ja som veriaca tak na vlastný spôsob. Pokrstená som ako katolíčka, ale iba pokrstená. Prababka ma párkrát ako malé dieťa zobrala so sebou aj do kostola, a keď ideme príbuzným na pohreb, aj vtedy tam idem. Pozerám, čo robia ostatní, kedy vstanú, kedy kľačia a robím to po nich, aby som nevyčnievala z radu.
Ale o mojej viere. Nevenujem sa jej extra, neštudujem ju, aj keď Bibliu som čítala, už aj preto, že to nejak patrí k tej inteligenčnej či vzdelanostnej úrovni vedieť, o čom je.
Zaujíma ma okrem vyštudovaného odboru biológia. Napr. ako funguje ľudský organizmus, ale aj trebárs stromy. Čítala som knihu Peter Wohlleben: Tajný život stromov. Je to o tom, ako sa strom chráni napríklad pred tým, aby ho obhrýzala žirafa. A podobne. A ja vidím dokonalú harmóniu, nádherný priebeh života lesa, a niečo nadprirodzene dokonalé v tom celom. V tom vidím Nadprirodzenosť, ktorá to všetko tak zariadila, aby to tak fungovalo. V tom, keď vidím hniezdo so žltochvostom s mláďatkami, a vidím, ako ich rodičia kŕmia. Cítim radosť a vďaku voči tomu Nadprirodzenému, že sa to môžem vidieť. Ako som povedala, nie som veriaca patriaca k nejakému konkrétnemu vierovyznaniu, aj keď mám bližšie ku kresťanstvu, lebo to jediné tak trochu poznám. Nezahlbujem sa doň, sú tam tie rôzne rozdiely medzi jednotlivými kresťanskými náboženstvami, a ja neviem posúdiť, kde je pravda, a ani si nemyslím, že to je dôležité. Ohľadne Desatora, asi toľko, človek má mať charakter - to je všetko.