Hlúpy sa učí na vlastných chybách, múdry sa poučí z chýb druhých. ;o) Zase nemusím mať všetko, že? :o))
No myslela si zrejme spomienky. :o) Áno, spomienky sú a existujú a na našu večnú škodu sú nezničiteľné. Preto by mal každý vo vlastnom záujme, prv ako sa narodí, čítať Manuál života a v ňom by sa ako prvý bod písalo:
1. Daj si pozor na to, aké spomienky vytváraš, pretože tu vždy budú a vždy ti budú ponúkať spôsob, akým uvažovať budeš o sebe a tých druhých. Ak sú to spomienky na nešťastie, krivdu, smútok, depresie, čím viackrát sa k nim vrátiš, tým viditeľnejšie sa stanú a neumožnia ti myslieť jasne a zdravo, ale tak, že sa budeš cítiť nie tak, ako by si chcela, ale ako nechceš. :o))
Vieš, viera v existenciu nadprirodzených bytostí a udalostí, bohov a diablov, je len prejavom ľudskej túžby byť silnejší, mať moc, mať schopnosti a v konečnom dôsledku vypovedá o našej vlastnej slabosti a neschopnosti. Čiže, ty sama sa musíš snažiť zosilnieť poznávaním a chápaním. To ale nevylučuje aj zábavu, za ktorú ja osobne riešenie čarodejníc, urieknutí, posedení pri splne mesiačika niekde na lúčke v kruhu podobne naladených *bosoriek* považujem. :o))