Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Tak nejako :D
zješ čokoládu, dostaneš anafylaktický šok, v tom čase ešte zabudneš aj na depresívne ťažkosti, ktoré ich máš :)
Jáj niekto sa má :D
Ešte tam bola poznámka..obsahujú alergény :D :D :D
ďakujem krásne :)
skôr ja tu nebudem vtedy :) budem na dovolenke
No neviem :D
možno tie čokolády mali zloženie klasickej čokolády, ale vieš ten placebo efekt, zješ..... ej ale je mi lepšie :)) mmm mňam
Tak všetko najlepšie ak by som tu nebol :D
Tak uvidíš :) Mne sa páči číslo 8 :D