Dobry den, prosim neviem ako sa s tym vyrovnat, a pisem sem ,ze mozno sa s podobnym osudom? Niekto stretol. V 20 tt som prisla o dietatko mal to byt chlapcek. Po roku som znova otehotnela, a narodila sa nam dcerka, Od prveho okamihu ako som otehotnela nic ine som si nezelala, len aby som mala synceka, chlapceka o ktoreho som prisla, a ked som sa dozvedela, ze to bude dievca bola som velmi nestastna. Teraz ma dcera rok, ale ja sa stale neviem vyrovnat s tym, ze nemam chlapca:-( mavam depresie, uzkosti, kedy by som dceru najradsej nemala a obvinujem ju zato, ze nieje chlapcek, dokonca aj mm, ze dokazal zariadit to, aby som mala mojho synceka:-( Ako sa s tym vyrovnat bola som aj u psychologa, ale to mi vobec nepomaha. Je mi luto dcery, lebo viem, ze pri mne velmi trpi.
Chcela som chlapca mam dievca
Lusy
ako to napisat slusne a bez nadavok...ked som cakala prve dieta, bola to dcerka. Bola som sklamana..mozno ani nie...len som nechcela sklamat ,manzela...zrejme to citila...dnes je to fetacka a gamblerka..Druhe tehotenstvo bolo super..Podla lekarov som cakala chlapca..bola som happy..splneny sen. Posledny ultrazvuk ukazal, ze sme sa mylili--Lekar ma utesoval, ze aspon budem zaplietat vrkoce a nie prat spinave teplaky...Mylil sa..dcera sa venuje vylucne muzskym sportom, aj ked je nadherna zena....Z vlastnej skusenosti TI poviem jedno..chod k postielke...bozkavaj svojej dcerke rucky a nozky a tes sa, ze je ziva a zdrava..a ze ju mas. Nemysli na nic ine, len na to, ze mas krasne dieta. Nauc sa ju milovat..vrati ti to. VER MI
2 MAoam nechcem vrtat ale myslim ze tie tvoje rady nepomozu...ak to nezvladol psycholog na niekolkych sedeniach tak par riadkov takto cez net jej zivot nezmeni... jedine ze by ten psycholog na nu uplne sral
Niektore ci niektori co tu piseste ste az kruti vo svojich prispevkoch. Nikto z nas nevie ako na niektre situacie zareaguje a ako sa s nimi vysporiada, ak sa v tej situacii este neocitol. Ved Lussy je k svojmu problemu kriticka a chce ho riesit. Poznamky typu, ze nemala mat nikdy dieta a co ja viem co jej urcite nepomozu iba zvysia mozno pocit viny a uzkosti. To je ako ked depresivnemu niekto povie, ze co stale smuti.Ta cesta je uplne ina. Su zeny, ktore sa po potrate ci strate dietata vzpamatavaju velmi dlho a pritom niesu o nic horsie ako tie co to zvladnu rychlejsie.
prečo pri tebe trpí to dievča, čo jej dávaš najavo že nie ju si chcela nevieš ju mat rado?????????
ked ta manžel miluje tak aj to dieta by si mala vediet milovat
iná zas vyskočila cez okno ked zistila že čaká dvojčatá chlapcov,niežeby ste sa tešili že máte zdravé dieta,druhá žena by sa s tebou vymenila len aby mala zdravu dceru čo nemá
Musíte zabudnúť na prvé decko. To, že máte druhé je fajn, lenže ono nijako nenahrádza to prvé. Nechceli ste nové, chceli ste späť to staré. Dúfajme, že kvôli Vám z tohto nevyrastie ďalší tragéd, akých je už na svete bohato.
Agnes, toto su velmi traumaticke veci, ale to ona uz pochopila a myslim, ze to bude uz aj riesit s odbornou pomocou.
Agnes998 Potrat ako potrat, potratit v 8 tt a v 2Ott kedy sa dieta musi porodit je pre mna velky rozdiel prajem Vam aby ste to NIKDY nezazila, a tymto ja tuto debatu koncim.
Este raz dakujem kazdemu, kto mi dal cennu radu.
Potrat nie je az taka nezvycajna vec, stretne to mnohe zeny a casto je to preto, ze je plod nejakym sposobom poskodeny. Priroda to zariadi tak, aby sa take dieta radsej ani nenarodilo. Chcela by si radsej postihnuteho chlapca ako zdravu dceru? Nemala si mat deti ked nie si schopna ich lubit bez ohladu na pohlavie. Aj teba mama neznasala za to, ze si zenskeho pohlavia?
Nemate za co, ten hrobcek mozete urobit aj dodatocne, ak to pomoze, preco nie. Treba vyuzit vsetky moznosti. Psychiatra som navrhovala preto, ze su v hre aj silne uzkosti a vela inych veci, to psycholog vsetko nevykryje, mozno su potrebne aspon na isty cas aj nejake lieky. Preto je lepsie navstivit aj lekara (neurolog/psychiater) a otvorene povedat, o co ide, moze ist aj o posttraumaticku stresovu reakciu a to sa len rozhovormi zvlada tazko, potrebujete odbornu pomoc, aby ste ako rodina mali sancu na lepsi zivot a aby prisla dusevna ulava a mate plne pravo na tu pomoc.
Maoam, dakujem velmi pekne za Vase slova. Viem, ze si musim uvedomit, ze ziadny clovek sa neda nahradit. Ja som si stale myslela, ze jedine tu bolest ktoru mam mi nahradi dalsie dietatko preto som chcela cim skor otehotniet. Uvedomujem si, ze by som sa mala nad sebou zamysliet a hlavne nehadzat vinu vsade na okolo len nie na seba. Ved moja dcera za to nemoze a toto si budem hovorit uz stale. Urobim vsetko preto, aby som uz NIKDY neobvinovala nikoho zato, ze mam dcerku.Dakujem za Vase slova. Inak s tym hrobekom mi uz radili aj ine osoby v mojom okoli. Ja som tiez musela synceka porodit, ale nepochovavali sme, je to tazke, ale za pomoci mojej psychologicky, ktora sa mi snazi pomoct ako sa len da chodim sa psychoterapie, raz do tyzdna urobim vsetko preto, aby som uz NIKDY nemusela napisat taky clanok ako som napisala a aby moja dcera bola v zivote stastna a nikdy nepocitila, ten bol ktory mam. Dakujem krasne za radu. Su dni inak ked som stastna ze ju mam taketo stavy nemam kazdy den, ale potom pride den, kedy sa na mna vsetko zase zosype. Este raz dakujem
