Mala som pred štátnicami, učili sme sa predtým s kamarátkou, potom už aj každý sám, a v noci o druhej pred skúškou som si povedala, že stačilo, treba aj spať, a učila som sa, koľko sa dalo, budík som si nastavila na 6,30 a s pokojným svedomím, že čo som lenivosťou zanedbala, už nezachránim, ale zachránila som aj tak dosť veľa, som išla spať. Zobudila som sa o 5,45. Mala som jasnú predstavu, že si vytiahnem otázku 21. POvedala som si, že veď mám ešte čas, ešte mám spať, a otázku 21 som si nepozrela. Zaspala som. O chvíľu som znova cítila naliehavú potrebu, je to otázka 21. Takto to išlo asi trikrát, kým som už nezaspala, a otázku 21 som si prečítala.
Na štátniciach som ju dostala, a vďaka tomu, že som si ju pozrela som urobila štátnice za 1.
Iné.
Snívalo sa mi, že sa stane niečo príšerné, babka, ktorá zomrela ma upozorňovala. Nevedela som, čo to má byť, ale videla som dve truhly. Zhrozene som sa zobudila a nevedela čo s tým robiť. Rozmýšľala som komu z rodiny sa čo stane, čo ja môžem robiť.... potom som to akosi potlačila.... a o dva týždne nato zomreli môj strýko s manželkou....boli to babkin syn a nevesta...