Emócie štekajú, avšak Mer pôjde ďalej?

zewa - Preboha, nebavila. Nikdy. Najskôr by s tým utekal za našou mamou, ukázal na mňa prstom, že ho ohováram, a ona, právnička, by do mňa začala hustiť, že to trestný čin a ešte by ma dala k súdu! Naozaj, v tomto smere podpora od rodiny mínusová, nik mi neverí. Čo sa týka priateľov, vedia to dve priateľky a podporili ma, ale hanbila som sa nejak viac to s nimi preberať, hoci jedna ma bola ochotná odprevadiť na políciu, ale to už je trochu iná story.
daniuska - Prepáč, ale musím sa smiať. Tak sebaláska a schíza, hej? Uhm, drsné. Jasne, ruky mám samú jazvu a láskou sa idem zožrať, plus len zato, že... ah, ani neviem prečo, tak schizofrénia. Pochybujem, že o nej veľa vieš, keď ju ani nevieš správne napísať.
bella - Ďakujem. Proste... vďaka.
abc111 - Nepodstúpila som ECT, ktoré aj tak vymaže len krátkodobú pamäť. A samotný účinok môže trvať len tri mesiace, takže v tomto smere by mi to bolo nanič. Zvažovalo sa to len, keď som bola v ťažkej depresii, ale napokon som sa z nej dostala sama.
doubledog - Možno nie, možno som to len zle pomenovala. Bola to skôr... obsesia.
Maoam, len k tým hrám - Možno, že ma odpútavajú od reality, ale vždy lepšie než chlastať a drogovať, čím sa odpútavajú niektoré INÉ skupiny ľudí, a samotný cosplay, čo je tiež niečo ako únik od reality, je presne to, čo mi zvýšilo sebavedomie, čo ma urobilo tvrdšou, čo mi pomáha pri depresiách, etc.
Ešte raz k abc111, ale i ostatným - To ste moju tému nik nepochopili? Mám vôľu zmeniť sa, nechcem sa už definovať len ako hraničiarka / bipolárka, nechcem sa už tak poddávať emóciám! Lenže vy už asi vidíte tému odo mňa a poviete si: "Oh, čo zas tá hlupaňa porobila, som z nej znechutený/á už teraz..." Tak sorry, že žijem, že chcem žiť, že tu, ako iní, nevypisujem o tom, "koľko vy-viete-čoho spoľahlivo zabije 50-kilovú dospelú ženu?" - vysmiali ste i zakladateľku tej témy? Či sa navážate už len do mňa, aby ste vôbec mali do koho? Pokojne teda, ja to ustojím, ako som ustála mnoho svinstiev, čo sa mi v živote prihodili, ale asi som mala naozaj nesprávnu mienku o empatii Slovákov!

tak tak, niekto sa definuje casom uz len cez svoje diagnozy a bahni si v tom a zabudne zit...

Meretseger mozno ked sa prestanes lutovat, riesit svoju minulost a svoje diagnozy tak to pojde, ale ked nie tak to nepojde.

Mer: este nieco k mojim prispevkom v tejto teme smerom k tebe, tie opakovat nebudem, len ma este v noci nieco napadlo
(ano, premyslala som o tebe, si predstav)

Mer, ja si myslim, ze ty sa prilis alebo prevazne tocis roky iba vo svojej gebuli a okolo vlastnej osi a je to jednosmerna zataz. Iba hlava. Nonstop.
Jedno, ci hype, ci depri, ci sebadestrukcia, vkuse hlava, vkuse myslienky, vkuse TY - TY - TY. Este aj tvoje studium bolo totalne teoreticke a v praxi nulovo vyuzitelne.

Tebe podla mna uplne chyba praobycajna fyzicka cinnost. Ja neviem, kde teraz zijes, ale zaklad toho, ak sa traumatizovany clovek chce dostat z traum minulosti, je ODCHOD Z PROSTREDIA, KDE SA MU TO STALO.
A PRETATIE KONTAKTOV S LUDMI, KTORI MU TO UROBILI A KTORI MU TO PRIPOMINAJU CI SA HO NEZASTALI A NEPOMOHLI MU.

Neviem, ci si este doma - ak hej, tak sa darmo budes 150x liecit na klinike, kym neodides z toho prostredia, vsetka snaha bude marna.

Ok, zachranili ti XY-krat zivot, beries mix liekov, ok, ale to je tak vsjo.

Nerozmyslala si nad tym, nejak zapojit seba samu a tak by si seba samu zazila v real life, nie vo virtual life - ako to robis doteraz aj skrz hry, napr. nad vypomocou v dakom domove, alebo pre decka s Downovym syndromom, alebo v nemocnici atd?
Keby si na toto nemala guraz ci silu, napr. skolka? Deti su narocne ALE vela vracaju spät - vela pozitivneho.
A su uprimne a pristupne, aj ked by sa ta otvorene spytali, teta co to mas za pruzky na rukach.....nevadi - nehoda.
Deti by ti mohli urobit dobre a ty im.
Si velmi hrava a kreativna a myslim, ze by si tam zapadla.

Toto vsetko je realny zivot, tam by si skor opät POCITILA SEBA SAMU, bez toho, aby si musela ist do extremu, aby si sa vobec CITILA.

A tie emocie by boli pozitivne. Ty potrebujes realne pozitivne zazitky a osobne uspechy, aj ked male.....aby si zacala seba samu vidiet v pozitivnejsom svetle.

To nejde cez hry na PC alebo inde, to ide cez realny zivot a pracu v nom, cez sebarealizaciu.

Aspon to skus, volontariat, vypomoc, praktikum, hocico.........

anjelik, vôbec som nemala v úmysle označiť Ťa za bezcitnú či prázdnu. Nakoniec, veď to nie je ani pravda.

jednou z veci, ktore som Mer pisala bolo, aby akceptovala svoju krehkost a citlivost, proti ktorej bojuje, takisto emocie, ktore v sebe ma a nie ich potlacala

poznam cloveka, ktory mne osobne radil drzat na uzde svoje emocie a potlacat ich - ze tak vyriesim svoj problem

sposobil pravy opak a nase cesty sa chvalabohu rozisli, tym iba viac znasobil problem a NIC sa neriesilo

tie emocie musia z cloveka VON a ma na ne plne pravo.....

raz clovek dosiahne level rovnovahy atd., ale vsetci, ktori nepresli niecim podobnym alebo inym strasnym, nemaju paru

musi to von a Mer musi prijat vsetky svoje emocie a uvedomit si, ze ma na ne pravo a ze musia VON

nie DNU

lebo to sa tlaci na povrch a ona to zatlaca apotom sa reze, ublizuje si, hladuje a Co..........

a este si myslim, ze tie hry, ktore hra, ju brzdia v ziti v realite

je to ulet do ineho sveta

Mer by si mala zacat zvykat na realny svet......a naucit sa v nom zit

ma preco, ma SEBA a ma vela schopnosti, ktore sa daju vyuzit a zo seba nieco riadne vykresat.....

vela pomaha aj, ked clovek neobrati tieto veci do seba, ale pomoze niekomu, kto sa nema ako branit

detom, postihnutym a pod......je to istym sposobom kompenzacia a pomoc aj vo vyrovnavani sa sam so sebou, lebo clovek vidi, ze aj ini trpia a aj ini sa musia pasovat s velkymi problemami, tymto ludom, zvlast postihnutym je casto velmi ublizovane a nemaju sa ako branit atd.

alebo sa angazovat v nejakej organizacii proti nasiliu voci detom, zenam, detskejj pornografii a Co.

toto vsetko dokaze ludom, ktori zazili tieto traumy dostat sa na tu 'druhu'stranu a nebyt obetou ale mat moc pomoct.....

Ahoj Mer, dúfam, že môj príspevok Ti pomôže.

Mám priateľku, ktorú znásilnili traja hajzli, keď mala osem rokov. Nikdy sa tejto spomienky nezbavila, nikdy. Štyrikrát sa liečila na psychiatrii; raz tam bola mesiac, potom takmer rok, pretože v šestnástich sa pokúsila zabiť, potom zase niekoľko mesiacov a nakoniec päť mesiacov. Popritom, stále chodila k psychologičke, a brala lieky na hraničnú poruchu, ktorá bola vyvolaná tým, že ju znásilnili. Raz bola hore, všetko sa zdalo byť v poriadku, potom sa utápala v depresiách, rezala si ruky, búchala hlavu o stenu, nejedla, no proste hrôza. Nenávidela seba, mala pocit, že jej telo jej už nepatrí, ubližovala ľuďom okolo seba, len aby sa ochránila pred tým, aby jej bolo znovu ublížené.

Po tom, ako bola psychiatrii posledný krát, prepustili ju vo februári, sa naučila žiť so všetkým zlým, čo sa jej stalo. Nie, nezbavila sa tej hroznej spomienky, pretože to nejde, ale uvedomila si, že chce žiť. Po lete sa chystá nastúpiť do zamestnania a neuveriteľne sa teší.

Sama mi povedala, že jej pomohlo to, že na psychiatrii rozprávala o tom, čo sa jej stalo. Neskrývala svoje emócie, veľa si aj poplakala, ale dostala sa cez to. Po celý čas čo sa liečila som bol pri nej, a stále som jej k dispozícii, aj keby ma mala zobudiť o polnoci. Nesnažím sa jej radiť, ako to prekonať (pretože to nedokážem), ale počúvam ju, a to jej veľmi pomáha. Možno by si si mohla nájsť nejakého človeka, o ktorého sa môžeš vždy oprieť.

V prvom rade; dá sa z toho dostať, aj keď je to ťažké a môže to trvať roky. Mojej priateľke to trvalo jedenásť rokov, a preto obdivujem jej silu a výdrž. Počúvaj rady psychológov, rozprávaj sa s dobrým priateľom, ktorý je ochotný si ťa vypočuť, a v žiadnom prípade neskrývaj svoje emócie. Priateľka mi povedala, že sa o to pokúšala, no nakoniec sa v nej nahromadilo toľko hnevu a bezmocnosti, že to nevydržala a opäť skončila na psychiatrii.

Bella, hoci používame tie isté slová, ich obsah vnímame úplne inak. Tak sa môže stať, že to, čo som napísala, si pochopila tak, ako si pochopila. Vždy je nejaká tá cesta na výber. A jediné, čo vieš ponúknuť, je rada. Vždy je šanca, že to, čo som napísala, si prečíta niekto, komu to niečo pripomenie. A nebude to vnímať, že to napísal niekto bezcitný, uzavretý realite a prázdny. :o) Ja tak nejak dúfam, že to osloví práve Mer a konečne sa z toho svojho popola vyhrabe.

Mňa by len zaujímalo to, prečo sa tak dlho liečiš a problémy máš stále tie isté Meretseger? Nie je už toto divné?
Podstúpila si el. šoky? Tie by ti vymazali takmer všetky zlé spomienky.
Ty odpustiť môžeš, ale memory remain...

este dokazu pomoct ludia, ktori to zazili v bezprostrednom okoli a sprevadzali cloveka, ktory to zazil ROKY a tak vedia, co to obnasa..........