Dá sa s tým žiť a fungovať?

Lady ďakujem za rady ale vieš ..ja som v štádiu kedy už jedlo pre mna neni požitok,mne je jedno čo zjem. aj tak to ide VŽDY von. jedlo je pre mna len taká vec,ktorou sa nachvílu uspokojím a hned idem na wc. Ako vravím neviem kedy som sa naposledy najedla normálne .fakt to bolo dávno... teda po kolapse som v sebe nechala žemlu so syrom a zeleninu. Odvtedy som zase tam kde som bola...

JA sa na boj necítim a kto vie kedy sa budem...
TY bojuj a hlavne si daj dokopy myšlienky potom sa venuj postave ale samozrejme už normálne. je super že hladáš sposoby ako sa z toho dostať ,že začínaš bojovať a pochopila si že sa stým žiť takto dalej nedá. Držím ti moc palce nech nájdeš ten pokoj v sebe a pomaly ale isto s az toho dostaneš a budeš šťastná. Ved o to ide..to je najdoležitejšie.

Maoam prepáš nevšimla soms i že si tu písala naposledy. Znie to tak zložito ,ti eterapie a to všetko ,och joj... teraz už uplne chápem ked niekto povie že ,,je to beh na dlhé trate" . Som z toho velmi smutná že sa neviem dokopať do toho ,Albertová je z Blavy asi ,však ? už som o nej čítala aj ma zaujala ale je daleko. No...teóriu by som aj vedela,postup ako na to... teraz už len nájsť v sebe raz tú silu a ísť do toho. ..ešte niesom pripravená A neviem či niekedy aj budem... ale aj tak moc moc dakujem za info a hlavne za tvoj čas a energiu.

to s tym ,,uz je neskoro" si vystihla... u mna to prislo v 19tich naoriklad...skoro mi zlyhali organy...a to som uz ani nebola v podvyzive...ppp neni o vahe je to o celkovej kondicii... konecne som to pochopila a uznala ze mam tazku formu...a ze to neni o vahe...

takisto aj ty, zuzova, mala by si si najst niekoho komu veris a rozoberat to s nim-len ak ti to rodiacia vycitaju, tak s nimi radsej nie, ja mam s tym zlu skusenost, mama to vnima ako daky vrtoch...ja radsej bud na fore alebo s holkami z lieceni...my sa najviac chaoeme... iked niektore su na dne, dokonca niekedy az v tazkom minuse odkedy odisli z nemocnice, a vzdy im zavidim, ze schudli od liecenia a ze su ovela chudsie, alebo aj ked su tucnejsie a chudnu rychlejsie, mam mindraky, ale radsej sa sustredujem skor na svoju postavu-teda snaim sa, lebo kazdy ma iny typ postavy, niekto ma tazke kosti, niekto lahke, niekto ma velky pas, niekto velke boky...

takisto mala by si si zapisovat co zjes a co nevyvratis a jest skor to co pusti tvoja hlava ... lebo pokial budes jest to po com zlyhavas, bude to kolotoc...alebo

vies co pomaha mne, ked si sama varim...a ver tomu, ze ja si varim poctive jedla, kludne aj rezen si vyprazim a lepsie mi chuti, ked je to z mojich ruk ako ked MI niekto navari...lebo viem, ze som to uvarila JA a mam z toho radost:))

BABY PODME BOJOVAAAAAT:)))

Zuzova, ahoj, dakujem, tak prejdem k veci:
neviem, kde byvas, najradsej by som ta poslala k niekomu ako Albertova - ak este pracuje ta osoba, co neviem, lebo som mimo SVK, to by bola osoba, ktora by ti vedela pomoct s tym, s cim v sebe bojujes. Kedze nie som lekar-psychiater a ani vystudovany psycholog, nemozem odhadnut spravne mozno pritomnu psych. osobnostnu poruchu - na to su studovani ludia v tomto obore, iba ti ta mozu spravne zdiagnostikovat, pretoze cast z toho, co prezivas a mozno velka cast moze pramenit aj z toho. (manio-depresia, HPO,dalej depresie, uzkostne stavy a mnohe ine poruchy).
Korene vsetkeho sa odhalia iba hlbkovou psychoanalyzou a to moze robit iba niekto, kto to robi dobre a kto ti sadne, neviem ci mas moznost mozno skrz zdrav. poistovnu ziskat info (mas ako pacient pravo), ktory psychoterapeut sa zaobera hlbkovou psychoanalyzou a traumaterapiou - tito psychologovia dokazu pomoct najviac, ked ide o tieto veci. Nasledna kognitivno-behavioralna terapia je az krok c. XY, pretoze tvoja terapia musi byt multimodalna, jednak potrebujes neurologa/psychiatra - co si myslim, ze tam este nepojdes, lebo este nie si tak daleko, dalej fundovaneho psychoterapeuta, ktory by ti sadol - to je velka cast tvojej terapie a dalej ohladne vyzivy idealne vystudovaneho poradcu vramci klin. vyzivy alebo niekoho, kto sa zaobera komplementarnou medicinou, mozno ti niekoho aj odporucia, lebo dat do poriadku to, co si roky nicila po metabolickej a celkovo fyzickej stranke vratane horm. systemu atd. je uloha pre odbornikov.
Vela mozes nastudovat aj sama, to je pravda, ale v tazkych pripadoch ako je aj tvoj, potrebujes sprievodcu/-ov.

Okrem toho potrebujes aj ludi, ktori ta nebudu rozoberat po odbornej a biochemickej stranke, ale jednoducho ti poskytnu ludskost, empatiu a lasku.
Neviem, ci mas dobreho priatela - ak ano, moze ti byt oporou, ale je to iba cast vsetkeho, on ta nevylieci, hoci opora je sucast toho.
Plus ini - ktorym doverujes.

A nie, nemyslim si, ze si monstrum. Proste potrebujes vela spracovat, velmi vela, ale je najvyssi cas sa do toho pustit, ak chces zo zivota este nieco mat.

Vies, ludia podcenuju fakt, ze to 'uz je neskoro' moze prist ovela rychlejsie, ako si myslia.
To sa netyka iba PPP.

Maoam to preto si ťa ludia pamätajú lebo si jedna užasná empatická žienka ,ktorá má pochopenie pre druhých neodsudzuješ ich hned ale naopak,vieš sa do nich vžiť.Takých ludí je velmi málo :)
Ďakujem že si reagovala ,mam teda otazku to stou terapiou to by bolo o čom? tam by ma naučili mať sa rada ? Lebo áno mám skreslený názor o sebe, mam zo seba pocit akoby som hrala navonok pred ludmi formu,že je všetko ok,že som normálna baba ale vo vnutri som jedno velké monštrum.Fakt neviem prečo to tak je ale cítim to tak a to ma ničí.. ta sebanenavisť vnutorná.
Len neviem či tu niekde na blizku nájdem takeho psychologa ktorý sa tomuto povenuje trošku hlbšie.. čo počuvam od druhých ,tak tu v mojom okolí neni žaidny fakt že dobrý psych. a terapeut to už vobec netuším. Ale skúsim pozisťovať informácie. Liečebna by veru pre mna nebola,ja by som sa najradšej vratila o krok spať ,k zdravemu stravovaniu,bez vyčitiek... Ako by som sa dokázala dostať do štádia kedy by moje telo a hlavne hlava odmietala všetko to zbytočné nezdravé a pýtala by si len správnu vyživu ? Stým by mi pomohol ten terapaut ? :) Máš pravdu v 30tke ak sa jej dožijem budem takýmto štýlom vyzerať otrasne.. a to nechcem. snažím sa teraz jesť striedmejšie,teda lepšie povedané radšej nejem skoro nič,len aby som nešla vraciať tak ale lepšie ako nič tak uvidím kolko mi to vydrží.
RNG myslíš akože popri jedle nemám piť voud? pijem zásadne iba čistú vodu z vodovodu, v podtstae celý den. jed nou zapájam sústa jedla tak to spomalí travenie ? ZA typy na doplnky ďkujem,už dávnejšie som uvažovala nad tým že si niečo zakupim lebo mi netrávi dobre, ked už čosi vo mne ostane, je to tam dlho.
Takže ďakujem.

Bulimia moze byt podporovana nedostatkom kyselin a enzymov, ked sa ti jedlo miesto natravenia a sterilizovania kyselinam v zaludku rozklada, kvasi a hnije. Takze ti odporucam s jedlom nepit az 3 hodiny neskor a to len cisytu vodu, a brat s jedlom aspon 1 tabletu napr Betainu HCl, pripadne aj Pancreatin, aby sa ti jedlo travilo a nie rozkladalo

Zuzova: este daco, nizsie v starsich prispevkoch pises, ze dokonaly vzhlad je tvoja domena, plus perfekcionizmus + ze mas pocit, ze nemas co ine ponuknut

nuz, tak ak mas nejake to logicke myslenie, vies, ze vsetci starneme

co budes robit po 30tke, ak dozijes teda - zacnes s plastickymi operaciami? co zuby - mas tisice eur na ich reparaturu? co so znicenymi organmi?

ja viem, su aj 40 aj 50-rocne bulimicky, co je smutne, ale nechci vediet, aky vedu zivot

ty musis odstranit pricinu toho, preco sa nenavidis - zrejme mas o sebe komplet mylnu predstavu a TEN sebaobraz nenavidis

ako k nemu doslo, na to prides bud sama alebo s terapeutom, ale väcsinou je to tak, ze 'posraty zivot' - ze sa vela da urobit, ked sa clovek rozhodne sam pri sebe stat a pochopi, ze mysli nespravne

ze sa vidi nespravne

v podstate ty ani seba samu nepoznas, ktovie co vsetko v tebe je, ake vlastnosti, talenty, nadania, mozno by si vedela niekoho velmi lubit, mozno by si neskor bola dobrou mamou, atd.

ty odmietas a nenavidis ten obraz, ktory o sebe mas - ale ja si myslim, ze on vobec nezodpoveda realite

a ak aj v tvojej minulosti bolo nieco, za co sa hanbis ci trestas - aj to sa da spracovat a hoci to uz nevratis, mozes si z toho nieco vziat ak to vezmes ako skusenosti a lekcie - nic viac

ked budes starsia, prides na to, ze pre teba, aj pre ludi, ktori ta poznaju (skutocnu Zuzovu, nie ten pokriveny obraz), bude dolezite to, kto si, aka si a co v tebe je

47kg a botoxovy ksicht a odsaty tuk ci vyplastikovane telo, ktore beztak bude starnut a to nezastavis - to bude uplne bezvyznamne

tvoje telo je tu pre teba, prebyva v nom tvoj duch, tak si ho nenic, ta sebadestrukcia musi skoncit

*sladkosti, mucne jedla atd...

telo ti to bude postupne odmietat samo od seba a zmenia sa ti c hutove bunky, zvlast ked riadne dovyzivis telo TYM, co potrebuje, tym nemyslim kalorie, ale ZIVINY, vsetky latky, ktore potrebuje na svoju spravnu funkciu

Zuzova - a vies, ze ma ten tvoj kolaps vobec neprekvapuje? ved vies, nedavno som ti pisala, ze ta to caka, inak to je take tragikomicke, ze si na mna ludia spomenu v sanitke alebo na JIS-ke :D

vcera som dostala spravu od pacientov z byv. centra, kde som uz vlastne roky nebola v kontakte s nikym a ti ludia aj pacienti nezabudli!!! to ma fakt prekvapilo, aj potesilo, aj dojalo, prisla mi karta rukou pisana, s podpismi a ani neviem, no pojdem ich pozriet :-)

Zuzova, ale k tebe teraz - pocuj, dievca moje, opakovat sa nebudem, metabolizmus, elektrolyty, vsetko v riti, ak chces este vobec zo svojho zivota nieco mat, musis sa pre to rozhodnut sama, lebo toto je iba zaciatok

nechci skoncit zlyhanim obliciek alebo multiorganovym zlyhanim a Co.

myslim, ze u teba by mozno nebolo od veci skusit variantu paleo-diety, napchavat ta bielymi rozkami a sladkostami v PPP-zariadeniach nema vyznam, ty nie si typ, na ktory to zaberie, ty musis najst sposob, ako jest - a zdravo a MOCT sa z toho tesit a dat telu vyzivu a vsetko co potrebuje BEZ toho, aby si sa musela mucit PPP

paralelne k tomu si najdi psychoterapeuta, ambulantne, zameraneho na hlbkovu psychoanalyzu, evtl. traumaterapiu a nasledne kognitivno-behavioralnu terapiu

ale najprv to prve, lebo ta sebanenavist, mas v sebe vela blokad, strachu, neveris si - to treba spracovat, prist tomu na koren, odburat to

a este nieco: vela ludi ta ma rado, nezabudni na to, vies, casto nevieme, kto vsetko nas ma rad, niekedy sa s prekvapenim dozvieme, ze ti, od ktorych to c hceme - tam to nejde a pride to z uplne inych smerov

si cenna osoba, zasluzis si zit lepsie a urob to hlavne pre seba

ty formujes svoju buducnost

a aby si nekoncila s hlavou vo WC, chcelo by to prejst na iny typ stravy, postupne uplne zacnes neznasat vsetko, co nie je OK

Tvrda a zaroven oslobodzujuca pravda je-ak chces zit musis sa vzdat PPP akychkolvek...presla som si tym sama a viem o com hovorim. Presla som z anorexie na bulimiu a na zachvatovite prejedanie a teraz...som konecne zdrava! Bolo to tazke , to si zdravy clovek nevie predstavit, ale tou cestou si kazdy musi prejst sam...tazke je si uvedomit co je podstatne, ine hodnoty zivota ako "byt chuda" a diety a podobne...ked sa raz rozhodnes zit a byt zdrava, musis si uvedomit co ti pomoze na ceste ku zdraviu...ja som sa z PPP vyliecila sama...a bolo to sakra tazke!ale teraz som nenormalne stastna ze som sa anorexie a bulimie vzdala!asi rok a nieco som sa musela zmierit s priberanim a bolo mi z toho hrozne, plakala som, obcas som sa nenavidela a chcela padnut naspat do anorexie ci bulimie ale po par dnoch som si povedala ze viem ze to nikam nevedie a ze cesta co som si zvolila je dlha a tazka ale pomoze...po dlhych mesiacoch boja som sa oslobodila a som stastna...ked si spomeniem ako som sa stale zaoberala jedlo, prejedanim ci hladovanim...aka som bola zla na kamaratov, rodinu znamych lebo som mala poit ze mi nikto nerozumie a na vsetky zdravotne problemy co som si sposobila...ten dlhy boj o zdravie za to stal!!!!!! daj sa na boj! neboj sa a kracaj k vitazstvu! par krat mozno spadnes ale na tom nezalezi!postav sa a kracaj dalej!ani sa nenazdas a toto vsteko bude len zla spomienka!maj sa rada!

tak baby ,asi som to zariekla a moc som machrovala že aká som silná a telo je fajn. Mam za sebou prvý kolaps v živote,prvú infuziu,najblbšie je že sa mi to stalo v práci.Absolutne om to nečakala,dni predtým som mala tolko energie akoby som bola na niečim nadopovaná(haha) tak som sa cítila ako superman a to bol kamen úrazu..Pointa je taká že ked som sa pozviechala v sanitke spomenula som si na teba MAOAM, aj ked na JISke som chvalabohu nebola ale už začínam cítiť že od toho nemam daleko.
Najhoršie na tom je a hanbím sa zato že prvý den po kolapse som sa od strachu normálne najedla lahkého jedla a nechala to v sebe,no večer som sa zas našla s hlavou v hajzli. A toto ma utvrdilo v tom že som na tom naozaj strašne zle ked mi ani toto nedokáže otvoriť oči...
Začínam byť z toho nešťastná ,pretože už je mi jasné že stýmto sa žiť naozaj veru NEDÁ. Musela som sa vykecať lebo to nemám komu povedať,je mi fakt mizerne..