Baby s bulímiou,kolko vám trvalo rokov kým ste boli na tom fakt zle ? čo bolo skor fyzické alebo psychické problémy? Aké fyzické zmeny ste si všimli ako prvé? (nerátajme vypadavanie vlasov,zničené nechty a tak) .. Ako dlho ste dokázali fungovať porpi bulímii uplne normálne bez nejakých vačších problemov ? alebo fungujete doteraz ? ..
Môžem čakať že ked som dnes ešte pri každodennom vracaní každého jedla som relatívne fit ,tak možno o dalšie 3 roky budem uplne na dne a v prdeli ? ...jediné čo som si všimla je konečne ubytok váhy pod 50kg a stým spojené minimum enegrie,niekedy nič nevládzem len ležať a driemať.žiadne psych. stavy,depresie niesu,ale dnes som akurát tak premýšlala a ostalo mi smutno na duši že už vážne neviem kedy som sa naposledy normálne najedla niečoho a ono to vo mne ostalo. Bolo to velmi velmi dávno...
Su nejaké baby ktoré maju tuto poruchu už dlhoročne a stále všetko zvladaju a žije v pohode ? :o)
Dá sa s tým žiť a fungovať?
No tak ešte jeden príspevok a záverečný, nech to máš kompletné. :o) Keď tá chvíľa príde a ty si uvedomíš, pretože rozum nestrácaš, čiže áno, uvedomíš si to, že je čas na zmenu, tak zmena nenastane. Vieš prečo? Pretože už nebudeš mať silu, nebudeš mať energiu ju uskutočniť. Ľudia sú neskutočne, ale naozaj neskutočne hlúpi, presvedčení, že sú schopní liečiť, že sú schopní zázrakov, ale pravda je veľmi prozaická, keď raz niečo rozbiješ, neni toho Boha, neni toho anjela, neni toho, kto to znovu zlepí. Je len ten jeden debil, čo to rozbil. A tým to celé skončí. Nespoliehaj sa na to, že raz..ono to raz bude, ale pre teba už zbytočne. Je mi to ľúto, ale tak to bude. Zázraky sa nedejú. Rozumný človek nelepí črepy, rozumný človek nerozbíja. Akokoľvek si teraz pripadáš celistvá, nie si. Trhliny už si spustila, tak ich aspoň vo vlastnom záujme neprehlbuj. Lebo z tej hĺbky už nevylezieš. Veď uvažuj, ak už teraz nemáš silu na to niečo s tým robiť, aká je pravdepodobnosť, že o 4 roky ju mať budeš? Ja som popiči optimista, ale odhadujem to na -120%. Aj to len kvôli tomu, že máš rada moje príspevky.;o))) Tak si to ulož a čítaj to dokola, možno sa spamätáš. :o)
Zuzova - dakujem ti za odpoved, k tvojej otazke, uz Anjelik ti pisala, ze to zavisi od konkretneho organizmu, je to tak a zavisi to aj od toho, ci je niekto intenzivny bulimik alebo obcasny, od toho, ci dodava telu stratene mineraly, vodu a dalsie latky, alebo nie, ci sa okrem toho este tyra cvicenim alebo nie, aku ma konstituciu, prekonane ochorenia atd.
mlady organizmus dokaze relativne dost dlho kompenzovat, ale nie vzdy, su pripady, ked po dvoch-troch rokoch su baby v koncoch, fyzicky, psychicky, su pripady, kedy baby 16 rokov maju bulimiu a funguju, pracuju, studovali...vyber si
lenze...VZDY pridu nasledky, je to iba otazka casu
uplne najhorsie z toho celeho je vlastne kompletny rozvrat metabolizmu a podla odolnosti tvojho tela a jednotlivych organovych systemov skor ci neskor nieco zacne masivne chradnut a moze aj zlyhat, napr. oblicky - tie su zvlast ohrozene prave kvoli stratam elektrolytov
traviaci system mas po troch rokoch beztak v riti
dokym ty sama neuznas, ze to chces zmenit, tak si tu svoju bulimiu ponechas ako nieco tvoje, co si 'dosiahla' a vysledok je obdiv okolia kvoli chudej postave
podstata tkvie aj tak v strachu
mas 22, myslela som , ze aspon 27-28, neviem preco, tak si mi prisla z prispevkov, nevedela som, ze si az tak mladucka
ty si ten pripad, ktory musi skoncit na prijme s akutnym zlyhanim niecoho a prerevat noci na JIS-ke
sorry za uprimnost
je mi to luto, lebo inak sa zdas byt fajn baba - a ver tomu, ze vela 'sedych mysiek' na SS sa neskor stali uzasnymi zenami a rozkvitli podstatne neskor, ako ich rovesnicky...
mas strach, ty mas obrovsky strach v sebe, ale musis si ho sama priznat, na to este nedozrel zrejme cas a ty tiez nie
Bože baby, ste také užasné , ďakujem. nečakala som že tu bude toko prispevkov ohladom mňa lebo tému som založilo naozja nie preto aby som počuvala z každej strany nechudni,nerob to... (neberte to ako vyčitku) myslím to tak že kedysi som to počuť potrebovala,teraz mi išlo čisto o to ifno iných báb že ako stým žijú dlhodobo..ved ano zakladala som trapne temy kde som sa vyplakala ,poslubovala že ide na to ,zmením sa... alebo pri každej dobrej rade prispievatelov som mala tisíc vyhovoriek prečo to urobiť nemožem ,prečo sa to nedá. Vedel o toma j moj priateľ s ktorým som doteraz , vedela o tom mama.. ano kedysi som sa priznala,stále to bola moja tema number 1. no nejak to zapadlo neskor prachom ja som si uvedomila že zmeniť to nechcem ešte ,že nemam silu,odvahu tak som prestala o tom hovoriť lebo tým som len trapila druhých ktorý by mi radi pomohli no všetky rady som zamietla pod koberec. treaz sa tvárim že som Ok, a všetci si to aj myslia.. a tak je to najlepšie. Takže na margo m8 , nie už o tom nehovorím niesom taka typická bulimička že furt len váha, čísla, jedlo ... normálne žijem už nemám potrebu to stále v hlave riešiť a premýšlať nad žradlom.. akosi som voči nemu ostala apatická a ked už sa najesť mám,musím tak to v sebe neviem udržať lebo mam strach z toho.
Ja viem že sa to dá a je vela dievčat ktoré to dokázali a možno ako písal anjelik ani nepotrebovali tu odbornu pomoc,proste nakopli samé seba a pomaličky sa z okov bulímie dostali.
určite sa to dá,lenže musia chchieť. A ja si pripadam ako rozdvojená osobnosť v tomto lebo ja aj chcem byť hlavne zdravá ,ale nechcem sa vzdať tej štihlosti. Ja viem že sa to dá aj inak ale už som raz v tom ,tieto veci sa vo mne už tak zakorenili že naozaj ja budem potrebovať silnú facku aby som sa prebrala..to si priznam aj teraz lebo je to tak vždy so všetkým. Pokial niesom donutená veci meniť tak ich nemením...Možno preto ma aj zaujímalo že kolko trvá tak tento celý proces sebadeštrukcie ,ked som tu facku ešte stále nedostala a to už ubehli 3 roky. Možno v podvedomí už na tu facku aj čakám a chcem ju aby som mohla čosi konečne začať so sebou robiť.
Dúfam že to teraz nebudete brať akože vy sa snažíte otvoriť mi oči ,pomocť mi a ja to zas zametám pod koberec.že som nejaka hlupa nevďačnica NIE ,ja si toto velmi vážim čo ste tu napísali,vážim si váš čas a energiu ktorú ste do toho dali ,tému som si šupla do oblubených a viem že ked príde ten správny moment niektoré príspevky tu ma budu vedieť nakopnuť tým správnym smerom . Zatial som tam ešte ale neni..
teraz problémiky nevidíš, ale skús s tým seknúť a začni normálne jesť. nie prežierať sa. najesť sa keď som hladná. ale najesť sa, nie prežrať. dokážeš sa stopnúť pri jedení? ak nie, časom sa to naučíš. začneš jesť. nevyvrátiš to, vtedy uvidsíš ako ti bude. vtedy tie problémy zbadáš. nebude ti dorbe tráviť, bude ti tráviť pomaly, budeš nafúknutá, telo kým sa spamatá..budeš musieť možno doktora vyhladať, nebude ti normálne tráviť, teraz sa budeš musieť priznávať, že čo si robila aby ti vedeli pomôcť. treba ti to? daj si zdraviue do poriadku. určite máš nehorázne spomalený metabolizmus, pomaly sa ti poškodzujú orgány. zatiaľ to nevidíš. potom, ked začneš jesť, vtedy...ale treba sa uzdraviť drahá inak skoro sa zhumpluješ v 30tke budeš vyzerať ako pometlo, bez vlasov, štrbavá, zvráskavená ovisnutá, žiuaden sval. zober rozum do hrsti, najedz sa ked si hladná, aby si nebola, športuj, stravuj sa zdravo, staraj sa o svoje telo
prestan s tým. takto sa dospelá žena nespráva. prečo sa porovnávaš, prečo sa tak podcenuješ, že nemáš čo okoliu dať len pekný pohľad na chudé telo? ved ta to strašne okráda. miesto toho času čo rozmýšlaš celý den čo zješ a či to vyvrátiš, keby si radšej nejakú knihu zobrala do ruky, keby si radšej chodila čo ja viem na nejaký hudobný nástroj, učila sa spievať, kresliť, hocičo! Ved lkolko času s tým premárniš! celú mladosť! stretneš zaujímavého muža o čom s ním budeš rozprávať? o hviezdičkách pri grcaní o pokazených zuboch? :( Dospej dievča, urob za tým hrubú čiaru, bola to puberta, puberta už skončila. Iné hodnoty buduj, také ktoré naozaj sú pekné, zaujímavé, nie nebezpečné a na hranici so zdravým rozumom. stále chceš byť tá či nie je celkom normálna? Ver mi, že keĎ sa zavalíš zálubemi, prídeš na iné myšlienky, budeš normálne obedovať, tlustá nebudeš, vymen tie myšlienky o grcaní, jedení, štíhlosti za nejakú peknú záľubu. strácaš drahocenný čas. život je krátky, mladosť ešte kratšia.
bud vynimocna a dobra v tom, ze s tym skoncujes ;-) vela ludi to nedokazalo a uz ani nikdy nebude moct dokazat...
stoji ti to utrpenie, nemoct sa normalne najest za zhodene kilogrami a obdivujuce pohlady ludi? pomohlo ti to este v niecom? nasla si si vdaka bulimii partnera?
skus si v hlave prehodnotit, co ti zobrala a este len moze zobrat... depresie, uzkost, zaludocne vredy, vypadavanie vlasov, kravacanie dasien, pokazene zuby, poruchy menstruacie, opuchnute klby, srdecne poruchy, chudokrvnost, rozvrat metabolizmu... smrt? toto vazne podstupujes len kvoli obdivu okolia a tuzbe byt v niecom dobra?
uz len samotna myslienka, chcem schudnut aby som bola aspon v niecom dobra ... je podla teba normalna?
tvoja otazka nemala byt, kolko sa da s bulimiou prezit, ale ako rychlo a najefektivnejsie s nou skoncovat ;-)
Neznie to sproste a ani povrchne. Ja presne rozumiem, o čo ti ide. Len si zvolila zlú cestu. Cestu strachu, odriekania a trápenia sa. Máš 22 rokov a ja som ťa odhadovala minimálne na 30, tak *staro* vyznievaš. Tak staro a utrápene. Jasne, že v tom veku ešte problémy mať nemusíš, ale podľa mňa je to otázka času. Pozri a toto myslím smrteľne a vskutku smrteľne vážne. Čím viac sa začneš točiť v tejto jedinej spomienke, tým silnejšia pre teba bude a ty sa z nej nedostaneš..nikdy a si skončila. Ako úbohá troska, čo prejebala život a nič sa nenaučila, Každá žena chce byť krásna a štíhla, ale rozumná žena volí rozumný a ver, že ťažší spôsob...práve tú rovnováhu medzi príjmom a výdajom. Ty máš len príjem a výdaj si nahradila zvracaním. Ak už teda chceš silou mocou zistiť svoje limity, svoju silu, tak toto zvládni a nie kam až sa dá vyhladovať. Šak si jukni zábery z koncentrákov..keď to sama nevieš. Je úplne úžasné ísť po ulici a cítiť na sebe obdivné pohľady, ale rozhodne je úžasnejšie byť zdravá a štíhla, ako štíhla a chorá. Strach ťa zabije, skôr či neskôr..je jedno akou chorobou sa prejaví..ale je to tak isté, ako že zajtra ráno vyjde slnko. A ty necítiš nič iné, iba strach..Ja rozumiem, že si príliš slabá a že potrebuješ podporu okolia vo forme obdivu k tvoje *novej* postave..takých ľudí je veľa, ale aspoň sa pokús ísť na to rozumnejšie a nie za cenu sebadeštrukcie, ktorú si nastúpila. Tá nikdy víťazstvom nekončí, lebo bojuješ sama proti sebe..tak kto vyhrá? Ty sa máš predsa tešiť zo života, cítiť radosť, chuť jedla a nápojov, nenahrádzaj si to ilúziou dokonalej postavy, že tá ti šťastie zabezpečí. Nikdy to tak nebude, pokiaľ v tom krásnom štíhlom tele bude chorá myseľ a ty choro uvažuješ, uvažuješ neprirodzene, nie telu podporne, ale likvidačne. Snáď si mi rozumela. Ešte stále máš čas, ale ten ti odtikáva každou jednou kktnou myšlienkou, že ak to nevyvrátiš, priberieš a nikto ťa už nebude obdivovať. Vždy sa dá začať, ale daj pozor, aby už nebolo neskoro a pred tebou už nebol iba koniec. A na vlastnom kare sa veru tiež nenaješ, ale tak aspoň nepriberieš, že? :o) Tak sa zamysli dievča a konečne ži a nie chudni. :o)
Vôbec nie. To je základná túžba dievčat s PPP. Majú pocit, že jediná vec, kde môžu nejako vyniknúť, je postava. Ja som nebola výnimkou. Bulímia ti dala niečo, po čom si túžila. Si plná nadšenia. Preto ignoruješ čo ti berie. Na to prídeš až vtedy, keď ti to bude chýbať.
Ak ti smiem poradiť, dopĺňaj si minerály a tekutiny. A dávaj si pozor. Poznala som jednu, ktorá zomrela na ruptúru žalúdka krátko po prejedení. A ďalšiu, čo sa k tej ruptúre pregrcala. Obe už nie sú medzi nami.
