Dobry den, prosim neviem ako sa s tym vyrovnat, a pisem sem ,ze mozno sa s podobnym osudom? Niekto stretol. V 20 tt som prisla o dietatko mal to byt chlapcek. Po roku som znova otehotnela, a narodila sa nam dcerka, Od prveho okamihu ako som otehotnela nic ine som si nezelala, len aby som mala synceka, chlapceka o ktoreho som prisla, a ked som sa dozvedela, ze to bude dievca bola som velmi nestastna. Teraz ma dcera rok, ale ja sa stale neviem vyrovnat s tym, ze nemam chlapca:-( mavam depresie, uzkosti, kedy by som dceru najradsej nemala a obvinujem ju zato, ze nieje chlapcek, dokonca aj mm, ze dokazal zariadit to, aby som mala mojho synceka:-( Ako sa s tym vyrovnat bola som aj u psychologa, ale to mi vobec nepomaha. Je mi luto dcery, lebo viem, ze pri mne velmi trpi.
Chcela som chlapca mam dievca
Presne ako pise Maoam strata dietata NIKDY sa neda nahradit inym. Skoda, ze si tak skoro mala dieta, mala si mat cas na to aby si sa s tym vyrovnala. A pises, ze ked sa ti narodi vytuzeny chlapec, tak to mozno prejde, ty aj citas po sebe?? Ved je to chore uplne, ze vytuzeny chlapec! Vytuzene ma byt kazde dieta, uz len to, ze mas dieta ti malo pomoct vyrovnat sa stym co sa stalo. Kym ta to samovolne neprejde, neopovaz sa mat deti, naco to chces, chces aby aj dalsie trpeli??Nestaci ze nicis zivot tomuto, ktore "mas rada"?? Fakt si myslis, ze pri chlapcovi by ta to preslo? No pochybujem. Co ak ti proste nebude sudene mat chlapca? Radsej sa skus zmierit s touto myslienkou a nikdy nevies ako to dopadne...ale cakat ze dalsi chlapec ti zmeni cele zmyslanie je velky omyl.
Lussy, este jedna vec, mozno by ti pomohlo nieco ako 'symbolicky hrobcek' maleho, miesto, kam by si mohla chodit, ja viem, ze ste ho normalne zrejme nepochovali, ale toto velmi pomaha, mohla by si proste na to miesto chodit, polozit tam kvety, byt v myslienkach s nim
je to psychologicky ucinna metoda, my sme mali pripady, kedy matky prisli o dieta pocas tt, jednej umrelo dieta asi tyzden ci dva pred porodom, musela porodit mrtve, to bolo strasne, oni ho aj normalne pochovali, ma hrob, strasne som ju obdivovala ako to zvlada, bez psychiatra a psychologa to samozrejme neslo, ale zvladla to a tiez to bol chlapcek a po dvoch rokoch sa im narodilo dievcatko, vidavam ju v meste, je opät stastna, usmiata a ta mala je na nej zavesena
no keby si mala take miesto, to by ti mozno velmi pomohlo, ty nemas kam ist (za nim), aj to ti chyba pri spracovani tej straty, ine je ked ideme na hrob, je tam kriz s menom toho cloveka, kvety, proste pre ludsku psychiku 'dokaz', ze bol, mame kam ist, mozeme tam posediet, postat, zamysliet sa, plakat, co len chceme
aj keby tretikrat otehotnela, moze mat opät dievcatko a keby aj mala chlapca, on nebude ten, o ktoreho prisla...ok, mal by jeho pohlavie, to je tak vsetko
ona musi spracovat stratu konkretnej osoby
ziadny clovek sa neda nahradit inym clovekom, ked o niekoho prideme, smutime za niekym konkretnym...az ked spracujeme stratu, dokazeme prijat noveho a nastavit sa na neho a nespajame ho s tym povodnym
ty musis ist k psychiatrovi a nasledne na terapiu, tvoje dieta za to nemoze a uz vonkoncom pre to nesmie trpiet
ty si urobila nespravne jednu vec - nedopriala si si cas na prekonanie straty a nesla si na terapiu po tej strate syna, ale sla si na to uplne scestne - nahradit jedno dieta inym, ale to sa NIKDY NEDA, pretoze to druhe dieta je uplne ine ako to prve, ina dusa, ina povaha, tvojho strateneho syna ti nikto iny nenahradi, on je prec a jeho stratu musis spracovat
fakt, ze mas zdravu dcerku je uzasny a je to dar, obrovsky dar, ale nikdy ju nespajaj so svojim synom, o ktoreho si prisla, ona je individuum a daj jej vsetku svoju lasku
a tie svoje rany potrebujes liecit za pomoci odbornikov, nie vybijanim na najblizsich....
vela stastia
Mala by si otehotniet zas, a budes mat chlapca. Chudak dievcatko. Inak baby su lepsie ako chalani.
Ano nevyrovnala som sa este so stratou mojho prveho dietatko to je fakt a neviem ci sa s tym da dakedy vyrovnat, mozno ked sa mi raz narodi moj vytuzeny chlapec, ale ja mam svoju dceru rada nikdy by som nedovolila by sa jej nieco stalo, je to tiez moje dieta, len neviem prekonat ten fakt, ze nemam svojho chlapceka. Dakujem Vam vsetkym za vas nazor velmi si ho vazim a urcite zacnem viac na sebe pracovat, aby moje dieta necitilo pocit menejcennosti
ako prve vyhladaj psychiatra - zacni sa liecit, aj medikamentozne, terapeuticke sedenia su druhy bod, ale ty mas vazne psychicke poruchy
z dietata vyrastie najmä emocne deprivovany jedinec a podla typu jej osobnosti bude mat velke problemy v zivote a potom jej TY budes davat za vinu, ze je 'PROBLEMOVA' a budes mat v hlave 'dovod' ju kadejako za to 'trestat' a byt na nu zla
ty sa ries hlavne sama, moja, seba samu, mne je tvojho dietatata strasne luto, chuda dievcatko
byt nemilovanym a nechcenym dietatom patri k tym najstrasnejsim veciam na tejto planete, ked ti to matka roky dava pocitovat a ty ako dieta si zliznes vsetky jej frustracie
mnohe matky si nevazia ani samotny fakt, ze maju ZDRAVE dieta, co je najväcsim darom
mnohe sa zbadaju vtedy, ked ich dieta ostane invalidom alebo im umrie, ci od nich odide, aby uz nemuselo zit v tom pekle doma
toto chces?
tvoja dcerka nemoze za nic, akurat tebou trpi, lebo ty si na nej vybijas stratu svojho prveho dietata a patris na psychiatriu
Ty by si nemala mať vôbec deti, lebo si hrozne sebecká, hľadíš len na to, čo chceš ty. Je mi maličkej ľúto, že má takú matku. A myslíš, že psychológ ti pomôže? Pochybujem. Psychológ ti možno poradí,ako si to urovnať v hlave, ale nie v srdci. S tým sa musíš popasovať sama.
A inak si myslím, že ešte nevieš, čo je život. Ja som prišla o dieťatko v 8tt a 16 ročná dcérka mi pred 4 rokmi zomrela. Tak si oveľa viac vážim život ako ty.
