Prosím veľmi pekne o objektívne rady.
Spoznala som pred pol rokom muža a od začiatku som vedela, že je cudzinec, veľa sme sa rozprávali, padol mi do oka. Pochádza z Uzbekistanu, nevyzerá ako cudzinec, možno trošku, ale človek na ulici by nespoznal, že nie je stadiaľto. Žije tu už 7 rokov.
Pol roka sa teda stretávame a až pred 2-3 mesiacmi sme sa bavili o viere a tak, a povedal, že je moslim. Nevedela som to a trochu ma to zaskočilo, keďže sme nechodili k sebe, nevedela som ako žije, čo je jedáva.
Neviem teraz, čo robiť. Nikomu som sa s tým nezdoverila, lebo neviem ake mam čakať reakcie rodiny, priateľov, keď čítam o moslimoch na internete, aké sú skusenosti, som totálne zmätená ľudia.
On je ku mne veľmi milý pozorný, každá raz keď sa stretneme mi niečo prinesie, hovorí mi pekné veci, skutočne tak pozorného muža som v SR ešte nespoznala, len ide o to, že mám teraz strach, neviem ako mu mám veriť, vela sa ho pýtam na jeho krajinu, rodinu a tak, aj mi odpovie ale už sa mi zdá, že mu to trochu začina liezť na nervy, len ako mu mám veriť, ked o nom vela neviem. Má tu len vzdialenu rodinu a kamarátov, od kt. sa ťažko asi niečo dozviem, nemožem takto vyzvedať.
Inak žije fakt slušne, má byt, chodí do práce už 6 rokov do jednej, nikdy sa nestaral do mojho sposobu života, žiadne zahalovanie, uplne normalne všetko.
Len je vo mne taka ta xenofobna nedovera a netušim čo mam robiť. Nemám vobec dovod opušťať ho, lebo taku lásku som ešte nezažila. Ale rozumiete ako to myslim...
Budem velmi vdačná za každu odpoved :)
Vzťah s cudzincom - moslimom
adr1a ano o tomto sme sa bavili, on sa uz nechce do Uzbek. vratit...x-krat som sa ho pytala a povedal, že nie, že viac mu vyhovuje europsky štyl života, že tam je všetko viac obmedzujuce ..pokial teda hovoril pravdu tak za tych 7 rokov čo je tu bol doma len raz aj to na par tyzdnov. Surodencov ma 3 a všetci su vo svete, myslim ze v Kanade v Brazilii a Francuzsku, cize ma doma uz len otca, ktoremu ešte prispieva nejake peniaze.
JA som mu minule povedala ze do jeho krajiny nikdy ist nechcem ze mam trochu strach z hentej strany sveta :D Zobral to s humorom, ze nie je to tam nič strašidelne ale ze on tam tiez ist nechce..
Jan z mora ja som katolička, ale nejako veľmi nepreživam svoju vieru a zaroven nie som ochotna prejst na jeho vieru, čo som mu aj povedala. Povedal, že on to berie, že je to normalne, bavili sme sa o tom a sam povedal, že on verí v Boha, ale nikdy sa nemodli, ani to neovplyvňuje jeho život..Jedine že neje bravčove mäso lebo na to nie je zvyknutý. Ja to v podstate citim rovnako s tou vierou. Len určite nechcem raz mať deti a viesť ich k islamu alebo tak.
Werka_G dakujem velmi, že si mi napisala taku obsiahlu skusenost. Inak spoznala som zopar jeho kamaratov čo su z Afganistanu, Tadžikistanu a tak, a ja neviem ..oni su všetci tak dobri, mili na mna, ale ich manželky su všetko moslimky, preto som jemne zmatena ze on nehladal moslimku. Neviem či si ozaj na tychto veciach nezaklada alebo či ma nechce len nejako využit..ja naozaj neviem. Nikdy som nebola takto zmatena ze skutočne neviem čo si mysliet.
Je mi velmi luto ze si spoznala prave takeho, že zduchol a zostala si sama :/ to je to, že tazko povedat aka su kultura
Ale čo sa tyka tychto deti, aj mna sa hned pytal, či beriem antikoncepciu ze by to nebolo velmi dobre zeby to narobilo zlobu keby sa pritrafi nejake dieťa (teraz tiez neviem ci to myslel akoze sa malo pozname, alebo by nechcel v takomto vztahu dieta, alebo chce ešte niečo vybudovat...)
tiez ešte nechcem dieta a určite nie v tejto neistote len ked ja uz sa chytam všetkeho
Werka, presne ako pises. Ja poznam tiez taketo pripady. No rozhodujuce pre autorku prispevku je kde by ste ostali natrvalo zit?
Moja priatelka sa pred vela rokmi zalubila tiez do moslima. Lekar. Mali tu svadbu, dve deti sa im tu narodili, mali dom, on tu mal uspesnu prax, nic im nechybalo. Mali vsetko. Lenze po rokoch tu sa im ozvala jeho rodina. Umrel otec hlava rodiny a on ako najstarsi sa musel vratit. Jasne ze jej povedal ze idu len na navstevu, reci typu moja rodina este nase deti nevidela nazivo, deti nech spoznaju odkial pochadzam, urobime si dovolenku, medove tyzdne si po rokoch zopakujeme ai. Az tam sa dozvedela pravdu. No ona tam nechcela ostat natrvalo. Chcela odist. Skoncilo to hrozne. Ona bez pasu. Odlucena od deti. Bolo to ako vo filme. Este aj v ich base skoncila ked chcela ujst s detmi. Pustili ju az ked podpisala papier ze sa zrieka deti ci ako. Vratila sa sem. Roky je bez deti. Raz rocne jej ex zavola a komunikuje s detmi akurat len telefonicky.
No a dalsi pribeh tiez lekara moslima. Maju spolu uz dospele deti (su spolu manzelmi tu uz takmer 25r). On je tu uspesny primar, este aj poslanec u nich v meste. Ale su tu. K nemu domov do vlasti chodia max. len na dovolenky (no ked je tam napr. ich dcera moja kamaratka tak tam ona chodi oblecena-zahalena ako moslimka. Odmala ich - deti viedol k ich viere nabozenstvu, ovladaju ich rec jazyk).
Je to individualne ale je riziko odist k nim do vlasti. Ak uz tak ostat tu. Pamataj. Ty sa musis prisposobit jemu a im. Nie oni tebe
Nemusí prijať ich náboženstvo, nikto jej to nebude prikazovať. Im nevadí žena bez náboženstva, alebo s iným náboženstvom. Problémom je ale to, že u nich je žena len tovar, nevadí im mnohoženstvo, nevadí im nevera, ale len z ich strany.
U nich je bežné si budúcu manželku kúpiť za nie malé peniaze a pod..
Chce tu ostat zit a byvat natrvalo? Alebo sa planuje raz vratit domov? Ma este doma surodencov? Co poznam konkretne pripady, tak bolo dobre kym boli tu. Akonahle sa vratia domov, vitazi ich rodina kultura nabozenstvo sposob zivota ai.
No bude ich tu celkovo stale viac takze aj miesanie kultur DNA ai bude viac a viac
Ahoj,
veľmi dobre viem čo prežívaš a ako sa asi cítiš, lebo ja som bola na tom úplne podobne pred 4 rokmi.
Vtedy som sa ako medička v 4. ročníku zamotala do cudzinca, ale s tým rozdielom, že pochádzal z Afganistanu. Na medicíne to nebolo ničím výnimočné a takto sme strávili spolu 2 roky. Keď som ja promovala, on už bol vyštudovaný, mal dobrú prácu, byt, priateľov. Bolo nám spolu fajn, bol pozorný a dospeli sme až tam, že som ho predstavila rodine. Rodina bola dosť zdržanlivá, veľmi sa im môj priateľ nepáčil, ale prijali moje rozhodnutie. Otehotnela som a keď sa dozvedel novinku, tak sa vyparil. Takto som zostala sama s dcérkou. Síce sa stretávame, žijeme v jednom meste, ale už to nie je vzťah.
Nepíšem Ti sem môj príbeh preto, aby som Ťa odradila, to nie je mojím cieľom. Chcem Ti tým naznačiť, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Oni sú priateľský, milý, majú ale iný spôsob života, žijú akoby v inom svete a tomu nášmu sa prispôsobí máloktorý. Ak ho aj prijmeš a on bude pohodový, môže sa stať, že si nesadneš s jeho rodinou. Ty vidíš ako reaguje na Tvoje otázky o rodine, ty vieš odkiaľ pochádza, ty vieš prečo je tu a pod..
V každom prípade nie je každý rovnaký. Mám známu, ktorá má už 13 ročnú dcérku a má manžela taktiež moslima. Žijú usporiadaným životom, jej dcéra pozná svojich starých rodičov, ale ona u nich v živote nebola.
Toto je len časť toho, čo poznám z môjho okolia. Ako medička som sa s takýmito vzťahmi stretávala denne, niektoré dodnes vydržala, niektoré padli. V každom prípade ste v "hre" dvaja a závisí len od vás.
Svoj názor môže povedať každý, ale rozhodnúť sa musíš ty.
Nepises, aku vieru mas ty. U moslimov sa predpoklada, ze zena prijme nabozenstvo muza. Si ochotna to spravit?
prosim ta, z moslimom nie ...