Ahojte,
chcem sa spytat na vas nazor... vzdy som mala vztahy s muzmi o niekolko rokov (5-8) starsimi... tento krat som vo vztahu s muzom o 2 roky mladsim a sme spolu velmi stastni. Je vyzrely, ma uzasny charakter a naplna ma tak ako nijaky iny predtym..Nikdy v zivote ma nenapadlo zeby som mohla byt vo vztahu ani s muzom v mojom veku nieto este s mladsim. Ja mam 33 on 31. Samozrejme obaja chceme rodinu aj ked este konkretne plany nerozoberame. Nebavi ho tahat sa po baroch a ani mna nie..obcas si niekam zajdeme ale skor do kina, na veceru al. do divadla. On sa zo mna smeje ze sa tym zaoberam akoby som bola starsia o 20 rokov a ze dva roky nie je vobec nic. Mame vela spolocneho. Moja otazka znie, ma to perspektivu kedz je vekovo mladsi? Nechcem aby to vyznelo ze nemam sebavedomie, prave naopak. Len aby sme sa vyhli roznym spekulaciam o vyzore, tak priatel je normalny sportovy typ nie nejaky vystredny krasavec a vyzera starsie na svoj vek (tipuju mu 33-35) a mna vsetci povazuju za vysoko atraktivnu, s vysportovanou postavou, kedysi som sa venovala aj modeling - (hovorim to tu iba preto aby som nebola povazovana za zenu ktora v 50tke bude vyzerat o 30 rokov stasia, prave naopak. Mne tipuju okolo 28)Prosim poradte, musim na to stale mysliet a mam obavy. Nechcem ho stratit, skor nejako prekonat tento nas vekovy rozdiel. Co radite?