Ahojte.. dlho rozmyslam nad tym ci sa podelit so svojim strachom. Mam 33 r, priatel ma 31 a sme spolu rok a pol. Ja osobne sa nejak necitim este na deti ani nic ale musim sa priznat ze ma trosku stresuje to ze vela mojich znamych uz deti maju alebo sa chystaju alebo sa vydavaju alebo sa stahuju s priatelmi pod jednu strechu. Nedavno mi moja velmi dobra kamoska povedala ze jej priatel jej to po 3! mesiacoch navrhol. A mne je smutno. My o tom este ani nerozpravame. Aj ked je pravda ze sa o mna stara, vela casu travime spolu, takmer kazdy den a ak nie sme kazdy den spolu tak viber, kazdu hodinu, tel. a tak. Poznam jeho rodinu, priatelov. Urcite nepatrim medzi zeny ktore nutia svojich priatelov do niecoho takeho al. "narazaju" na takuto temu. Vsetky moje byvale vztahy boli blizko ku svadbe nakoniec som sa s nimi rozisla lebo som necitila ze chcem s nimi byt na cely zivot, nebola som natolko stastna. Teraz ale som, mame pekny kludny vztah, bez hadok, s porozumenim atd.. ktory nas oboch naplna. Baby co mam robit. Napada mi iba jedine - ze tomu dam este taky pol rok a ak nenavrhne nic ohl. spolubyvania tak to asi ani nikdy neurobi a tak sa s nim rozidem. Sama nedokazem a ani nechcem navrhnut spoluzitie a buducnost. Stresuje ma to, boli ma z toho zaludok. Mozno je navine jeho vek, je to prvy krat kedy mam mladsieho partnera ale v porovnani s byvalymi ktori obli starsi odo mna aj o 8 rokov je neporovnatelne zrelejsi a seriozny. Obaja mame dobru pracu a nic nam nechyba. Prosim poradte, budem cakat na vase nazory lebo uz naozaj neviem ako to riesit..len mi nehovorte aby som to prediskutovala s nim to urcite nie. Prosim aj muzsky pohlad. Vopred dakujem
Strach z neistej buducnosti
triandafilia cakala som na takeho dva roky :( uplne ma depta predstava, ze musim zacinat od znova, že zrazu nie je.. boli sme v neustalom kontakte a zrazu koniec.. ani si len neviem predstavit, kde niekoho strenem, na internetove zoznamky som uz zanevrela..mam pocit ze zivot mi uteka pomedzi prsty.. tak nam bolo spolu fajn a myslela som si, ze konecne som nasla to, co som hladala.. a zrazu je to fuc.. a ako keby to nestacilo v kuse sa mi vynaraju spomienky a vsetko co sme spolu zazili.. nevedeli sme bez seba vydrzat, neozyvala som sa mu chvilu uz bol z toho na prasky.. a ja neviem naozaj neviem co so sebou mam pocit ze mi pukne srdce :((((
Annie musis si uvedomit svoju cenu. Ak ju nepoznas ty tak ju nebude poznat nikto. Aj ja som smutna...ale viem ze si zasluzim niekoho kto ma bude uprimne milovat a nebude sa vediet dockat na to aby sme boli spolu..navzdy...Tolko muzov je na tomto svete ze nestoji za to ani 5 minut smutit..je to tazke netvrdim ze nie ale vsetko je v nasej hlave... vacsinou sa jedna iba o ublizene ego..tak hlavu hore..Zivot je krasny!!! Hlavne chod medzi ludi..sediet doma je to najhorsie co mozes urobit :-)
Mesacny princ ty si to vobec nepochopil. Tu neslo o to co bude..to nikto nevie.. ale o to co by CHCEL ABY BOLO... v tom je velky rozdiel.
Ak by som niekomu povedal čo budem robiť o 5 rokov tak by to bolo tak veľké klamstvo že až! Nik z nás nepozná budúcnosť a nik nemôže povedať ako vidí svoj život o 5 rokov. Môžete mať sny a túžby no realita a svet vôkol je to, čo žijete. Čo ak prežijete šťastne 5 rokov, budete mať spolu dieťa a partnerovi sa niečo stane, nebodaj umrie?
Dôležitý je podľa mňa prítomný okamih, nie minulosť, ktorú už človek nezmení a ani budúcnosť, ktorá sa ešte nestala. Všetci ľudia šetria do budúcnosti ale nikto nemá istotu, že nejaká budúcnosť príde.
Ja tomu celkom nerozumiem, tejto mentalite na Slovensku. Na západe sa nezadlžujú ľudia a neberú si toľko hypoték. Netvrdím že všetci ale ľudia tam žijú inak, zo dňa na deň. Ak potrebujú tak sa jednoducho zbalia a presťahujú sa niekde kde nájdu lepšiu prácu a lepší život. Žijú v prenájmoch a jasné, že plánujú budúcnosť...ale takto?
Aj mňa sa manželka pýtala či chcem mať rodinu a dieťa. Povedal som áno a po 7 rokoch snaženia mi oznámila, že berie antikoncepciu. Načo to bolo dobré?
Ten potrat beriem ako mínus. Taký chlap nie je dobrý partner a určite to nie je ani dobrý človek! Ale ak niekto nedokáže povedať čo chce o 3,5,7,10 rokov dopredu tak je to preto, pretože to naozaj nevie. A ak to niekto vie, tak musí mať za sebou minimálne zástup veštíc, ktoré mu to oznámili.
Úplne zbytočné tlačenie partnerov. Skôr by som sa pozrel na to, aký to je človek, akú má rodinu a čo možno od neho čakať. Ak je vzťah super tak by som túto otázku až tak neriešil. Každý chce mať svoje dieťa ale potom sa narodí dieťa v nefungujúcom vzťahu a opäť tu bude niekto písať, že partner je.... A čo deti z detských domovov alebo iné opustené deti? Kto dá domov im?
Vzťahy ako také v dnešnej dobe veľmi nefungujú a ak fungujú, tak ich niekto rozbije kvôli maličkostiam. Ale tak je to každého život.
Prežívam niečo podobné čo ty a je to hrozné... skončilo to z minúty na minútu a idem sa z toho zblázniť :( neviem vôbec fungovať, nejem, nespím a to je len druhý deň.. dnes som to nevydržala a napísala mu..a to bola chyba, cítim sa ešte horšie :( povedal, že to nemá význam a mňa to úplne položilo :( ako sa mám s tým vyrovnať? tak dlho trvalo kým som stretla to čo som hľadala a zrazu koniec :(((((
Dakujem baby... mile od vas...tiez som rada ze som nestratila viac casu aj ked naozaj boli to sklamanie... ale co uz... mozno aj to je ako odmena za bolest ktoru som sposobila ja inym aby som spoznala ako to boli... :-) v kazdom pripade chcem byt stastna a urobit stastnym toho druheho :-) nikam sa neponahlam naozaj nechcem aby to tak nevyznelo ale nechcem mrhat cas niekde kde to nema buducnost urcite ma chapete ;-)
Trianda dobre si spravila podla tvojho rozpravania budes schopna baba sikovna zrela na dieta a na rodinu a on bol asi pokial sa nemylim este take dieta nebol nato pripraveny... S muzmi je to dnes desne najst niekoho kto za nieco stoji je hotove umenie oni by sa dnes najradsej zenili a mali prve dieta v 45tke hroza :) kazdopadne ti držím palce nech najdes seberovneho schopného chalana pripraveneho na rodinku a deti ;)
Trianda, sucitim s tebou. Je hrozne ako sa cloveku dokaze po jednom rozhovore zmrnit vizia na buducnost. Ale asi fakt by si s nim strácala cas. Si silná a verim, ze si si tym musela prejst, aby si nakoniec nasla toho praveho muza na zivot. Drzim palce
dontworry - ja viem. Bolo to hrozne..myslela som ze mi vytrhli srdce a este stale to tak citim. Zda sa mi to neuveritelne. Co sa tyka tych deti - proste zo zaciatku slo o iny problem ktory sa vyvrbil v diskusii. Uz to ani nechcem rozoberat..nie je dovod.
V uvodnom prispevku tvrdis, ze na deti sa este necitis, riesila si byvanie. Potom si do toho zakomponovala aj tie deti..no chaos.
Nemyslim si ze to bola chyba, ten rozchod. O dva tri roky by ti povedal, ze stale nechce nic, ze sa neciti na to...dovtedy si vies najst aj ineho. A po vete ako by si mala ist na potrat by som uz vobec nad rozchodom nevahala. To je tak absurdne a hnusne ak to chlap vypoti, ze mi z toho az zviera zaludok.
