Vyhlasujem boj bulimii!

Príspevok v téme: Vyhlasujem boj bulimii!
domca2410

Ahojte,myslim,ze moj pribeh je podobny ako u vacsiny z vas.Na zaciatku to bola len snaha schudnut par kg,co mi vsak nikdy neslo,pretoze jedlo som milovala.Uz ako 17-18rocna baba som vzdy pred kazdou diskotekou drzala hladovku,nech mam ploche brucho a den po diske sme sa s kamoskami napchavali cim prislo.Vtedy som to este nechapala,ale bol to zaciatok mojej zavislosti.Pamatam si,ako som si strcila prsty do krku po velkom obede.Trapila som sa,ale nic zo mna neslo.Na 2.pokus to uz bolo lepsie a jak to slo.Najprv to bolo len obcas,potom kazdy den a teraz po takmer 10rokoch je to neustaly kolotoc prejedania a vracania:-(Som z toho strasne unavena,ale prestat neviem.Obcas sa mi zadari den-dva nevracat,raz som vydrzala 2mesiace,ale zase v tom lietam.Bulimia mi vzala vsetko-kopec penazi,vsetkych priatelov,mojho partnera,kt.uz nevydrzal moje depresie,nechut do zivota,hystercenie a neustale zlu naladu.O mojom zdravi ani nehovorim-stratila som 3/4vlasov,moje zuby su v hroznom stave,v 30tke mam vrasky,moja plet aj imunita je na tom biedne a o mojej chorej hlave ani nehovorim!Dnes si zase hovorim DOST a musim to dokazat-mozno je to moja posledna sanca na normalny zivot.Baby,ktore este len zacinate alebo sa s tym trapite uz dlhsie podte bojovat so mnou-stihla postava nestoji za zniceny zivot!

Ivana7

Ahoj Domca,
tak ako sa ti dari?
Ja som sa este nepohla nikam do predu, stale som v tom istom kolotoci a kazdy den je ako vzdy posledny......no v skutocnosti ten posledny este nebol. Sama seba prehovaram aby som v tom pokracovala, neviem ako by som sa nazvala.
Tento tyzden som bola prvy krat u psychiatricky, dala mi lieky tak uvidim ci mi toto pomoze.
Drz sa

drumtiddlyka

Ahojte, čítam tu vaše príspevky a chcela by som vás poprosiť či by ste sa somnou nepodelili o váš príbeh pravdaže v anonymite, potrebujem to na prácu do školy a rada aj pokecám :)Kto by bol ochotný nech mi prosím napíše na mail drumtiddlykate@centrum.sk .ďakujem vám.

domca2410

Ivana: ahoj, mrzí ma, že si do toho zase spadla ale u nás je začiatok možný každý deň a stále máme nádej, tak hore hlavu a začni zase:-)Možno by si na seba nemala byť až taká prísna čo sa týka stravovania bez mie, lebo potom sa nečudujem že zlyhávaš, jesť iba tofu, zeleninu a kur. maso nie je nič moc. Ja sa počas normálneho stravovania snažím jesť pestro, dám si aj na čo mám chuť, cvičím stále aj veľa chodím, tak si musím plánovať aj jedlo aby som nezlyhala, lebo iba vtedy to ide, a jasne dám si aj sladké, lebo bez toho neviem žiť a vtedy sa mi darí. Bohužiaľ len do času, kedy začnem priberať lebo ja som posadnutá svojou váhou a výzorom. 10deka ma dokáže rozhodiť tak, že si poviem kašlem na všetko, načo sa snažím, keď mám byť tučná. Ale zatiaľ odolávam-dnes sú to už 4dni a som veľmi šťastná i keď brucho rastie :-(Tentokrát to musím zvládnuť, lebo ma čakajú krvné testy a ešte aj zubárka a už teraz sa hrozím čo to zas tam bude. Mám teraz hektické obdobie ale keď to prejde, tak plánujem aj ja ísť k psychologičke, alebo ju možno ani nebudem potrebovať-to som optimistka čo? Čaká nás ťažký boj ale my to zvládneme-budeme zdravé šťastnékočky a nie deprimované hysterické chudery:-)

Ivana7

A Domca gratulujem k tomu úspešnému dnu. Je to super. Drž sa len tak ďalej. Ked aj zlyháš tak kašli na ti pokračuj znova v prekonávaní samej seba a dúfam ze aj mne sa to podarí.

Ivana7

Ahoj Domca. Ja som už bola teraz tri dni v pohode a znova som ja sprostá do toho spadla. Znova sa opakuje ten kolotoč ale najhoršie je ze ja sama seba nahováram aby som to urobila. Ja buď fungujem takto ze sa prejedam a vracam niekoľko krát denne alebo som na seba prísna. Stravujem sa vačšinou len tak ze jem zeleninu a tofu, sem tam kuracie mäso alebo rybu ale všetko sa snažím bez oleja. Vela vtedy cvičím a som doslova posadnutá aby som nič nepokazila. Zatiaľ mi s týmto nikto nepomohol. Jasne ze psychologicka je super a všetko co mi hovorí je pravda a stotožňujem sa s tým ale ja teóriu ovládam na jednotku. Viem presne co by som mala robiť aj ako sa snažiť stravovať ale prax je už horšia. Budúci týžden sa chystám aj k psychiatricke tak uvidíme co mi povie. Teraz čítam aj jednu knihu ktorá je fakt super a vela veci sa v nej vysvetľuje prečo konám ako konám. Je tam vlastne aj návod ako odblokovať takéto bloky v hlave a nesprávne chovanie. Neviem či to zaberie ale som ochotná už vyskúšať všetko co mi poradia. Mimochodom ta kniha sa vola Liečebný kód a napísal ju Alexander Loyd

domca2410

Baby musím sa pochváliť, dnes 1.deň úspešne za sebou, pokušenia boli ale vracať som nešla, som na seba pyšná!!!

domca2410

Vieš problém je v tom, že ja mám čo robiť, chodím do práce, starám sa o domácnosť, mám sa komu venovať, cvičím a predsa stíham aj bulímiu:-( Bože musím sa nejak prekonať a vykašlať sa na to hnusné prejedanie, ale je to veľmi ťažké, včera som samozrejme už zlyhala, dnes zatiaľ nie, tak sa musím držať! Bože 21rokov si mala PPP? To je hrozné!!!Ale klobúk dole, že si to dokázala. Si veľmi silná, dúfam, že aj ja raz budem. A na akú školu si sa dala? Tiež nad tým rozmýšľam, bohužiaľ som veľmi lenivá a pohodlná na učenie a tak, ale skúsim nad tým porozmýšľať-možno by som skúsila psychologiu:-)

nodoubt2

ahoj domca2410, mám pre teba dobrú radu ktorá mi neskutočne pomohla, a môžem dokonca povedať, že len to jediné mi pomohlo skoncovať s bulímiou: aj ja som sa denne niekoľkokrát prepchávala ako Ty a vracala a vracala až som mala v ťahu zuby, imunitu, pokožku, vlasy....až ma minulý rok mama nahovorila aby som znova rokoch išla do školy, no a odkedy som so nej v septembri min. roka nastúpila, ani raz!!!som nezvracala, lebo sa škola stala pre mňa prioritnou, zmyslom života, a navyše sa mám toľko učiť, že prejedať sa a vracať jednoducho NESTÍHAM!!!:-))) nehovorím rovno, aby si išla aj Ty do školy, ale proste si nájdi niečo kvôli čomu budeš ráno vstávať, nejaký zmysel života, aktivitu, aby si už nemala čas na bulímiu...prosím aspoň to vyskúšaj,ale zotrvaj pri tom dlhšie, nieže jeden deň si povieš Budem maľovať/písať básne/chodiť cvičiť/starať sa o záhradku...atď. a na druhý deň si hneď povieš Nebaví ma to, nemá to zmysel, proste to najprv rob nútene a časom ťa to chytí a ak nie, tak si nájdeš niečo iné, ale neprestávaj hľadať...mne jediné to pomohlo po 21 rokoch PPP...