Nedokážem sa normálne najesť

Príspevok v téme: Nedokážem sa normálne najesť
LadyOpium

čawte už to bude asi 8 rokov čo riešim anorexiu bulímiu... niesom vychrtlá ale nič v sebe neudržím všetko čo zjem ide von... a to z jednoduchého dôvodu. neviem sa normálne najesť. buď jem skoro nič alebo celý obsah chladničku, ktorý potom končí v záchode. občas dačo zobnem a ostane to vo mne, ale neni to bohvie čo. keď si porovnávam jedálničkz spred roka, chce sa mi plakať, aká som sprostá, že nechávam v sebe len kávu, jablko a muffin, alebo kávu, muffin a bee kekse... predtým som tak krásne jedla, dokonca som aj pomaličkz chudla, ale nestačilo mi to a tak prišla teória, že keď nič nezjem, a veľa spálim kalórii, schudnem viac a rýchlejšie, lenže mi nešlo nejesť tak som začala vracať... cítim sa hrozne zle, total motáky, tŕpnu mi nohy, slabá som jak mucha, tlaky v očach, bolesti mám, robia sa mi modriny, mám slabú imunitu a nič nevládzem proste prejdem pár metrov a mám pocit, že odpadnem... prosím help!!!

chcem opäť vyzerať chudo, ako pred rokmi, ale nechcem bzť troska...a bojím sa jedla. čo mám robiť????

LadyOpium

u mňa nejde o to, čo zjem, ale koľko toho zjem. je mi jedno, či zjem pizzu, alebo jablko. mne ide o objem, nie o kalórie. a tie potraviny s vysokým glykemickým indexom sú tam preto, pretože sa my doma tak stravujeme. som na to zvyknutá odmala, preto sme všetci v rodine tlstí. a ja taká nechcem byť. do 16ky som mala 45 kíl aj s topánkami, chcem to späť a ešte menej, prečo nemôžem? okej, keď priberiem po jednom jedle 100g ale keď je to 700-800g vtedy musím vracať. a ja sa nedokážem nevážiť po jedle, lebo chcem mať prehľad o tom, ako telo reaguje na to, čo zjem

antianaa

mala som problém so zvracaním dlhé roky dennodenne aj 5x, odkedy chodím do školy tak ani raz, proste nemám na to čas a už ani chuť (príležitosť bola, no nepodľahla som)! Treba si vyplniť čas rozumnými aktivitami a nemyslieť na blbosti, dovtedy som takéto rady prijímala jedným uchom dnu, druhým von (som si myslela, že "vy o tom prd viete, keď ste to nikdy nezažili"), no terazt viem, že SA TO NAOZAJ DÁ, keď sa CHCE!!! Baby, ide to, keď sa to podarilo takej závisláčke, ako mne, ktorú už odpísali vo všetkých nemocniciach a u všetkých doktorov a ktorá mala problém s jedlom rovných 20 rokov, z toho som vracala okolo 13 rokov, a to denne x-krát...ešte nikdy moja "abstinencia" netrvala tak dlho, celé mesiace ako teraz, max. 1-2 dni...nech mi to teda vydrží!

lombardo1981

Ďakujem, ale pre mňa je to už len nepríjemná spomienka. Veď aj počet rokov, čo som "čistá" si musím počítať na prstoch. :-D

Maoam

cista tyrania (sebatyrania) a hora natlaku (sebanatlaku) a nezmyselnych listin

o to viac ti gratulujem, ze si uz tak daleko, ako si

lombardo1981

Problém je vo vytvorení zoznamu s povolenými a zakázanými jedlami. A jeho striktné dodržiavanie. Pretože práve to spôsobuje tú nutkavú potrebu "zhrešiť". Pretože ako všetci dobre vieme, zakázané ovocie chutí najlepšie.
Ja, akonáhle som oba zoznami vyčiarkla z môjho života, tak aj pri drobnom prehrešku nehodím všetko za hlavu ako vtedy. Teraz to beriem tak, že sa to stalo a už sa to neodstane. Pokračujem ďalej. Život sa mi kvôli tou nezdrúti. No vtedy som videla iba, buď úspech alebo zlyhanie. A zlyhanie si zaslúži trest. A to v podobe ďalšieho zlyhania. "Zdravému" človeku sa to môže zdať absurdné, ale... Teraz i mne. :-D
Koľkokrát som si hopvorila, keď so zlyhala (a to myslím aj prípad, keď som zjedla nie, čo nebolo povolené), že si zaslúžiš tie pocity nenávisti k sebe samej, keď sa nedolážeš ovládať. A to som napríklad niekedy zjedla iba jeden piškót! Ale, keďže nebol povolený, tak to u mňa strhlo lavínu beznádeje, výčitiek a nenávisti, ktorú som nejako potrebovala udusiť. A vtedy som poznala iba trest. Takže som sa napokon prejedla.

Maoam

lombardo, rozumiem...
ona by tu pizzu v pohode obcas mohla, na tom nic nie je, ale ona prijima denne potraviny a jedla, ktore jej stav iba zhorsuju, biochemicky a aj psychicky

ty vies, co myslim

lombardo1981

U Lady je obrovský problém to zvracanie. Ale inak chápem, o čom hovoríš. Lenže psychika dievčat s PPP nedokáže akceptovať fakt, že si už nikdy nebudú môcť dať napríklad pizzu. Pretože pre nich je to zakázaná potravina, čiže neexituje niečo ako dám si raz začas. A tento obrovský tlak v nich vytvára neodolateľné nutkanie ochutnať. A ak neodolajú, všetka ich doterajšia snaha výjde navnivoč. Aspoň podľa nich. Ich ponímanie sveta je čierno-biele. Žiadna šedá farba v ňom neexistuje. Žiadna výnimka nie je akceptovaná.
A to je jasne vidieť na tom, že sa v podstate všetky dievčatá, na jednej strane chcú normálne jesť, ale na druhej strane stále držia diétu. Normálne stravovanie pre nich (väčšinou) znamená, jesť iba povolené jedlá. Pre človeka s normálnym postojom k jedlu, to nerobí žiaden problém. Pretože v prípade prehrešku idú ďalej. A toto PPPčkárka nedokáže.

Maoam

lombardo - no ved to, tie INE myslienkove pochody, vies, ja som si obcas vsimla, co pisala, ako sa stravuje a ja osobne tam z biochemickeho hladiska vidim velky problem u nej, co sposobuje TIEZ (okrem ineho) cely rad problemov

:-(

lombardo1981

Maoam, to som tým vôbec nemyslela. :-) Aj napriek tomu, že si PPP nikdy neptrpela, dokážeš trefne poradiť. Len sú veci, pri ktorých sú myšlienkové pochody dievčat s PPP "trochu odlišné". Rady si vytvárajú rozličné výhovorky a odôvodnenia, aby a utvrdili v tom, že ich konanie je správne a že nič nemusia meniť. A na to využijú akékoľvek, i tie najmenšie podnety.