Rodina nemá rada priateľa

Príspevok v téme: Rodina nemá rada priateľa
uzneviem

Môj problém je rodina, s kt. bývam a priateľ, s kt. chodím 5 mesiacov. Odmalička som bola vychovaná v disciplíne, prísnosti, v detstve mi zomrel otec, žijem v dome s mamkou, babkou a sestrami. Mamku si veľmi vážim, urobila pre nás a stále robí maximum čo jej v silách, keď je na výchovu úplne sama.

Mám priateľa, ktorého už poznajú, chodí k nám 2-3 krát do týždňa ( ako kedy) a keď príde, tak ležíme na gauči, bozkávame sa (v medziach normy) samy v izbe. Lenze zdieľam izbu so sestrou a jej náramne prekáža, že si dáme pusu. Starej mame prekáža, že len nečinne sedíme a ona by bola rada, keby môj priateľ sám od seba napr. porúbal drevo, pomohol jej nosiť vodu na polievanie záhrady a ďalšie typicky mužské práce.

Nechcem ho nijako obhajovať, ale on nie je práve ten typ chlapa na takúto robotu. Myslím si však, že ak by som ho o to poprosila, tak by to urobil, lenže nechcem ho to pýtať (príde mi to aj také zneuživanie), keďže ani u jeho doma ma nepýtajú variť, upratovať atď.

Rodine taktiež prekáža, že je taký tichý, veľmi s imi nekomunikuje. On je proste taký, má takú povahu. Aj v spoločnosti jeho kamarátov je taký tichší. Prednedávnom pri odchode od nás nepovedal dovidenia či dobrú noc a starej mame to strašne vadilo a začala mi vytýkať, že ona by s takým chlapom čo nepozná ani slušnosť nebola. Spal u nás dvakrát a to sme ležali v posteli do obeda, taktiež babka mala s tým problém, očakávala, že sa ospravedlní za to a pomôže jej s prácou.

Prosím vás, poraďte mi, čo mám robiť? Konečne som spoznala chlapca, kt. sa ku mne správa s úctou, váži si ma, je ku mne úprimne, milý, pozorný, neuráža ma, má ma rád. Viem, že on nie je ten typický ,,muž" aký by mal byť, viem, že by sa mohol správať lepšie, nebyť taký pohodlný a tak, uvedomujem si to, že by mohol vaic komunikovať, ale zároveň akceptujem jeho povahu, každý sme nejaký.

Boi ste v podobnej situácii? Mám mu to povedať ako ho berú u nás doma? Mám sa s ním rozísť?

van Alden

to, ze mas so sestrou spolocnu izbu a jej vadi, ze sa tam bozkavate.. to musis pochopit, ze nato ma pravo.
Co sa tyka toho, ze nezdravi babku a jej to vadilo... to je elementarna slusnost cloveka, necuduj sa jej.
Napriklad ked pride ku nam sestrin priatel... je normalne ze pomaha s hocicim.. ak ja alebo otec nemozeme, vyvaza mamu po obchodoch, vlaci jej tasky.. ked treba upratat v pivnici.. hned sa hlasi. Ak treba upratovat, rovnako. A aj ja som taky.. no neviem, ale chyba urcite nebude len v rodine.

uzneviem

van Alden

Taka si to je smutne, ale ja mu to nemôžem prikázať, možno by to mal sám vedieť od seba, každý ma an to iný názor.

Delete2

Ako to myslís? neviem či som správne pochopila..tak rodinu vymeniť nemôžem, tú si nikto nevyberá. Mala som vždy dobre, nemôžem sa sťažovať, vždy bolo o mňa postarané a aj je. Tak oni sa ku nemu správajú pred ním milo, v pohode. Mne potom v súkromí poviedia čo im prekáža, hlavne stará mama má úplne za neho zdrbe, že mi je do plaču, že som si takého našla.

Porovnáva sa aj sestrin priateľ, ktorý je rpesný opak - pracovitý, komunikatívny, avšak k mojej mame drzý. Hlavne, že je pracovitý. U nás platí pravidlo: práca šľachtí človeka. A mne je z toho všetkého smutno.

Delete 2

Priateľ je v pohode. Mala by si vymeniť rodinu!!! A myslím to smrteľne vážne.
Smutné je, že nevieš čo máš robiť. Ak by som mal takú partnerku a takto sa ku nej moja rodina správa tak by som k nim už nikdy nešiel.

ale je to len môj skromný názor.

van Alden

a to sa cudujes, ze babke to vadi, ze sa vyvaluje v posteli do obeda? Ja kebyze pridem k priatelke (a to nemusi byt ani na dedinu) tak automaticky sa opytam, ci s niecim nemozem pomoct. Ja by som nemal problem sam sa ponuknut kalat drevo alebo okopat zahradu. Ale ze jeho to sameho nenapadne je skor dost smutne.