Existencia čarodejníc je podmienená výskytom ľudí, ktorí v ne veria. Či už v bielu alebo temnú mágiu. Z môjho pohľadu sú ľudia, keď sú zúfalí a nevedia si rady, schopní uveriť aj v hovoriace hady, tak prečo by neverili aj v to, že ich niekto uriekol. Zase ľudská nevedomosť je bezhraničná.
Veštice majú *dar* nejakým spôsobom zachytávať to, čo si myslia, že je budúcnosť toho, komu veštia. Vidia ale iba minulosť, osud toho dotyčného. Od miery ich schopnosti to vidieť sa potom odvíja aj to, že kopec ľudí od nich odchádza nadšených, ako skvele mu pomohli sa zorientovať. Popísali však iba to, čo už raz, možno x krát, bolo zažité. Nakoľko sa to dá považovať za vývoj, je diskutabilné. :o)
Bylinkárky sa venujú poznávaniu bylín, evidentne majú blízko k prírode, a pokiaľ nemiešajú nejaký elixír lásky, tak ok. :oP
Prírodní liečitelia a ľudia podobného charakteru majú spravidla v sebe túžbu pomôcť tým druhým, pokiaľ sú rozumnejší, tak si za to nechávajú aj platiť, keďže plytvajú vlastnou energiou na niekoho, kto si vlastné telo poškodil. Ich úspešnosť je úmerná chápaniu fungovania ľudského tela a zákonitostí v ňom, čo sa v mnohých prípadoch asi limitne blíži k nepochopeniu, čiže ich úspešnosť je len taká. Veľakrát pacienta zachráni to, že sa vyrozpráva, presunie svoj problém na liečiteľa a ten, pokiaľ je aspoň trochu otvorený a má *čistú* dušu, mu tým pomôže. Nie sú to ale žiadne hyeny, sú to len také *deti*, ktoré uverili v nejaké svoje schopnosti a pripisujú ich Bohu a čertovi a neviem ešte komu. Zase je na výber.
Moja skúsenosť- čarodejnice, veštice, bylinkárky som nemala potrebu kontaktovať, liečiteľa poznám osobne jedného. Veľmi milý pán, ale to je asi tak všetko.
Skutočné liečenie je niečo, čo je myslím pre človeka a jeho schopnosti koncentrácie, ovládania sa, vyciťovania, schopnosti držať 24 hodín denne v sebe obraz zdravia, viac ako sci-fi. A toto by si ako liečiteľ mal posunúť ďalej. :o))) Tak asi toľko. :o)