som smutná a dusím to v sebe okoliu vždy poviem, že len rozmýšľam alebo sa začnem usmievať a neviem sa otvoriť rodine :(
Som smutná
Tak skús psychológa ked nikoho iného nemáš
ved ked ja som taká sprostá, že to nedokážem neviem to
no a keby si rodine povedala, že by si im chcela povedať čo ťa trápi, ale že to nejde von... Možno ti potom oni pomôžu k prvým krokom...
mňa trápi veľa vecí niektoré sú asi nepodstatné ale trápi ma napriklad rodina rodičia a veľa s tým spoločného
Ja som mala 19. On asi 50.
A čo ťa trápi?
bezdomovca v 19tke? ved jasne že mám kamarátov ale im sa tiež neviem nejak vyrozprávať a ked už sa rozprávam napr so spolužiačkou tak mám slzy v očiacha už hned mením tému
To nemáš kamarátov, známych? Náhodou, ja som si raz super pokecala s bezdomovcom v tvojom veku. Sám sa ma opýtal prečo som smutná. Niektorym ľuďom sa vykecas ani nevieš ako. Aj tu sa môžeš vykecat.
slnovrat ...hej zastavím okoloidúceho a či mi by si ma neohol vypočuť nie?
určite žeby som chcela...