vidíš len Ty.

samota :)

....veľmi sa mi páčilo ako si ich všetkých odpísala, teraz nám tu nikto nebude zavadzať, boli to všetko zlí ľudia, len ja som dobrá :)

Messje

Ty nemas ziadnu diagnozu.Si len vulgarna a nemas chovanie.Ani sa necudujem ze taki ako ty su sami.Salmonela len prisla nato co si zac a prestala ta lutovat.Prestala verit tomu tvojmu divadielku.A vtedy si sa preukazala.Je tu tisice tem od ludi,ktori maju problem,ale to co si predviedla ty...to je TOP!!!