som smutná a dusím to v sebe okoliu vždy poviem, že len rozmýšľam alebo sa začnem usmievať a neviem sa otvoriť rodine :(
Som smutná
Tak sa vykecaj cudziemu, niekedy je to lepšie. Tvoje trápenie ostane mimo rodiny, nik o nom nebude vedieť, a nebudú to môcť voči tebe použiť (aj to sa stáva ) .
ale chcela by si, či? Keďže to sem píšeš... asi ťa to tiež trápi
nie neotravuje...ja sa nechcem nikomu sťažovať a vravieť mu čo ma trápi a už vôbec nie mojej rodine prosto sa im nedokážem s niečim zdôveriť
no a keby si sa skúsila otvoriť v takej chvíli? Keď sa ti otvoria oni, a ty na to nadviažeš, vyjadríš aj svoje pocity?
A nevieš sa im otvoriť s ničím? Či ide o nejaký konkrétny problém?
(Keď ťa otravuje toľko otázok, tak proste ignoruj;))
Ja rodine moc nerozprávam čo ma trápi...
áno som hanblivá a myslím, že oni nemajú problem sa mi otvriť vždy mi povedia čo ich trápi
si všeobecne hanblivá? A oni sa ti otvoria niekedy?
3 a mám dvojičku ale vzťahy máme super len sa neviem otvoriť neviem ani nejak prejaviť city
ktorá si v poradí a ste si vekovo blízki so súrodencami?
Ja sa nedokážem otvoriť nikomu.