Baby s bulímiou,kolko vám trvalo rokov kým ste boli na tom fakt zle ? čo bolo skor fyzické alebo psychické problémy? Aké fyzické zmeny ste si všimli ako prvé? (nerátajme vypadavanie vlasov,zničené nechty a tak) .. Ako dlho ste dokázali fungovať porpi bulímii uplne normálne bez nejakých vačších problemov ? alebo fungujete doteraz ? ..
Môžem čakať že ked som dnes ešte pri každodennom vracaní každého jedla som relatívne fit ,tak možno o dalšie 3 roky budem uplne na dne a v prdeli ? ...jediné čo som si všimla je konečne ubytok váhy pod 50kg a stým spojené minimum enegrie,niekedy nič nevládzem len ležať a driemať.žiadne psych. stavy,depresie niesu,ale dnes som akurát tak premýšlala a ostalo mi smutno na duši že už vážne neviem kedy som sa naposledy normálne najedla niečoho a ono to vo mne ostalo. Bolo to velmi velmi dávno...
Su nejaké baby ktoré maju tuto poruchu už dlhoročne a stále všetko zvladaju a žije v pohode ? :o)
Dá sa s tým žiť a fungovať?
Anjelik,tak moc by som chcela po prečítaní prispevkov mať silu a odvahu zmeniť to a prestať grcať a ničiť si zdravie..ale nejde ani o to vracanie ako o to že už soms a takto dostala daleko a čím som dalej tým ma viac ovlada tužba ísť ešte viac..pozrieť sa kam až som schopná zájsť,ako až dokážem váhu znížiť.je to ako posadnutosť alebo čo.
Jasné že ma nebaví žiť život že kuchyňa hajzel ...ved koho by to bavilo.Ale asi mám strach -nadviažem na otazku Maoam ,mám strach žiť normálny život ? byť normálna ? Ja neviem čoho sa bojím,vždy som bola taka šedá myš na zakladke ,chalani na mna kašlali,bola som pre každeho len kamoška a o moje štihlejšie kamošky sa išli pomaly pobiť,ja som bola trošičku plnoštíhla ako mama hovorí.. a teraz ? teraz ked vidím tie obdivujuce pohlady že aká som schudnutá,ako som sa zmenila opeknela,vyrástla do krásy... mne je to luto sa toho vzdať ,Mam strach z každeho susta že ked ho v sebe nechám bude to krok spať k tej nevyraznej nudnej obyčajnej kamoške žužovej...
Takže tolko k tomu.
Ja viem je to divné sa takto pýtať ale tak zaujímalo ma že ako dlho dokáže takto vobe ctelo fungovať kedže ja už takto fungujem zo 3 roky a stále mam pocit akoby som to mala dovoené,akoby mi telo dávalo stále suhlas že možem..preto ma zaujímalo len že či to aj iné holky takto maju lebo všade len čitam tie nasledky dopady ,skolabovanie už pomaly po 2 rokoch tak že či sa tu nájde niekto kto zatial žiadne nasledky nepocitil.
Ja mam 169cm , 22rokov. :)
susisusi ano dá sa postava udržiavať cvičením a papaním.. Ale to je pre pppčkarky už uplne iná dimenzia.Ved kedysi som tak chudla aj ja... zdravo.
"Su nejaké baby ktoré maju tuto poruchu už dlhoročne a stále všetko zvladaju a žije v pohode ? :o)"
to je ako pytat sa - mate niekto nador (hocikde) a neliecite sa a zijete v pohodke?:)
si chora, bulimia nie je to. na co traviaca sustava bola fyziologicky stvorena. jedlo nie je na grcanie. jedlo je vyziva tvojho tela. a co sa nevyuzije odchadza, ale konecnikom a nie ustami.
vaha pod 50kg? kolko mas rokov a aku vysku a hlavne preco nechces byt zdrava a fit?
ja toto nechapem, ja strasne rada jem a aj vela a chuti mi a doprajem si riadne. no tiez nechcem mat 100 kil, tak zoberiem rit a idem do posilky a vycvicim dusu. nie som stale modelka aj ked by som to brala. ale modelka = hladovanie + cvicenie. a ja znesiem kolkokolvek cvicenia ale nenavidim hlad. mam rada jedlo a odmietam byt hladna, hlavne ked to na peknu postavu vobec nie je treba!!!
tak sa uzdrav a nehladaj ludi, co "su v pohode" s bulimiou, lebo taki neexistuju!
jedine, ze by si si bola vedoma toho, ze za par rokov z tohoto stavu umries, budes mat gynekologicke problemy z vykyvov vahy alebo si inak poskodis zdravie (pazerak a zuby s dasnami) a pod.
Zuzova - ja ti polozim iba jednu otazku, ktora sa ti moze zdat zdanlivo absolutne nesuvisiaca s tvojim ochorenim:
Z COHO MAS TAKY STRASNY STRACH,MOZNO AZ HROZU?
Tym nemyslim cislo nad 50kg. Nemusis sem pisat odpoved - staci, ak budes mat odvahu sama sebe zodpovedat tuto otazku a tam najdes aj kluc.
Zila som tal 2.5 roka.raz za cas som odpadla z totalneho vycerpania...stale tym trpim.mam kombinovanu poruchu.anorexiu,aj bulimiu.strieda sa to.pred tyzdnom som sa prezierala.grcala.teraz mam 2 den nechutenstvo.staci mi voda a kava.som stale uzimena,vycerpana,plus dalsich milion veci mam,co patria k PPP.vydrzis kolko len chces.az pokial sa neuvedomis a neprestanes s tym.alebo ta zradi telo a vypovie ti sluzbu...
anjelik ti dobre píše. na čo ti je mat vahu pod 50 kil? šišnuté pubertiačky čo normálne nič robit nebudú len rozmýšlat nad somarinami. vykvakala by som za vlasy všetky tie blaznive kofy čo pišu tie na hlavu postavene blogy propagujuce vychrtle kostry. nie je to ani nič pritažlive ani nič cool. je to chore. radšej keby si si tie peniaze čo kupuješ potraviny ktore aj tak nestraviš, šetrila a kupila čoja viem odštavovač a robila si zelenivove štavičky, chodila do fitka ked chceš byt chuda..priklad. nemaš uctu pred životom, nevažiš si zdravie, kedraz uvidiš hviezdičky a skolabuješ možno sa spamataš, neprajem ti to, dufam, ťe sa skor spamataš. chceš si zničiť zdravie? :/
Vieš, zamyslieť sa je fajn, ale ešte to treba potom dotiahnuť k nejakému výsledku. Na ten je ovšem opätovne potrebná sila. A tá dosť dobre v tomto tele nejde bez jedla. Ako sú isté pokusy žiť z lásky, zo vzduchu, zo slnka, z trávy a ja neviem aj zo zajačích bobkov by sa možno niekto našiel, zase ľuďom keď už jebe, tak niektorým že fest. :o)) Tak aspoň ty buď kus rozumnejšia, neplytvaj jedlom v skrátenom procese..že rýchlo dnu a šup ho von. Vážne by ťa bolo škoda. Ako úprimne, teba to baví? Taký pekný svet, toľko bláznov v ňom a ty tráviš čas na hajzlíku? Ako pripúšťam, že teplo štyroch stien môže byť to pravé, ale predsa len, záchod?? To snáď nie. :o))) Všetko začína rozhodnutím a ak máš možnosť a to, že premýšľaš, tou možnosťou je, tak by som to urobila. Možno aj na just všetkým odborníkom, ktorí tvrdia, že je potrebná mravčia práca a výsledky sú minimálne..prečo nevniesť do osudu zážitok jednej šibnutej bulimičky, čo to dala, možno nie na prvý pokus, ale bola rozhodne prvou, čo tak urobila na základe niečoho, čo si práve číta. :o)) Že si povedala, stačilo a chopila svoj osud pod krk a nie že strčila mu prsty do krku. :o)) Pokiaľ žiješ a dýchaš, a teda práve negrcaš, vždy je šanca a možnosť to urobiť. Začať inak a príjemnejšie. Nik na svete ťa nevie a nemôže prinútiť to urobiť..len a len ty sama. Ja milujem nové veci, nové začiatky, nové informácie..prečo si ty nedopraješ aj niečo nové? Pocit, aké je to, rozhodovať sama o sebe, nie sloboda v žraní, ale sloboda byť slobodnou bez závislosti. To je iná zábava ako prejedanie sa. Raz okúsiš a nikdy s tým neprestaneš. Tým nahraď svoju závislosť..pocitom zo samej seba, z tej, čo sa ovláda. To je lepší matroš, moja, ako akékoľvek jedlo a preháňadlo a viem ja čo ešte ty robíš.:o) Žrať, srať, grcať...to snááááď nie. Takto nemôžeš predsa chcieť žiť. Ty si svoj život, dievča..nemeň sa na rozžuvané, prehltnuté a vydávené čosi, čo končí v kanalizácii. Lebo to teraz robíš. Tak to zastav, už len z lásky k zdravému rozumu. :o)
Ja síce nie som bulimička, ale tak snáď to nevezmeš a nevyhodnotíš ako spam. :o) Každý dostane pri svojom zrodení, respektíve, pri stvorení svojho tela s genómom aj dopredu stanovený objem životnej sily. Ten určuje, ako dlho bude žiť. Plus vyfasuje s telom aj osud toho tela. Môže sa mu potom následne prispôsobiť, alebo sa môže, rozhodne nemusí, pokúsiť sa ten osud nie že zmeniť, ale zostať ním čo najmenej zasiahnutý. Takže naozaj je dosť zbytočné pýtať sa druhých, ako dlho im trvalo, pokedy im úplne že nejeblo z toho, že nič iné ako jedlo a následne záchod neriešili. :o) Ak máš žiť, ja neviem, 80 rokov, budeš sa tu potácať a otravovať sa aj v tom veku. Pokiaľ sa teda nerozhodneš, že to nejak *ukončíš*.:o) Keď už nič iné, mňa by na tvojom mieste prinajmenšom rozčuľovalo, že nežijem to, čo chcem, ale žijem niečo, čo mi bolo dané. S tvojou inteligenciou by si to mala snáď už vedieť oddeliť a nejak sa tomu vzoprieť, že stačilo už živorenia. Ale ak teda chceš tento život v pokoji pregrcať, tak aspoň teda s veselou mysľou. ;o) Zase všetko ide lepšie, aj to grcanie, keď má z toho človek potešenie. Keby nemal, asi to nerobí, že? :o)) Ale ja osobne uprednostňujem ako zábavné iné činnosti, tela sa týkajúce a ak už teda do seba niečo dávať, tak rozhodne nie prst do krku. ;o) Tak sa slečna skús zamyslieť, či o tomto si snívala, keď si ešte malinká princeznička bola. Tráviť čas na záchode inventarizáciou toho zjedeného. :oP
ja som poznala len jednu bulimičku.
ten minulý čas som použila zámerne - vlani zomrela...
