Depky, kedy prestanete?!

dobru noc, rada som si s tebou pokecala..
neviem mozno vela veci z minulosti sa mi zda ako taka bublina nepametam si naveznosti na seba tak neviem vlastne uz ani definovat kde zacali vsetky tie zle pocity ...
dufam len ze skoncia..

myslis ze mam ist k doktorovi? ozaj povedz mi nieco o sebe a ty.. vies nechcem sa bavit len o mne ak ti mozem nejako pomoct budem rada..

sofinka, ja idem pomaličky spať. Možno by to pomohlo aj tebe. Necítiš po tom, čo si vtedy prežila s otcom, že sa v tebe niečo zmenilo? Že máš, napr.väčší strach z niektorých situácií? Niečoho sa bojíš. Niečo ako postraumatický šok. Ale možno nie až tak výrazné?
Pááááá
pete, dobrú noc :)) Dúfam, že sa cítiš dobre, a ak zle, tak si mohol napísať.

hm, no asi mas pravdu.. no to je aj s tymi vztahmi, mala som priatela ktory ma podvadzal, to som zistila proste som prestala verit muzom tak som stale sama a aj ked sa okolo mna pohybuje vela dobrych chlapcov takych nechcem lebo sa mi zda ze by som im ublizila, vies som naladova a nechcem aby sa trapil niekto so mnou kazdy ma dost svojich problemov nie to mat este psychicky choru priatelku...
a preto vzdy sa zalubim do tych nahnusnejsich chlapov a mam pocit ze vrana vranu si hlada ved ja tiez niesom dokonala...
ja neviem.. je to cele nejake divne co si o tom myslis...?

sofinka, tak sa nečudujme, to, čo si v tú chvíľu zažívala, cítila, to bol obrovský stres pre organizmus. To určite zanechá následky, a tie sa dokážu prejavovať ešte dlhý čas potom. Aj roky!!

áno, môže to byť aj v tom. Kládli na teba veľké nároky, ty si nedosiahla všetko to, v čo dúfali, a je to niekde hlboko v tvojej hlávke, hoci už na to nemyslíš. A prenáša sa to do tvojho pohľadu na svet, život. Je možné, že si s máločím, čo dosiahneš spokojná, a zdá sa ti, že to stále nie je dobré, také, ako by malo byť. Niekedy je šťastie...to skutočné šťastie v obyčajných veciach, "maličkostiach". V rodine, zdraví, uplatnení sa...a to nemusí byť nič horibilné. Uspokojivé vzťahy sú veľmi potrebné pre spokojný život. Ty píšeš o milencovi. Má to budúcnosť? Nie je aj preto v tvojej mysli nejaká neistota? A tiež všetko to zlé, alebo ťažké, o čom píšeš, že si prežila, to dokáže poznačiť. Možno sú tie situácie už dávno preč, ale naše vedomie, mozog si pamätá všetko, a niekedy nás tie pocity ešte dlho po tom nejakým spôsobom ovplyvňujú.

No a moj otec ma vzdy miloval , bola som jeho dievcatko a potom ked som bola v pubertalnom veku tak som porobila vela hluposti a praskli mu nervy a chcel ma zabit vtedy ten vyraz v ocich co mal, tu zvieraciu zurivost nechci nikdy zazit.. vtedy ho moja mama so sestrou drzali a ja som sa v kute izby triasla od strachu.. ale pred tym sestra povedala mame ze nechaj ho ved aj tak si to zasluzi... sice potom ked pochopila ze to asi nedopadne dobre tak ma zachranovala aj ona ale na to nikdy nezabudnem ..

Nevadi v poriadku, popri tejto stranke mam otvorene este martinus.sk , tam si objednavam knihy tak sa nemusis ponahlat ja rada pockam, aj tak si dost vazim ze niekoho zaujima moj problem aj ked ma vobec nepozna, dakujem.
No neviem, mne sa zda ze vsetko je v poriadkudostala som sa z veci ktore ma tazili a aj tak nerozumiem preco mam stale nejaky problem, niekedy si myslim ze mam jednoducho take sklony k problemovosti...
Ale tak mozno som mala prilis vysoke naroky na zivot a zistujem ze to nieje take lahke ... mozno mali kedysi moji najblizsi vysoke naroky na na, videli vo mne vela a ja som ich sklamala, velmi sklamala a nedokazala som vlastne stale nic takeho preborneho ako bol ich snom.. vlasne to je jedna vec ktora ma vzdy trapila ale v poslednom case sa tym nezaoberam tak asi to nebude tym.. inac prepac za pravopisne chyby , vobec nedavam pozor co pisem a aj tak mam s tym problem tak dufam ze chapes...

sofi, nechtiac som si vymazala prvú odpoveď, preto to tak dlho trvalo :))

sofi, to, čo píšeš o zmene nálad (smiech a za tým plač), tak to mi pripadá ako následok psychickej vyčerpanosti...možno práve z nesplneného očakávania, na ktoré si tak dlho čakala. A keď si zažívala aj sebapoškodzovaním, tak to bude hlbší problém, ktorý možno z časti poriešený je, pretože si sa poškodzovať prestala, ale to je poriešený len jeden príznak.
U psychologičky si bola? Je to v tvojom živote tak, ako by si si predstavovala? Alebo niečo ostalo nesplnené a máš pocit, že sa ti nikdy nesplní?