Ako sa zbavit nenavisti?

A moju sucasnost tvori z velkej miery stres a v buducnosti ma znovu caka. Na minulost tiez nemozem mysliet,lebo tu tvori prave ten nestastny vztah,ine veci,ked som aj zazila na mna tak nezaposobili, takze citovo mi malo davaju.

Co ked je problem v tom,ze nenavidim seba? Stale mi nieco nie je dost dobre a dost ma to zatazuje. Je pravda,ze ten dotycny je velky spustac,ale nie je jediny,keby nebol on,tak aj tak sa nieco najde. nebavi ma takto zit a neviem ako na seba. Jeden den si poviem,ze budem pozitivnejsia,druhy den som tam,kde som bola a tak to ide dookola. Ako bojuju ludia,ktori permanentne negativne zmyslaju, ako sa postupne z toho vyhrabavaju? Citove veci mi nikdy nesli,radsej sa zaoberam racionalnymi,aj ked viem,ze toto k nicomu dobremu nevedie.

Niekoho nenavidíš? Ja som takto ako dieťa nenavidela matikárku, no časom som si priznala vlastnu nevedomosť a prestala som šíriť okolo seba zlosť. Jednoducho si treba tu udalosť a hnev voči tej osobe rozobrať, uvedomiť si, čo kdo povedal, a akoby sa prípadne tomu dalo predisť, prípadne urobiť škrt cez toto obdobie a začať od znova s pozitívnym myslením, či už s tou osobou alebo bez nej. V prvom rade nezostávaj dlho v smútku a zlobe. Pracuj na sebe v pozitívnom zmysle, v myšlienkach sa už nevracaj do minulosti ak to nevieš vôbec spracovať a prijať stav taký aký je. Jednoducho ukáž, že nie si závislí od pocitov tej osoby. Sústred sa na súčastnosť alebo buducnosť. Život je v tvojich rukách a záleži len na trebe ako sa k nemu zachovaš.

pomocnenavist - musíš sa stretnúť s tým človekom a ak nie je živý, tak ísť na cintorín.

Len pri konfrontácií so sebou pochopíš. Odpúšťaš sebe a nie druhému.

Ak nevieš, tak si neodpustila!

Ako zistim,ze som odpustila? Dlhsie si to opakujem,ale nie som si ista.

odpustit nieje ľahké hlavne ak ti niekto veľmi ublíži ale nieje to nemožné.Veľmi ti držím palce uľaví sa ti na duši

bella21:

Dakujem za radu. Presne takto podrobnejsie som si to predstavovala :)

Vsetko dobre do Noveho roku vsetkym!

Počula som trefné prirovnanie v súvislosti s hnevom a neodpustením:

Prechovávať v sebe hnev voči niekomu je ako vypiť jed a myslieť si, že zomrie ten druhý.

Moja rada je odpustenie. Nič iné skutočne neuzdraví tvoje zranené city. Keď sa aj rozhodneš pre ľahostajnosť, tam niekde vnútri to nebudeš mať vyriešené. Navonok to možno bude nejaký čas fungovať, ale pod pokrievkou ... Všetko, čo potláčaš a na čo sa snažíš cielene nemyslieť, si aj tak raz nájde cestu von a buchne.

Teda ostáva len jediné správne riešenie - odpustiť. Je to rozhodnutie vôle a nie až tak vec citov. Ak sa rozhodneš odpustiť, po istom dlhšom či kratšom čase Tvoje city budú nasledovať Tvoje rozhodnutie a uzdravia sa.

Odpustiť niekomu neznamená preukázať dobrodenie vinníkovi, ale sebe samej. Teraz ste obaja spojení jednou reťazou. Kde sa pohneš Ty, ťaháš toho druhého so sebou. Ak chceš mať od neho skutočný pokoj, musíš odpustiť, iná možnosť nie je. Len keď odpustíš, budeš cítiť pokoj aj vtedy, keď by Ti toho človeka rodina pripomínala 5x denne.

Na začiatok postačí, keď začneš o tejto možnosti premýšľať.

Gima :D

Daj si vatu do uší, ked si s rodinou.