Moji rodičia si myslia že trpim PPP a snažia sa mi urobiť peklo .....

Takze je to vonku, dnes poobede skoncila skor v praci a povedal som jej to, zobrala to uplne v pohode, dlho sme sa rozpravali, ziadne vycitky, ked som jej to povedal tak ako prve povedala ,preco musia byt vsetci pekny chlapy gayovia, :D :D takze uz to mam konecne za sebou, skoda ze som tak dlho cakal.

Ďakujem. :) Ale stále nie som za vodou. Ešte mám pred sebou dlhú cestu.
Poradím ti. S*r na otčima. Nenechaj, aby ťa city k nemu ovplyvňovali. Môže sa stať, že sa stratíš.
A ak sa zase budú správať ako deti, neklesaj na ich úroveň. Iba im tak utvrdíš v správnosť ich reakcie. Vie, že sa snažíš si budovať si svoju autonómiu. V puberte si tým prechádza každý. Ale presadzovať si ju za každých okolností nie je vhodné. Sú situácie, kedy je lepšie sa na to vykašľať a nažiť sa to vyriešiť inou cestou. Je zložité vystihnúť, kedy príde tá situácia príde. No ja verím, že to zvládneš.
A čo sa týka tvojej orientácie, dúfam, že tvoja mama je "pokroková". Ja osobne nechápem matky, ktoré sú schopné zavrhnúť svoje dieťa len preto, že sa boja, čo o nej budú hovoriť "babky z kostola". A dúfam, že sa tvoj vzťah s ňu zlepší, že z tvojej strany pocíti dôveru a že bude chcieť začať rozumnú komunikáciu o jedle.
Drž sa.

Ďakujem :) Tak dúfam že to moja mama vezme tak ako by si to zobrala ty ... Neviem čo od nej čakať, dúfam že sa s tým nejak popasuje, poviem to len jej, nevlastnemu otcovi to nehovorím kedže ma nejak jeho názor/či to bude vedieť nejako nezaujíma. Potom dám vedieť v piatok ako to zobrala.

a myslim, ze by som sa ta opytala, ako sa citis, co ta trapi, lebo je to kriticka faza, ktorou prechadzas a ked sa tam veci zanedbaju alebo sa rodicia tvaria, ze nejestvuju alebo na dieta tlacia a nechaju ho v tom same, tak sa to vrati s mega urokmi neskor, potom je to ovela horsie

treba to podchytit teraz, ak vychadzas lepsie so svojim biologickym otcom a mozno aj jeho novou zenou, skus nabrat sily a pochopenie TAM, kazdopadne daj vediet, ako sa drzis a zelam vsetko dobre

normalne, nemenilo by to moj vztah k tebe (co sa lasky tyka, hodnotenia tvojej osobnosti, cennosti), myslim, ze by som sa ta opytala, co pre teba mozem urobit alebo ako chces, aby som sa k tebe spravala - teda otvoreny rozhovor s tym, ze by som skor mala otazky, brala ta ale tak, ze rozhovor zarovno do oci, kedze s tym nemam vela skusenosti, mala by som na teba otazky, ale samozrejme s respektom voci tvojim hraniciam a s uctou

co sa tvojej hmotnosti tyka, zalezalo by mi na tom, aby si bol hlavne zdravy a dostal do tela vitalnu stravu a aby si bol stastny - a mal moznost venovat sa tomu, co ti sedi, co ta bavi

a bola som rada, keby si mal voci mne taku doveru, ze by si mi povedal, ako sa veci maju,aj keby to bolo tazke alebo keby si daco pokafral (co sa stane kazdemu cloveku v kazdom veku)

A k tomu jedlu ... Keď vidím nevlastného otca tak určite by som nechcel vyzerať ako on. Tučný som nikdy nebol, ale tak nechcem ani pribrať a neviem, poznám par ľudí ktorý v poslednom čase dosť pribrali a nechcem dopadnut ako oni. Jesť mi veľmi nechuti, stále som v strese zo školy, pomaly sa mame rozhodovat čo ako ďalej (univerzita), mal som 2 mesiace testov (ktoré sú ako naše maturity) a neviem, sám neviem čo vlastne chcem. Trochu sa bojím že priberiem, 2-4kg by mi nevadilo, ale viac nie. S tým ako vyzerám niesom spokojný, naozaj som chudý ale tak neviem, nechce sa mi to veľmi meniť.

Som zvedavý ako to vezme, v škole to vie už okolo 30 ľudí oficiálne, neoficiálne asi už každý a žiaden problem (asi je to preto že nežijem na Sk, som si istý že na Sk by to tak nedopadlo) ... Čakám do piatka, som zvedavý ako to dopadne, potom tam vedieť. Myslím si že už určite nieco tuší, kedže si určite všimla mena od koho mi chodia správy ale aj tak celkovo, niesom nejaký ten gay ktorý sa sprava ako žena, ale je to skôr ako metrosexualne správanie, som zvedavý ... Ináč ak by som bol tvoj syn, ako by si to zobrala?

jj a ta, ktora dosiahla viac, ako mnohi ini zatocit s problemami, na ktore su mnohi ini prislabi :-)

priklanam sa k tomu, nacriet do seba

je to job na cely zivot, mohla by som ti byt matkou vekovo a mozem ti povedat, ze sa ucis az do smrti, stale pride nieco nove a cim si starsi, tym viac zistujes, co vsetko je este pred tebou

lepsie je podchytit to teraz, kym nebudes mat väcsie problemy, aj tak klobuk dolu s tym outingom, daj vediet, ako si dopadol

To chápem a rešpektujem to.
Skús porozmýšľať, čo ťa vlastne vedie ku tvojej manipulácii s jedlom (to ale neznamená, že trpíš anorexiou... manipulácia automaticky neznamená, že máš PPP). Vieš, je mnoho dôvodov, prečo tomu tak je. Napríklad snaha niečo ovládať (keď už nemôžeš svoj život, tak aspoň jedlo), manipulácia, túžba po pomste, túžba niekomu dokázať, že ti ublížil, obyčajný vzdor alebo snaha nepodobať sa osobe, ktorú nemám rád (za žiadnu cenu nemôžem pribrať, pretože mám pocit, že by som sa tiež začal nenávidieť). Určite sa nájdu aj iné motivácie.
Ak ti smiem poradiť, tak sa na ten dôvod, ktorý ťa k tomu vedie, moc neupínaj. Ono je ťažké sa dostať z toho zacyklenia, ktoré ti poskytuje uspokojenie. A naozaj to napokon môže skončiť tak, že tou poruchou budeš trpieť. Tým samozrejme nechcem maľovať čerta na stenu. Ale niektoré rozhodnutia sú bolestivejšie ako ostatné. Ale to hovorí tá pravá, ktorá vo svojom živote urobila nespočetné množstvo chýb. :)

Viac menej je všetko naznačené tu, tak porozprávať sa mam s kým akurát že moji kamaráti to veľmi nevyriešia ... Škoda že niesom o rok starší