Koncom marca som mala 22 rokov.. Skončila som fajn VS, mám prácu, priateľov, rodinu. Dosť ma zaujíma či človeku môže doslova chýbať vzťah.. Svoj prvý a posledný som ukončila v lete 2011. Od vtedy som bola na nie jednom rande, namotaná, sklamaná dokonca aj neúspešne zaľúbená. Chýba mi blízkosť milovanej osoby, chýba mi milovanie, plánovanie, trávenie času, pocit , že k niekomu patrím, že niekto na mňa myslí, atd... Je to pre mňa už strašne dlhá doba , v podstate dva a pol roka NIČ. Občas rozmýšľam, kolko to TAKTO ešte bude trvať. Nie som Miss world ale ani žiadna špata ;-) Dosť často počúvam vety typu- ako to že ja nemám frajera, a prečo takto dlho už nemám, atd.... Chýba mi taký ten parťák do života. A čím dlhšie to trvá, tým je to pre mňa ťažšie. Viem že som mladá, ale reči typu : Neboj to príde- mi už idú na nervy... Je tu niekto na tom podobne ??
Môže človeku chýbať vzťah?
Kočky neplačte. Moja segra nemala nikoho do 29 rokov. Nakoniec sa zoznámila s jedným cez net a vykľul sa z neho po pol roku žiarlivý idiot. Mala problém sa ho zbaviť lebo sa jej vyhrážal kadečím. Potom sa zpoznala sjednym v novej práci ale neskôr vysvitlo ze ma inú takže paktoval s dvomi naraz. Teraz je sama a povedala ze radšej bude sama s vibrátorom ako by mala mat na krku ďalšieho debila. Takže sa nesilte do vzťahu zo zúfalstva lebo môžte natrafiť na zlého.
Sewie, páči sa mi Tvoj príspevok.:) Tiež si myslím, že to netreba siliť. Lepšie je si počkať na niekoho, kto za to bude stáť. Nechcem byť s niekým len preto, aby som nebola sama, ale kvôli tomu, že toho dotyčného ľúbim, že mi na ňom záleží a rozumieme si, že je pre mňa taký výnimočný a zaslúži si, aby som mu dala svoje srdce...
ano chapem ako sa citis,ja mam skoro 24 a to som ani nikdy ziadny vztah nemala, proste nic, niezeby nikto nemal zaujem, len som nikdy nestretla nikoho, kto by mi za to stal, ciastocne je to aj moja chyba, mozno keby som sa viac snazila, bola viac spolocenska, niekedy mam taky pocit, ze mi zivot unika pomedzi prsty a premeskam tak svoju sancu, ale radsej budem sama, ako by som mala byt s niekym, len preto aby som nebola sama
tak strasne dobre to poznam..vsetky tie reci...preco nemas frajera....coo?? tomu nerozumiem?...podla mojej babky som na baby :-D a kazdy vikend sa ma pyta ci chcem byt na ocot, ze uz sa mam zobudit...kazdy do mna huci ze s tym mam nieco spravit....:-D ale neviem co asi si napisem na celo hladam chlapa....ciste zufalstvo....
he, mne minule mama milo oznamila ze vzdala nadej ze bude mat vnucata!!!
smilestarr, jasne ze mavam take dni kedy mi je vyslovene smutno...a vlastne vacsinu vecerov kedy si liham do postele , uvazujem preco som tam sama...lenze, ako bolo spomenute-ludia maju kopec reci, preco nikoho nemas a pod a tvaria sa ako keby byt nezadanym bola choroba a pritom mam XY kamaratok a kamaratov co sice su vo vztahu ale len preto ze sa boja byt sami-vedia a priznavaju ze to nie je ono, ale skratka budu vo vztahu len aby neboli sami!to je akoze lepsie? robi to z nich vitazov a z nas chudakov?
smilestarr, ty si vitaz, dokazala si si priznat ze ten vztah nebolo to prave a ukoncit ho...mohla si v nom ostat a vsetci by boli ticho, ale za aku cenu...aj tak by si si sa citila sama...
ja si myslim ze proste sa to neda silit...vo vacsine pripadov ked sa na to vykasles tak sa zrazu zjavi ten spravny...a viem ze sa to lahko vravi a tazko spravi-pozri na mna ze ano...ale proste sa snazim zit sama so sebou, byt spokojna a stastna sama a potom snad pritiahnem aj toho praveho cloveka...ked silou mocou nieco chces-vyzarujes zufalstvo a to odradza...tak sa snazim venovat tomu co mam rada-malujem, chodim von, ucim sa jazyky...cokolvek co ma robi stastnou...aj ked zatial som na to sama...ale nema zmysel mat hlavu v smutku nad tym ze nikoho nemas...a ak sa nechces zbytocne rozculovat tak sa vykasli na vsetkych "neboj to pride"-proste s nimi o tom nediskutuj, ono to k nicomu nepomoze!
keď som bola v tvojom veku, bola som na tom podobne. A o rok na to prišiel ten "pravý" :) A teraz sa mi to už ľahko vraví, jasné, ale neľutujem to čakanie :)
Je to pochopiteľné, že ti to chýba. Asi to tam bude celý čas, až kým ho nestretneš. Podľa mňa je ale dôležité to nepostaviť na piedestál. Lebo ťa
tento pocit potom prevalcuje.
Neviem, prosto vzdaj sa toho, že to "dostaneš" vtedy keď chceš. To ťa trochu oslobodí. Budeš sa môcť viac sústrediť na seba, svoje aktivity. A nebudeš stále očakávať a potom prežívať sklamanie.
Ja neviem. Aj keď mi priateľ chýbal, ale s kamarátkami som zažila také úžasné časy, že som rada, že prišiel až trošku neskôr :)
Niekedy je lepšie nemať žiadenvzťah ako mat zlý vzťah plný trápenia.
Keď tu čítam témy ako ich frajer/ka podvádza, klame, psychicky tyra, bije, nadava, uráža a pod. tak buďte radi ze ste voľní a slobodní ako vtáci.
Ahoj smilestarr, som na tom rovnako ako Ty, ibaže som staršia. Mám 25 rokov, minulý rok som skončila VŠ, pracujem, stretávam sa s kamoškami. Nie som však diskotékový typ, možno preto nemám toľko príležitostí niekoho nového stretnúť.. Práve tento týždeň som dostala dve otázky typu, prečo nemám priateľa, na čo čakám. Keby to však bolo jednoduché stretnúť toho pravého.. O klamárov, namyslených, nezodpovedných, ktorí sa so ženami len zahrávajú, ja nestojím..
tie reci sa mme osobne nikdy nezdali v poriadku. Otazky typu: "ako to ze nikoho nemas", alebo "to pride, NEBOJ" (ako keby sa niekto bal) a ked to potom pride zase "kedy bude svadba", "kedy budete mat deti" atd... kedy uz ludia konecne pochopia, ze sa maju starat o svoj zivot? :)
Ja osobne som po rozchode dlllho nikoho nechcela, mala som blok.
A potom mi prekaza, ze "kazdy" muz (nie ze by ich bolo nejako velmi vela) je najprv ohromny kamarat (prve dve-tri stretnutia), ale len preto ze nieco odo mna chce. A mne to vadi. Ten pocit, ze som niekde tlacena, a tak radsej cuvam. Muzom evidentne vadi, ze nechcem ihned vztah/sex - bez toho, aby sme sa poznali. A cele to "kamaratstvo" a zaujem zrazu skoncili. Zacarovany kruh :)
karkulka a odkial si?:)
