Dobry den, prosim neviem ako sa s tym vyrovnat, a pisem sem ,ze mozno sa s podobnym osudom? Niekto stretol. V 20 tt som prisla o dietatko mal to byt chlapcek. Po roku som znova otehotnela, a narodila sa nam dcerka, Od prveho okamihu ako som otehotnela nic ine som si nezelala, len aby som mala synceka, chlapceka o ktoreho som prisla, a ked som sa dozvedela, ze to bude dievca bola som velmi nestastna. Teraz ma dcera rok, ale ja sa stale neviem vyrovnat s tym, ze nemam chlapca:-( mavam depresie, uzkosti, kedy by som dceru najradsej nemala a obvinujem ju zato, ze nieje chlapcek, dokonca aj mm, ze dokazal zariadit to, aby som mala mojho synceka:-( Ako sa s tym vyrovnat bola som aj u psychologa, ale to mi vobec nepomaha. Je mi luto dcery, lebo viem, ze pri mne velmi trpi.
Chcela som chlapca mam dievca
Tak dieta by fakt mali zeny, ktore nie su take psychicki labilne...Urcite to suvisi s tym, ze si prisla o chlapceka,hoci je to smutne ale uvedom si, ze nie si prva a posledna, ktora potratila (znie to kruto no je to tak) a jedine co robis, ze sa neskutocne lutujes, si psychicky zdeptana z toho, ze si o chlapca prisla a nevies na koho to mas zhodit, tak na dievcatko, lebo dievca tu stratu a bolest nenahradilo. Pritom si neuvedomujes ako sebe a HLAVNE svojej dcere nicis zivot. Vsetko je v psychike, len v hlave mozes pochopit ako si teraz vlastne nicis zivot a hlavne svojmu dietatu. Vyrastie z nej zakomplexovana poznacena osoba, lebo jej bude chybat materinska laska... Urcite navstiv psychiatra, toto uz nie je len pre psychologa, hlavne si musus uvedomit, ze si chora a ze sa musis liecit, lebo depresie a stavy uzkosti su vazne veci. A urcite ti odporucam ziadne deti nemat az kym tento stav neprekonas...dufam teda, ze sa ti to podari...
pises okrem ineho, ze u psychologa si uz bola a nepomaha to. Nepomaha to tym ludom, co si dookola melu len to svoje. Skus zmenit psychologa a uvidis, ze sa nic nezmeni. A vies preco? Lebo je to len a len v tvojej hlave......
Psycholog ti dava navody ako s tym zit, no najma ako sa vyrovnat so stratou dietata pred tym...Prestan sa hrabat v minulosti a zi tu a teraz.
Len tak dalej a vychovas si velmi nestastneho cloveka....
To dieta nemoze za to. Tak ako nemozes ani ty za to, ze pred tym si potratila a teraz sa ti narodila dcera. Nikto za to nemoze, takze nejake obvinovanie je uplne nezmyselne. Mala by si navstivit psychologa a preniest za cez minulost. Chapem, ze to co sa ti stalo (potrat) bolo velmi silne, ale chciet, aby sa ti opat narodil chlapcek akoby namiesto toho pred tym? A nebyt radsej stastna, ze mas konecne zdrave, donosene dieta? To chce naozaj terapiu
nema zmysel jej nadavat, ze je hlupa a co ja viem co. Asi to ma nieco do cinenia s tou stratou prveho dietata. Lebo inak zena ma prirodzenu schopnost prijat kazde dieta s takym pohlavim ako sa narodi. Mozno si si myslela, ze ked bude rychlo dalsie ideta, ze to co sa stalo s tym prvym preboli a budes to mat za sebou. Toto co pises hovori asi o tom, ze stratu prveho dietata si este nespracovala a prilis skoro prislo to druhe. Darmo ti budeme hovorit, ze musis mat prirodzene rada svoje dieta nezavisle od pohlavia. Keby to tak bolo, nepisala by si sem a nehladala by si pomoc. Toto je pre dobreho psychologa, nie psychiatra. Nie vzdy psycholog na problem, ktory clovek ma sadne. Skus zmenit psychologa. Myslim si osobne, ze jedine psycholog ti moze pomoct oodblokovat nieco v tvojej hlave, co ti brani mat srdce otvorene pre kazde svoje dieta, keby to hned bolo aj 5 dievcat.
az sa mi rozum pozastavuje niekedy....kolke zeny maju doma chore deti, kolke tie deti ani nemozu mat......a ty mas doma zdravu krasnu dcerku a riesis, ze nie je chlapec....je to od teba sobecke....verim, ze ta strata chlapceka zasiahla......ale dcera za to nemoze....neviem si predstavit co z tej malej vyrastie....dufam, ze aspon otec jej preukazuje nejaku lasku...lebo pri tebe to dieta len trpi....a ty nepotrebujes ziadneho odbornika ani radu....to ty si musis upratat v hlave....
Ja som to mala naopak. Chcela som dceru, mam syna a uvedomila som si ze hlavne je ze je zdravy. Ty by sis i to tiez mala uvedomit lebo ked sa jej nieco stane budes si to dozivotne vycitat ze sa ti nepacilo jej pohlavie.
Inac to si pis ze to tvoja dcera citi a teda musi to but pre nu hrozne. Neviem co ti poradit len snad aby si sa s tym zmierila co najskor lebo uz aj tak ktovie ci to napravis asi ani nie a posrala si dcere jej zivot. Ju to bude podvedome navzdy ovplyvňovať a ktovie asi si schopna nicit jej zivot aj vedome. No neviem snad ti daky psychiater pomoze lebo vies toto je teda riadne sproste od teba s tym si mala ratat ze to mozno bude dievca a teraz ono chuda bude trpiet. Jaaaaj co s takymi matkami. Ja to stale vravim ze deti by mali mat len psychicky zdravi jedinci a mali by podstupovat psychologicke testy red zakladanim rodiny.
