Nechce sa oženiť ? Žiť somnou?

Ahojte. So svojím partnerom chodím 8 rokov. /od 15-tich/ on mal 25. /teraz 33/ krásny, nádherny vzťah aj s hádkami, s rozchodmi, ale milujeme sa, aspon ja milujem jeho, nadovšetko a nevedela by som bez neho existovať. Čas plynul, ja som skončila strednu, tohto roku bakalára, on je z mesta , ja z dediny vzdialenej len 10km, nikdy sme sa od seba nejak nadlho neodlučili, on je podnikateľ , čiže je v meste, ma byt, žije len s mamou a mladším bratom. Moji rodičia teraz dokončili dom, urobili poschodie, dufajúc že sa tam ,,niekedy" nasťahujeme, ALE jedno veľke ALE, chcem sa usadiť, mat rodinu, proste byť s ním, chcem sa vydať, no neviem čo mám od neho čakať, rozpravali sme sa o tom, síce nechcem na nho tlačiť, ale ja nechcem takto žiť, naznačila som mu to, o svadbe nechcel ani počuť, a o spolužití povedal že nech necham voľný priebeh, stíchol a viac sa o tom nechcel baviť. Čo si mám o tom myslieť ja ? Nerozumiem mu, rok-dva dozadu mi šepkal do uška o veľkolepej svadbe, o našom bývaní, dokonca sme sa bavili o tom ako si zariadíme hore spálňu, kuchyňu atď... až mi je do plaču keď si na to spomeniem :( možno si poviete, že len mal ,,svoj deň", ale skusila som to aj včera, boli sme na večeri, taktiež som mu to naznačila, on reagoval že je to skoro.... /???/ ja mu vôbec nerozumiem... Čo si o tom myslíte Vy ??? Už viac sa ho na to pýtať nebudem, ale tiež nemožem žiť s pocitom, že ma chce nechať, lebo to si myslím.