Mam strasne depresie...uz to dlho nevydrzim...ukoncim to tu...aj tak ma nikto nepotrebuje.. dakujem za nazory...mozno ked mi odpisete uz tu nebudem...dobru noc prajem :-(
Koniec...
Neblaznite. Su na tom ludia x krat horsie a maju snahu bojovat a nevzdavat to. Je to asi normalne ze niake obdobie je zle ale potom zase je to ok. Prejde to. Hlavu hore.
Poznam jedneho knaza, ktory v mladosti chytil lymsku boreliozu a a uz sa niekolko rokov na nu lieci kadejakymi kortikoidmi. Podpisalo sa mu to hlavne na nervoch, aj ked teraz sa uz zda, ze je na tom lepsie.
To len na margo toho, ze ak chces robit knaza, mozes aj s kadejakymi problemami.
A ak ti to dava zivotny zmysel, naozaj je to to, po com ti pisti srdce, nevzdavaj sa toho. Mna len mrzi, ze na otazku preco trpime, vie krestanska viera povedat jednoducho:"zlo je vzdy zahada."
Dakujem...chcel som ist studovat teologiu...alebo liecit tu rakovinu...pomahat ludom na onkologii,hlavne detom...
neviemďalej, ako dobre, že si tu
Každému človeku dal Boh jedinečné poslanie a aj všetky dary a talenty na to, aby ho bol schopný splniť. Je len na nás, či povieme tomu áno alebo nie. Boh pritom ostáva neustále pri nás a môžeme rátať s jeho pomocou, stačí len poprosiť.
Mesačný princ, ty si zažil asi niečo zlé, že máš taký postoj. Aj Ty si cenný a máš svoje poslanie. Nie sú to kaleráby a nič nechcem z Teba vyťažiť.
neviemďalej, v prostredí, v ktorom sa nachádzaš - kamaráti, škola, zdanlivo nikto nejaví o Teba záujem. Ale koľko je takých komunít ľudí, ktorí sú na tom horšie, ktorí by boli vďační za tvoje láskavé slovo, za tvoj záujem, za tvoj čas, ktorý by si im venoval. Nevzdávaj sa, nestrácaj nádej. Len kráčaj ďalej a Boh Ti ukáže, aké veľké veci chce skrze Teba urobiť. V očiach iných sú to možno malé veci, ale v očiach maličkých, zaznávaných ľudí, ktorí vidia srdcom, sú to veľké veci.
Prečítaj si knihu od Johna Eldredga Divoký v srdci. Verím, že Ťa povzbudí a ukáže cestu.
Citim ze moje posolstvo je robit dobro pre druhych....aj ked pre seba to dobro neviem...
Filip TT- Síce mám len 28 ale mala som veľké problémy otehotniet o toto bábätko sme sa snažili 6 rokov. To čo sa stalo tvojej rodine ma mrzí.
Si na psychiatrii? dobre si urobil, tam sa o teba postaraju....neboj sa z depresie sa da vyjst....spoluziaci sa s tebou nechcu bavit? myslis si ze si na celom svete sam s kym sa nechcu spoluziaci , vela ludi sa v tvojom veku tazko vziva s kolektivom.
Pozri, ja tiez nemam zo zaciatku strednej skoly pekne zazitky, vztahy sa vyriesili casom. Na vyske to uz bolo nieco celkom ine.
V zivote si raz hore a raz dole, kto ma cely zivot perfektny? Poznas niekoho takeho? Aj ti tvoji spoluziaci, co sa nechcu s tebou bavit, maju svoje problemy. V skutocnosti by boli radi, keby sa im prihovoril niekto a porozumel im. Lenze vacsina prave caka, ze budu pochopeni a malo ludi sa snazi to pochopenie druhym darovat.
Na tebe je cenne prave to, ze si chcel byt knazom a to pochopenie, utechu a nadej druhym poskytovat. Az to raz naozaj tak budes robit pre druhych, budu ta milovat. Lebo presne to potrebuju....
A ti im budes dobre rozumiet, lebo si prezil to, co prave prezivas - to je tvoja zivotna skola, z ktorej budes cerpat.
Teraz som v nemocnici...viem ze pre rodicov by to bok sok ale mam problemi s ucenim...so spoluziakmi...nimto sa so mnou nechce bavit :-( nemam vobec priatelov