Koniec mileneckemu vztahu

O chvíľu ste na 200 a nič sa neudialo :D

Filip, zbytočne preháňaš. Až mám dojem, že ty to prežívaš viac ako ona. :o) Nie, pomoc nie je stáť s ňou po uši v sračkách, ale ukázať jej cestu von. :o) Prepáč, ale keď niekto neuvažuje správne, nebudem ho podporovať rovnako nesprávnym uvažovaním.
Ak by som sedela v pekle v kotli, nerozmýšľala by som, ako si ešte priložiť polienko, ale ako stade vypadnúť. :o)

Škoda, nemám zrovna teraz čas na dlhé príspevky.
Len v skratke - áno, nakoniec bude musieť Luciy chlapíkovi všetko odpustiť, aby sa z toho dostala v duševnom zdraví. To je bez debaty. Ale najprv musí vedieť ČO mu má vlastne odpustiť. Musí vedieť, čo jej spravil, musí zistiť aký je rozsah škôd.

Napríklad mám dojem, že len včera si uvedomila, že jej klamal od počiatku, že v skutočnosti NIKDY nerátal s rozvodom. To je vec, ktorú mu bude musieť odpustiť, ale najprv to musela zistiť. Teraz je bohužiaľ vo fáze, keď zisťuje celú tu tragédiu svojho položenia, aby sa s tým mohla vyrovnať.

Dobrá pomoc nie je radiť jej, nevykonávaj túto inventúru, ale stáť pri nej, aby ten pohľad vydržala.

A to si pekne napísal. :o)

No môj zdravý rozum a môj zdravý postoj mi vraví, že netreba sa rýpať v tom dokola, jak pipíška v hovnách. Veď všetko už bolo dávno vyslovené a vysvetlené. :o)

Vieš, Filip, ľudia sa radi rýpu v podobných sračkách a neuvedomujú si práve to, čo si neuvedomuješ ani ty. Že opakovaním a vracaním sa k tomu istému, to, čo ich tak bolí, ešte viac posilňujú. Lebo to máš, ako keby si oltár maľoval. Čím viac farby, tým silnejší náter a tým skôr odoláva poškodeniu. Či je ale nutné, aby Lucka mala stále pred očami a mysľou ten istý oltárik trápenia, ponechám na tvoj zdravý postoj.:o)

Plus, nepodceňuj ešte takú pozemskú záležitosť, ako je prachsprostá energetika. Myšlienky na rozchod evidentne našu slečnu oslabujú a tak nie je rozhodne schopná zaujať zdravý postoj. (plač nie je prejav veselej a silnej mysle) To sa dá iba vtedy, keď bude patrične mimo problém. A tam sa dostane práve tou zmenou myslenia, keď sa začne orientovať na to, čo jej dušu posilní a nie oslabí. ;o)

Je viac ako isté, že sa smútok raz preklopí v hnev..a to sa aj u nej deje. (nádej, že karma skosí toho nešťastníka)

Opäť apelujem na zdravý postoj...hnev je ako oheň, korý zachváti vnútro a zostane po ňom iba púšť a popol..a to nie je miesto, kde začnú rásť kvety pochopenia a čistej radosti z bytia. :o)

Pre Anjelika:
Viera podava jednoduche vysvetlenie, preco rozchod tak boli. Jednoducho preto, ze Boh je Laska a nase duse su stvorene na Jeho obraz. Nasa dusa je stvorena na to, aby milovala a bola milovana. Laska je presne to o co jej ide. Dusa nie je stvorena na to aby vlastnila, alebo mala moc. O to jej nejde. Kto ju krmi tymto, tak ju trapi. Financna strata je nerozhodi, strata milovaneho ano.

Luciy musim povedat, ze dnes vyzeras podstatne lepsie ako vcera. Neviem, ci to je len dojem, ale ked si popisovala vecer a rano, pouzila si o poznanie slabsie vyrazivo ako vcera. Aj posledny prispevok si napisala tak, ze uz sa na to cele vies pozriet zvonka, nielen vnimat to zvnutra.

Vo svojom zivote som prezil len jeden rozchod ked som 20, bolo to po polrocnej znamosti bez sexu, ona navrhla, aby sme zostali len kamaratmi, co sme aj doteraz zostali. Takze to nebola az taka citova katastrofa, ale aj tak to bolelo. Bolest v prvych dnoch zmensovalo, ked som nieco robil, co malo vysledok, s ktorym som bol spokojny. Konkretne si spominam, ze sa nam zrovna vtedy pokazila vodarnicka, a ked som ju opravil a zacala tiect voda, tak ma to potesilo. Ale aj ked uz som necitil po niekolkych dnoch ten smutok, este dalsie tri mesiace sa mi vsetko vybavovalo v mysli a hlavne som stale v detailoch riesil preco sa to stalo. Uzavrel som to s tym, ze som v istej veci ako partner zlyhal, co malo dosledky az na moj vztah s manzelkou, s ktoru som zacal chodit, ked som mal 29.

Moje poucenie z tejto krizy je, ze nepomoze zamedzovanie myslenia o tom co sa stalo a myslenie na nieco prijemne, ale naopak, to sa len zatlaca do podvedomia, kde to hnije a prejavi sa to neskor. Naopak treba to VSETKO PREBRAT A ZAUJAT k TOMU ZDRAVY POSTOJ. Tym nastane pokoj. Mozeme riesit aky je zdravy postoj k jednotlivym faktom...

Hej, všetko chce len čas. Ale je len na tebe, akými úvahami ten čas naplníš. Či pre teba prospešnými a príjemnými alebo plnými bolesti a trápenia. :o)

som tu, trochu volnejsie..
To co si anjelik napisala je velmi rozumne a ma to logiku, ale nejde to len tak lahko stotoznit sa s tym..mojim cielom je, aby sa mi to cim skor podarilo, ale vzhladom na to, ze skusam rozne veci, asi jedine co mi naozaj pomoze je cas.. Ktory mu sim pretrpiet a ak vam pojdem na nervy, kludne ma stopnite.
Nema sa priat nikomu nic zle, ale tiez viem aku silu ma karma a ze sa skor tie zle, ako dobre veci vracaju v zivote. Zazila som uz jeden rozchod pred 5 rokmi. Nebolo to pre mna az take tazke, lebo to bol vztah, ktory sa posledny rok len lepil, takze sa s tym dalo ratat, ze to skonci, ale bolelo to tiez. A ten rozchod vobec nebol pekny. Vtedy z toho moj ex vysiel ako kasanova a vsetko, co mi urobil sa mu vratilo dvakjrat tolko od jeho vtedajsej teraz uz ex. Takze verim. Aj ked neprajem.

mam pacientov, hned sa venujem

Počúvam stále...