Som v situácii, kedy niet moc času ani chladnej hlavy a predsa si musím byť rozhodnutím istá. S priateľom sme spolu len dva mesiace a pred týždňom som sa dozvedela, že som tehotná, momentálne 5-6 týždeň. Ako prvé a jasné rozhodnutie bol u mňa potrat. Práve som doštudovala vš, som nezamestnaná, bývam s mamou a prakticky sa neviem uživiť sama. Ako som povedala, s priateľom sme spolu len dva mesiace, čo pre mňa, ako v značnej miere racionálneho človeka, nie je ani z ďaleka dosť na to, aby som na tom stavala ďalších 20 rokov života. Problém je, že on by to dieťa aj chcel...s tým, že dokonca, keď ho nechcem ja, nechá si ho on (samozrejme, že v prípade už jeho narodenia, by som sa ho určite nevzdala). Zajtra si mám dohodnúť termín zákroku na budúci týždeň a teraz neviem či si ostať na svojom a žiť podľa svojich predstáv, alebo riskovať, že sa mi kvôli tomu tie predstavy aj tak porúcajú pretože mi to možno vôbec neodpustí...po dlhom čase je človekom, pri ktorom si to viem predstaviť aj v zlom, aj o x rokov...
Byť mamou v danej situácii?
dieta si urcite nechaj, uz nikdy nemusi takato situacia prist v pripade, ze pojdes na potrat
dieta je dar, vies co by za to dali ine zeny, keby mohli otehotniet a nemozu? je predsa milion sposobov ako sa o dieta postarat po narodeni, ale ma pravo na zivot! do konca zivota by ta zdieral ten pocit, ze si ho zabila...
Prave to je ten problém ze to dieťa za nic nemôže, prečoby sa teda malo narodiť do takejto nepriaznivej situácie. Ak rodičia niesu pripravený mať dieťa a nezvladnu starostlivosť a výchovu, napr. preto, že mu budú aj keď len podvedome vyčítať, že koly nemu o niečo prišli a nežili tak ako by chceli, odtrpi si to najviac samotné dieťa. Preto si treba dobre rozmyslieť či je človek dostatočne zrelý stat sa rodičom, ak nie je možno lepšie dať tej dušičke šancu narodiť sa niekomu inému kto mu moze zabezpečiť lepšiu šancu na šťastný život. Na druhej strane človek sa asi nikdy necíti byť úplne pripravený, no napriek tomu keď príde dieťa zistí ze je a všetko nakoniec zvládne. Poznám ženu ktorá tiež zvažovala či si nechať dieťa alebo nie nakoniec si ho nechala vsetko sa postupne utriaslo a je veľmi šťastná ze ma dcérku. Rozhodnutie je len na tebe musíš cítiť čo je správne, verím že nech sa rozhodnes akokoľvek bude to dobrá voľba pre teba aj pre to dieťa.
si v uplne takej situacii v akej som bola ja pred 22 rokmi. tiez som rozmyslala nad interrupciou a to celkom vazne. nakoniec som ju podstupila. dnes mam dve deti, ale nikdy som si ten zakrok neprestala vycitat. dokonca teraz ked toto pisem, znova mi vyhrkli slzy. je to velmi tazke rozhodnutie a ked ma zena co i len trocha citu, a hlavne ked sa neskor stane matkou, tak ju to poznaci na cely zivot. dnes viem, ze by som to prve dietatko bola vychovala, ze by som to bola zvladla, len som sa zlakla. keby sa to dalo vratit spat... ale neda.
určite si to dieťatko nechaj...ono za nič nemôže. Ja by som sa ho v žiadnom prípade nevzdala...
ylla8. Nebudem moralizovat ci si mala s pritelom spat ci nie. Co bolo bolo. realita je taka ze cakas vase dieta. Kedze rozmyslas nad interupciou, ja sa len opytam. Si na to pripravena? Si pripravena zvladnut psychicky umele prerusenie tehotenstva na vlastnun ziadost? teda nie z medicinskej indikacie. Rozpravala si sa s nejakou zenou, co nieco podobne urobila? Ja si myslim, ze nemas ani predstavu co ta caka, ze vobec netusis ako ta to moze psychicky poznacit, lebo to prichadza az potom. Umele prerusenie tehotenstva nie je narocny výkon, urobi sa to lahko a pomerne rychlo, ale moze ta to velmi poznacit. Dieta vzdy uplne zmeni zivot svojim rodicom, vzdy je to tak, ale mozno to vo vasom pripade klapne a prisnie vam to obom spolocne stastie. Iste,s detmi si uz nemoze clovek zit svoj zivot tak ako bez deti, ale ziskas zase nieco ine, co ti mozu prisniest len deti- pocity, zazitky, proste nieco co bez deti nikdy nezazijes
Keď on to dieťa chce a Ty by si sa ho po pôrode nevzdala, tak kde je problém? Potrat dieťaťa by vážne zasiahol vzťah s priateľom. V mnohých prípadoch sa po ňom vzťah "rodičov" rozpadol pre to tragické tajomstvo. Pre výčitky, keď jeden to dieťa chcel a nedokázal stráviť, že ten druhý sa jeho dieťaťa zbavil.
Nič nerieš a začni sa tešiť z bábätka.
ano, kludne aj v danej situacii. Nechapem, preco by si MUSELA s otcom dietata byt dalsich 20 rokov. Ale skusit to s nim tie 2-3 roky kludne mozes. Typek vyzera zaujimavo, dokonca aj jeho postoj k tehotenstvu je velmi fajn, neprehliadaj to, rozpravajte sa spolu. Aby si neprisla o niekoho velmi cenneho, nielen o deculo ale aj o skveleho partnera.
A ako bolo spomenute podo mnou, s deculom sa zivot nekonci. Da sa chodit na tury, vylety, dovolenky.. a prave ten krpec to tak okoreni a spestri, mozete si uzit tolko srandy, ako by ste si dvaja neuzili za 10 rokov. Neboj sa toho a skus to prijat, ze to zvladnete nejako.
ylla-ale ved zivot s babatkom nie je len stereotyp...my sme aj s babom boli na dovolenke v chorvatsku-mal tri mesiace,chodili sme autom po celom SK...to ze budete mat babatko neznamena ze prestanete zit :-)
nuz a byvanie sa da riesit podnajmom alebo hypotekou,ty budes dostavat tri roky rodicovsky prispevok,pridavok na dieta a partner danovy bonus...dostanete jednorazovo nejakych 700 eur,ako startovne :-) a neboj sa,na hypo ziju na SK asi vsetky mlade rodiny,pretoze nasetrit 60 tisic ecok na dvojizbak je nemyslitelne...
je normalne ze mas taketo obavy,kazdy to zazil...skuste sa este porozpravat,zisti co chce priatel,skuste si predstavit ci zvladnete spolocny zivot v trojici,mat spolocnu kasu,priority atd...
ja som si vsimala ci ma manzel rad deti,a ked som videla jak sa s nimi jasi tak som vedela ze bude skvely tatino...pri malom sme sa striedali a v noci vstaval k nemu len on...
a zalezi aj na tom ako si si predstavovala svoj zivot a ci si rodinny/materinsky typ...ja som napr.chcela deti odjakziva,takze pre mna to nebolo tazke rozhodovanie...ono lahsie sa vyrovnava s tym ze co -to obetujes pre dieta ked ho neberies ako zataz a ze ti znicilo zivot...
a my mame teraz 31/33 a syn ma 8 rokov a je to super,ked uz je taky samostatny..mame viac casu pre seba-vo veku ked sa niektori stavaju este len rodicmi...:-)
a keby som mohla tak mame este aspon dve deti :-)
FLeur tak dnes mnohé baby si len užiť chcú ale na dôsledky nepozerajú veď čo tam po nejakom živote v maternici však? Je to len nežiaducí účinok sexu.
Ylla šla si do postele s ním dobrovoľne tak to decko donos a poroď. Nezhadzuj vinu jeho splodenia na prírodu. Je to aj tvoje pričinenie ako aj toho muža s ktorým si chrápala.
