Zomieram?

jedulka, prečo? PPP trpím od 12tich, za chvíľu budem mať 28 a dokonca som aj písala prácu ku štátniciam na túto tému... ale myslím, že nič nové ako na internete a v knihách ti neviem povedať. Snáď len uvedomenie si, prečo to robím, prečo sa trestám za veci takýmto spôsobom... ono skutočne nejde ani tak o to "jedlo- nejedlo" ako o to ublížiť si.. Ak hovoríme čisto o anorexii... človek si nevie odpustiť... nevie sa mať rád..a používa jedlo- nejedlo ako "zbraň". Či už proti sebe, ale voči niekomu inému... hovorím teraz ale za seba.

kiezby som sa zbavila strachu:-(
je to cele o tom, ze mne az tak nevadi vychodzia vaha,,ale mam zafixovane v hlave, ze priberat je zle, nezdrave a to ma brzdi..to ze naprikald ma jeden den kilo viac ako predchadzajuci..je to UPLNE CHORE ZMYSLANIE

Stale je to u teba o tom istom, ano rezignovala som, mala som radsej umriet, ano ja ublizujem sebe aj druhym. prestan sa teda motkat v tomto bludnom kuhu reci, ktore k nicomu nevedu. Zacni uz konecne nieco robit. Ono, mlady clovek len tak lahko nezomrie, to si zase nemysli, ze zaspis a mas to za sebou. Hlavne anorekticky, niekedy to telo vydrzi z nejakeho dovodu aj to, co uz nie je zlucitelne so zivotom. To je signal, ze mas zit, ze ti nie je este sudene teraz zomriet. Vaz si to, zober to ako sancu a prestan sa lutovat. Vsetko sa da, len musis chciet. Sebalutost je cesta nikam. Ved ty si inak zdravy clovek, tak sa vzchop, prestan sem vypisovat a zacni uz dnes

cry2 napiš mi co všechno ze své skutečnosti o této nemoci víš, stačí kliknout na můj nick, prosím

čo keby si začala na sebe makať, a tým urobiť radosť sebe a aj RODINE, nie sa len ľutovať

ano, cry2 ma s asi pravdu,,mne je uz vsetko jedno,,asi som mala na tom are v nemocnici rdsej umriet,,iba co dalej ublizujem sebe aj rodine..

Podľa mňa si úplne rezignovala. Máš to všetko v paži. Je ti už jedno ako to všetko dopadne. Lebo veď, sama vidíš, že nič pre to uzdravenie ani nerobíš... ale ty vlastne ani nechceš..

dadiana, ak človek trpí anorexiou roky, verím, že to nie je len o tom byť štíhla, chudá a pod. Prečo neriešiš príčinu? Určite sú za tým úplne iné veci ako to, že sa bojíš pribrať, že sa bojíš jedla a pod. Sama trpím PPP roky. Keď som mala 12 chcela som schudnúť. Prvá diéta, prvé laxatíva... ale na strednej škole som si uvedomila, že už to nie je len o tom jedle. A dnes viem, prečo robím to, čo robím.

cry 2-je to naozaj pravda, co tu posem..pytas sa, ze ci chcem zomriet,,,neviem, asi nie,,aj ked si velakrat poviem, ze by to bol pokoj-od vsetkych problemov..som vysokosklosky vzdelana, mam precitanu spustu knih ale najst recept na normalny zivot sa mi zatial nepodarilo..jednoducho, je to bludny kruh..na jednej strane chcem ist z neho von, na druhej strane vsak stoji strach a ten tu vsetku snahu vzdy zabije..

..je to myslim ze v hlave..a myslim, ze sa tejto choroby uz nezbavim..je to na cely zivot..

Didiana, cele je to o tom co vlastne chces. Viem ze anorexia je jeden bludny kruh a akekolvek logicke rady nemaju zmysel. Cele je to v hlave. Je to o tebe a tvojej voli, ci si kriticka k svojmu problemu a hlavne ci chces skutocne nieco urobit aby si sa zo svojho bludneho kruhu dostala. Reci typu, ze pribrala som 3 kila a je mi fajn, chcem nieco urobit ale nevladzem, to je cele nic, to je stale len bludny kruh, lebo cele tvoje pribratie 3 kg, to je nic, zmena na urovni 0, lebo sa nic nezmenilo v tvojej hlave, si stale tazka anorekticka, ktora ak nic podstatne neurobi nikdy nepociti stastie, nikdy nepociti radost zo zivota, radost z dobrej zmrzliny, radost ako taku. Si stale v obruci svojej anorexie, bludny kruh vycitiek svedomia, pocitv viny a pocitu, ze chcem nieco zmenit, ale ... Hladaj na internete, aj rozne alternativne metody, mozno v zahranici, nejake dobre pracovisko, aj za cenu ze to bude nieco stat. Rodicia sa casto aj zadlzia, len aby pomohli svojim detom. Ja mam pocit, ze psychiatri u nas riesia problem anorexie tak akokeby podla tabuliek,podla kniziek, mam pocit ze ich postupy mozno zabrania umrtiu na vyhladovenie, ale podstatu problemu to nevyriesi. Dennicky, kontrolovanie jedla a co ja viem co,no ja neviem, myslim si cesta musi byt uplne ina. Hladaj, hladaj, kym zijes