Baby s bulímiou,kolko vám trvalo rokov kým ste boli na tom fakt zle ? čo bolo skor fyzické alebo psychické problémy? Aké fyzické zmeny ste si všimli ako prvé? (nerátajme vypadavanie vlasov,zničené nechty a tak) .. Ako dlho ste dokázali fungovať porpi bulímii uplne normálne bez nejakých vačších problemov ? alebo fungujete doteraz ? ..
Môžem čakať že ked som dnes ešte pri každodennom vracaní každého jedla som relatívne fit ,tak možno o dalšie 3 roky budem uplne na dne a v prdeli ? ...jediné čo som si všimla je konečne ubytok váhy pod 50kg a stým spojené minimum enegrie,niekedy nič nevládzem len ležať a driemať.žiadne psych. stavy,depresie niesu,ale dnes som akurát tak premýšlala a ostalo mi smutno na duši že už vážne neviem kedy som sa naposledy normálne najedla niečoho a ono to vo mne ostalo. Bolo to velmi velmi dávno...
Su nejaké baby ktoré maju tuto poruchu už dlhoročne a stále všetko zvladaju a žije v pohode ? :o)
Dá sa s tým žiť a fungovať?
Máloktorá PPčkárka túži po nálepke "Si bulimička!". Je celkom ponižujúca. Vo svete PPP sa všeobecne anorexia považuje za víťazstvo a bulímia za prehru (vo vzťahu k jedlu, pretože dievčatá s PPP túžia niečo ovládať a tým niečo je práve jedlo). A potom je tu samozrejme už len samotná predstava "hlavy nad záchodovou misou". Tá je, dá sa povedať, temer neakceptovateľná aj širokou verejnosťou. Lepšie sa prijíma fakt, že niekto nedokáže jesť, ako to, že niekto nedokáže skončiť jesť. Veď ovládanie sa patrí ku "základným požiadavkám zdravého človeka". Len málokto už si dokáže predstaviť, že aj samotná anorektička sa môže dostať do stavu, kedy už svoje nejedenie nedokáže ovládať... nedokáže si s lyžičkou trafiť do úst, nedokáže prehltnúť, nedokáže v sebe udržať jedlo, ktoré si kedysi zakázali...
Dokonca sa mi aj stalo, že niektoré čisté anorektičky považujú čisté bulimičky za menejcenné. A aj to určite vytvára tú ponižujúcu nálepku.
To iste mam aj ja.Diagnostikovali mi bulimanorexiu.Anorexia s bulimiou dokopy...Takze tak sa to vola.
Bulimanorexia.
Aku mas vysku?
Aj anorektičky robia tie nechutné bulimické veci. A dokonca častejšie ako si ľudia myslia. Vtedy som mala pocit, že vyslovením: "Som anorektička, pošpiním "dobré meno" anorexie. Veď anorexia je "taká dokonalá".
Redka ,ja viem ..nieje to doležité a možno to vyznie sprosto ale ked mi niekto tvrdí že som anorektička mam z toho blbý pocit lebo viem čo robím potom doma a cítim sa previnilo..hovorím si že ,,keby vy tak viete" ,predsa len bulímia je niečo velmi nechutné. Preto by ma zaujímalo teda o čo teda naozaj ide.
Je az take dolezite ako sa to vola? Ide o ppp a hotovo. Si tak ci tak chora, nech sa to vola akokolvek.
Ahojte, nechcem zakladať novu temu preto sa idem spýtať sem do mojej staršej...
moje problemy s ppp stále pretvrvavaju ,i ked v inej faze. Vlastne sa chcem opýtať či ide o bulímiu alebo anorexiu ?
Ono začalo to vynechaním ,äsa a ovocia( to doteraz) neskôr zdravým stravovaním ,vynechanie sladkého,pečivaatď, neskôr som si dopriala a skončilo to v hajzli , odvtedy vraciam pravidelne da sa povedať,každý deň ALE... Celý den nejem v praci absolutne nič ( mam z toho fobiu,jesť pred druhými-pocit plnosti v spoločnosti ludí.) najem sa až doma,už sa ale nenajem vela lebo mam stiahnutý žaludok moc ,tak mi stačí malo a to dám aj tak von( bojíms a že priberiem čo i len kilo a to som už dávno pod 45kg). Vraj vyzerám hrozne ,ale mne sa to páči..aj ked tie kosti vidím aj ja,ale chcem aby to takto bolo. môj problem spočiva v tom že ak kdesi som,idem chystám sa nemusím jesť ani celý den,ani dva, hlad nepociťujem,nechcem jesť.. ale ako nahle zostavam doma tak sa najem a vraciam.. dokolečka.najviac tak 4x denne ak som doma celý den. Ked mam peniaze bežím si nakupiť kvantum sladkostí a pečiva a to potoom chalujem a prečisťujem sa... akoby som na tom bola nejak zavislá. A preto by ma zaujímalo ide stále o bulímiu alebo aj anorexiu ? ked raz jesť nemusím ,potom zase naopak jem a čistím.. Ja viem že v kuse točím o tom istom ale mam v tom zmätok,môže byť niečo ako zmiešana ano-bulimia? ak áno akos a to presnejšie nazýva ?
u mna to tiez tak bolo...az kym som neskoncila v kome na are dovtedy som si v pohode grckala...myslela som ze ma to nemoze zabit ani nijak ublizit...myslela som ze to prejde aj kolapsy, aj amenorea, aj nizky tlak, chudokrvnost, ze vsetko je to len docasne...no nebolo...boli to prve varovne priznaky...
Zuzova, tak ked je to takto a vsetko odkladas na buducnost, tak - je mi luto, viac ti povedat/pomoct neviem.
Vies, boj o zivot - nemyslim teraz pacientov s PPP tu ci inde vo svete, myslim pacientov s inymi ochoreniami a aj v detskom ci mladom veku a ver tomu, ze by si zirala, je v tvojom pripade ten, ze ty si prototyp cloveka, ktory musi padnut na same dno, aby sa zapol pud sebazachovy alebo byt konfrontovana s nejakou velmi zavaznou diagnozou, ktora ta bude nutit roky byt permanentne odkazana na lekarov, ak nie dozivotne.
Jasne, ze potom bude uz neskoro, ale velmi vela ludi zacne bojovat o seba az vtedy, ked uz neskoro je.
Niektori nikdy, to je pravda tiez.
