Mala som 5-rocny vztah so zenatym muzom. On ma dve deti, ale uz su dospele. Cely cas mi hovoril ako mu to v manzelstve neklape a ako ma ma rad a chce zit so mnou. Ja mam dospeleho syna ale pred tyzdnom sa odstahoval do vlastneho bytu. Tak som ostala uplne sama v domceku na dedine. Pripadam si osamela ako prst. Mam kamaratky, ale to nie je ono. Ratala som s tym, ze sa rozvedie, ale miesto toho sa vratil k zene. Prestal mi volat, neberie telefony, neodpoveda na maily. Neviem co mam robit. Nechce sa mi verit, ze na cely nas vztah mohol takto zabudnut. Ved mi stale hovoril ako ma ma rad a stale mi daval najavo ze chce uz do smrti zit iba so mnou. Ako to mohol urobit? Ako sa mohol vratit k manzelke, ked ju podla jeho slov uz davno nema rad a nerozumeju si spolu. Vraj spolu uz dlhe roky neziju ani sexualne. Tak co toto ma znamenat, ako si to mam vysvetlit? Uz to bude mesiac co som ho nevidela, neda sa s nim nijako spojit. Najskor som si myslela ze si zacal s nejakou inou ale potom som zistila ze naozaj travi cas len so svojou zenou a rodinou. Je mozne, ze by mi cely ten cas klamal? A preco to robil, ved som vedela ze je zenaty, nemusel si vymyslat ze sa chce so zenou rozist. Poradte mi co robit, ako sa s tym zmierit? Mam ho stale rada. Chcela som si to s nim nejako vysvetlit, ale uplne ma ignoruje. Preco si so mnou nesadne a nevysvetli co sa stalo. Nicomu nerozumiem.
Opustil ma, vratil sa k manzelke - preco?
ale ved na tom predsa vobec nezalezi ci niekto deti ma alebo nema. moj prispevok bol o tom, ze ziadnu skusenost nemozno preniest. kazdy sme na tom inak a mali by sme sa navzajom respektovat. a chapat, ze kazdy z nas zazil nieco ine, a preto si nie vzdy celkom porozumieme. je to prirodzene. ja napr. neviem ake to je byt bez partnera a bez deti. mam predstavu, ze to musi byt uzasna sloboda, clovek si zariaduje zivot tak, ako to jemu vyhovuje. nie raz zavidim kolegyniam, ktore nemaju rodinu. pretoze sama som sa vydavala este pocas vysokej skoly, takze som si ziadnu slobodu neuzila. s muzom som zacala chodit v sedemnastich, ani neviem ake to je ist niekam len s kamaratkami, tak volne, bezstarostne. a popri muzovi mam aj syna, takze zase dalsi chomut na krku. o slobode mozem iba snivat. ale mozno by som bola prekvapena keby som tu slobodu zazila, ze nie je taka, aku si ju predstavujem. a rovnako zeny bez rodiny a deti maju tiez mozno iluzornu predstavu o tom ake to je. a to ani nehovorim o tom, ze este aj kazdy ten stav je iny. niekto ma dobre manzelstvo, iny strasne, niekto je zdravy, stastny a slobodny, iny chory a osamely. proste kolko ludi tolko osudov.
klimka, suhlasim s tvojim nazorom, ale ja uz deti mat nemozem, prepac
Maoam, vlastna skusenost sa neda nicim nahradit. sme piati surodenci, traja z nas maju deti a brat a sestra nie. cez tieto prazdniny sme boli s muzom a synom vsetkych styroch ponavstevovat. u kazdeho sme par dni prespali. syn ma 17 rokov, je v rozvinutej puberte. a co myslis, ktora rodina to akceptovala s humorom, a komu liezol totalne na nervy? samozrejme sestra a brat - obidvaja bezdetni, za cele tri dni co sme tam boli ho ustavicne napominali, boli z neho nervozni, nam s muzom vycitali aki sme k nemu benevolentni, ze by si zasluzil poriadne ho nakopat a pribit na stenu a pod. pritom nevyvadzal nic mimoriadne, mal len to typicke pubertalne spravanie. dalsia sestra a brat, ktori su odo mna starsi a ich deti su uz odrastene a maju svoje rodiny - sa len uskrnali, potlapkavali ho po chrbte, nas s muzom chlacholili, ze to este par rokov potrva, ale nakoniec ho to prejde. nic im na jeho spravani nevadilo. aj vtedy som si uvedomila, ze clovek ktory ma svoje deti je proste k detom - aj cudzim - tolerantnejsi. nemusi to tak byt vzdy, su aj vynimky. niekto miluje len tie svoje a cudzie by najradsej nakopal.
a tak je to s kazdou skusenostou. to, co clovek skutocne prezije, mu da akoby iny pohlad na vec, rozsiri mu to obzor. raz som citala, ze dobry ucitel je taky, ktory ma aj svoje deti, dobra detska lekarka musi mat vlastne deti a dobry detsky psycholog musi byt sam rodicom. nieco na tom bude. na druhej strane len clovek, ktory vlastne deti nema dokaze pochopit dusu bezdetneho, len ten, kto je bez vztahu dokaze pochopit ake to je, byt osamely. to je to, o com tu hovorim. vsetci mame rovnaku hodnotu a skusenost kazdeho z nas ma zmysel a je neprenosna.
klimka - ja sa predsa vobec neurazam, iba som sa nad tym pozastavila
inak zaujimave su dedukcie typu, nebola v dlhom vztahu, dlho nemala muza a pod., vobec to nie je pravda :-)
nevadi, chapem to tak, ze obsahom mojich prispevkoch v niecom narazam do terca, do citlivych bodov u ludi a najlepsia obrana je utok
samozrejme, ze nemam iba pozitivne skusenosti, ale tie nema asi nikto po 30-tke ;-)
len niekedy mi pride mierne prehnane, ze sa vypichne jeden prispievatel, hoci dalsi po nom napisal XY-identickych veci, samozrejme nie vsetci, iba niektori tak reaguju
a tebe prajem pekny den
Maoam, netreba sa urazat ani vysvetlovat. skor si myslim ze ked ti viaceri nieco vycitaju, tak sa nad tym skus skor zamysliet preco asi. ze asi tie tvoje prispevky fakt vnimaju ako tendencne. skus to rozanalyzovat. ja napr. mam z nich pocit, ze sice si skusena a inteligentna zena, vies castokrat dobre poradit a posudit situaciu, ale pravdepodobne uz dlhsie nie si vo vztahu a tiez nemas deti. lebo ked je zena matkou, ma skusenost s materstvom, preto aj pristup k vychove, detom, nevere a pod. je u nej iny. inak veci hodnoti ako ta, ktora tuto skusenost nema. to je pochopitelne, za to nikto nemoze. je tazko radit ked som nieco nezazila. dalsia vec je, ze asi mas zlu skusenost z nejakeho vztahu s muzom. kazdy z nas posudzuje na zaklade vlastnych skusenosti, vzdy sme ciastocne neobjektivni. inak to asi nejde.
klimka - feministicke? ok, nezijem dlhe roky na SVK, mentalita je tu ina, to je pravda, ale keby som bola feministicky zalozena, tak by to vyzeralo dost inac...
zaujimave ale je, ze prispevkov podobnych mojim je tu viac, ale tych ludi nechate na pokoji :-)
vegetarian - casto pisem medzi prvymi, tak neviem, co tymto sledujes...sorry
MAOMAM: Ty vieš iba papagájovať čo už napísali iní a tvoj prínos do tohto fóra je potom žiaden.
Maoam, tu ide o to, ze vztahom so zenatym zena ublizuje zene. preto ju asi vnimaju ludia ako viac vinnu. samozrejme aj ten muz ma svoju chybu, bez neho by nebolo nevery. a ano mas pravdu vzdy je to o konkretnych ludoch. len tvoje prispevky su niekedy akoby feministicke, preto ti asi ludia vycitaju neobjektivnost. moj otec bol mame verny dovtedy, pokym mu raz ked mal vypite kamaratka nevliezla na stanovacke do stanu. brusila si na neho zuby uz davno a ked to neislo inak, tak ho jednoducho opila. potom sa to uz rozbehlo. otec ju teraz nemoze ani vystat, ale tiez s nou mal nejaky cas vztah. to mas tak, niekto to ma v krvi, iny si to vyskusa az ked ho druhy povzbudi. prilezitost robi zlodeja. ak niet prilezitosti, mnohy by ani nic nevyviedli.
* a samozrejme, ked sa zena da na vztah so zadanym ci zisti, ze je zenaty a pokracuje - je to tiez jej zodpovednost, ked potom padne na drzku...
