Ahojte. So svojím partnerom chodím 8 rokov. /od 15-tich/ on mal 25. /teraz 33/ krásny, nádherny vzťah aj s hádkami, s rozchodmi, ale milujeme sa, aspon ja milujem jeho, nadovšetko a nevedela by som bez neho existovať. Čas plynul, ja som skončila strednu, tohto roku bakalára, on je z mesta , ja z dediny vzdialenej len 10km, nikdy sme sa od seba nejak nadlho neodlučili, on je podnikateľ , čiže je v meste, ma byt, žije len s mamou a mladším bratom. Moji rodičia teraz dokončili dom, urobili poschodie, dufajúc že sa tam ,,niekedy" nasťahujeme, ALE jedno veľke ALE, chcem sa usadiť, mat rodinu, proste byť s ním, chcem sa vydať, no neviem čo mám od neho čakať, rozpravali sme sa o tom, síce nechcem na nho tlačiť, ale ja nechcem takto žiť, naznačila som mu to, o svadbe nechcel ani počuť, a o spolužití povedal že nech necham voľný priebeh, stíchol a viac sa o tom nechcel baviť. Čo si mám o tom myslieť ja ? Nerozumiem mu, rok-dva dozadu mi šepkal do uška o veľkolepej svadbe, o našom bývaní, dokonca sme sa bavili o tom ako si zariadíme hore spálňu, kuchyňu atď... až mi je do plaču keď si na to spomeniem :( možno si poviete, že len mal ,,svoj deň", ale skusila som to aj včera, boli sme na večeri, taktiež som mu to naznačila, on reagoval že je to skoro.... /???/ ja mu vôbec nerozumiem... Čo si o tom myslíte Vy ??? Už viac sa ho na to pýtať nebudem, ale tiež nemožem žiť s pocitom, že ma chce nechať, lebo to si myslím.
Nechce sa oženiť ? Žiť somnou?
Ember, to inak nevyriesis iba rozhovorom. On sa tomu vyhyba, no bohuzial v tom trende pokracovat nemoze. Jednoducho mas pravo vediet na com si. Nemozes vidiet do jeho hlavy.
Je mozne, ze caka kym skoncis VS, drivva vacsina mojich znamych na toto cakala/caka.
Mozno sa mu nechce byvat u svokrovcov.
Mozno sa len zlakol, lebo zacalo ist do tuheho.
Mozno presiel bez tvojho povsimnutia nejakou udalostou, ktora zmenila jeho nazor.
To su len dohady a k nicomu inemu sa nedporacujes, pokial sa s nim neporozpravas uprimne a najlepsie v rozvitych vetach. Lebo mas pravo vediet, kam smerujete. A je lepsie to vediet skor nez neskor.Lebo ako sama pises, nemozes zit a cakat, ci predsa a s vedomim, ze mozno nikdy.
ja mam vela kamaratov vo veku tvojho priatela a ani jeden z nich sa este zenit nechce..
ale pýtam sa ho čo chce, vždy, snažím sa mu vyhovieť vo všetkom, nehádam sa s nim, ja neviem, nerozumiem, ved som pisala ze pred rokom keby som povedala pod ku mne byvat, tak letí, alebo sa zoberme tak uz som teraz vydata. a teraz ? proste nic, spravanie ma uzasne, pozorny, nezanedbava mi, nic mi na nom nevadi, ale proste ma trapi to ze chcel ale uz nechce, alebo mi vtedy klamal.
on nechce to, co chces ty
zjavne si tu povestnu gulu na nohu (zavazky spojene so spol. domacnostou a rodinou) si uviazat nechce. asi ta nepotesim, ale to, ze ho milujes, JE MALO. On sa nezmeni len vdaka tvojej laske. musi to chciet sam od seba a to, ci mu v tom tvoja laska pomoze alebo prave naopak, je cisto akademicka diskusia.
rozhodne by som sa na tvojom mieste do nicoho nehrnula, mohla by si skoncit ako slobodna mamicka a mat problemy vobec uzivit seba a dieta a platit naklady spojene s byvanim atd.
jednoznacne sa brani tomu, co chces ty. niet velmi co riesit. ak tolko tuzis po rodine, budes sa musiet poobzerat po inom. znie to surovo, ale tak to je.
a nech ta prosim nenapadne, ze spravis taku hlupost, ze otehotnies v dobrej viere, ze dieta ho zmeni. nebola by si ani prva ani posledna, ktorej by ostali oci pre plac.
