som smutná a dusím to v sebe okoliu vždy poviem, že len rozmýšľam alebo sa začnem usmievať a neviem sa otvoriť rodine :(
Som smutná
ja som veriaca ale nie tak ako by sa patrilo a áno rozumiem si dobre s každým s rodiny okrem mamy a otca so súrodencami dobre ale hanbím sa im niečo povedať čo ma trápi.
máš pocit, že to obrátia na kritiku, alebo budú hneď chcieť radiť? Rozumieš si z rodiny s niekým relatívne dobre? Alebo kamarátka? Treba to dostať von. Ak si veriaca tak aspoň v modlitbe. Ale nedus to v sebe, a inet tiež nie je vždy najšťastnejšia voľba.
neviem :( radšej by som všetko čo ma trápi povedala cudziemu ako rodine. Ale neviem prečo nedokážem to.
prečo sa im nevieš otvoriť?