Koncom marca som mala 22 rokov.. Skončila som fajn VS, mám prácu, priateľov, rodinu. Dosť ma zaujíma či človeku môže doslova chýbať vzťah.. Svoj prvý a posledný som ukončila v lete 2011. Od vtedy som bola na nie jednom rande, namotaná, sklamaná dokonca aj neúspešne zaľúbená. Chýba mi blízkosť milovanej osoby, chýba mi milovanie, plánovanie, trávenie času, pocit , že k niekomu patrím, že niekto na mňa myslí, atd... Je to pre mňa už strašne dlhá doba , v podstate dva a pol roka NIČ. Občas rozmýšľam, kolko to TAKTO ešte bude trvať. Nie som Miss world ale ani žiadna špata ;-) Dosť často počúvam vety typu- ako to že ja nemám frajera, a prečo takto dlho už nemám, atd.... Chýba mi taký ten parťák do života. A čím dlhšie to trvá, tým je to pre mňa ťažšie. Viem že som mladá, ale reči typu : Neboj to príde- mi už idú na nervy... Je tu niekto na tom podobne ??
Môže človeku chýbať vzťah?
Alise nejak sme zistili že k sebe nepasujeme, viazla komunikacia vo vela prípadoch, atd...
a co sa stalo v tvojom prvom a poslednom vztahu? preco ste sa rozisli?
sewie a ako travis volný čas , resp. mávaš aj ty také dni, že ti je doslova smutno ?
aj mne chýba, ale ja som nikoho nemal už nejakých 12 rokov. síce som počas života v BA dosť emocionálne otupel, tu na strednom slovensku sa vo mne opäť začína prebúdzať túžba po príjemnej, láskavej, vernej a prirodzenej žene, ale keďže som nespoločenský asociál a ignorant, tak nemám šancu žiadnu spoznať a len každú noc zaspávam osamotený pri chladnej stene, nemám koho objať a ku komu sa pritúliť:(
ja mam 27 a som na tom tak isto...tiez pocuvam to iste...ako to ze nemam frajera bla bla a aj to-neboj to pride a to pocuvam uz 7 rokov...len rande, kratke znamosti a nic z toho...eh:/ co uz...
