Depky, kedy prestanete?!

pete neboj sa sem nechodí každý a taký čo by to čítal určite by bol len tvoj priatel a nie ziaden posmešník.No ved sa tu píšu len dobré,pekné a hlavne úprimné veci.Ludia po nich túžia a chýbajú im v živote.

Undinka, ja mam podobne problemy ako ty s dcerou. mam problemy, s ktorymi mi nikdo nemoze pomoct, tak som len doma nervozna a preto uz sa s mojou mamou ani nerozpravame, je to tak blbe.
ked sa s dcerou porozpravas, pomozes jej aj sebe. drzim palce

myslim si, ze je dobre, ked sa kazdy mame s kym o nasich problemoch porozpravat. pomaha to dost zahnat pocit smutku, aj depresie

damaxy, pete :)

Undina,nič nie je náhoda ani tieto stránky.Všímaj si dcéru a skús rozhovorom s nou pátrat,čo je vo veci.Materinský inštinkt ta neklame.Možno práve čaká na pomoc.

Dobre,čakám.

ahoj pete.
bežím ku kamarátke niečo vybaviť. Ešte že je to o 2 poschodia vyššie :))
potom prídem. Popíšeme.

Anita,mohol som napísať,že mám 23 rokov nepamätám si,kde všade som písal.Nechcem,aby ľudia tu vedeli môj vek a potom ma poznali...Už som tu o sebe aj tak dosť napísal.Ak ma bude poznať jeden,dvaja,nevadí.Ale všetci radšej nie.Tvoje emočné vzduchoprázdno ti celkom závidím.Len možno je to viac apatia ako emočné vzduchoprázdno.To už viem,že nie je niečo ok,keď žena píše,že nič necíti.To nie je dobre.Skôr zle.Prepáč anita,ale nezdá sa mi,že na tú návštevu cvokárky máš dobrý názor.S kamošom som sa rozprával,vraj mu to pomohlo a verím,lebo mi povedal prečo tam chodil.Mne to možno sčasti pomohlo,ale už som tam nebol dího.Nie je čas.Rozhovory sú o tom,čo ťa ťaží a trápi.A keď nechceš hovoriť,čo myslím,že rozumný človek by mal,tak ti dá možno nejaký test...Ja sa teda necítim spokojný.Ty čo?

dakujem vam,mam obavy o svoju dceru,tak som nieco hladala.bojim sa,ze jej uzavretost je znamenim niecoho vazneho,velmi sa zrazu zmenila a nerozumiem jej.je to iny clovek.dakujem za tie stranky.

pete a ostatní, ahojte.
Aj mne sa zdá, že sa tu osadenstvo trošku zmenilo. Nevadí, každý má obdbia keď sa potrebuje vyrozprávať, vykričať, vyžalovať. Trošku som tu postrašila ja, potom príde niekto iný.
pete, určite by som za psychologičkou nešla. Už som to raz napísla, že by som zrejme nič nedokázala povedať...a keby som sa rozhodla nevyzerať ako totálne úbožiatko, tak by som sa zrejme prekonala, zablokovala a tvárila sa, že som prišla preto, lebo ma zaujíma jej práca (:)) Ten rozhovor, čo si mal, pomohol? O čom sú také rozhovory? Písal si, že kamarát tam chodí, ale nezdá sa ti že mu to pomáha. Pomáha to tebe?
Miksi je zlatá, také milé dievčatko. Som rada, že to tu trošku ožíva optimizmom. Aj som sa zasmiala.
Zdalo sa mi, pete, že keď si tu napísal prvýkrát, tak som videla tvoj príspevok ešte na inej téme...a to sa mi určite iba marilo, pete, že tam píšeš, že máš 23 rokov. Zrejme to bol niekto iný. 27 - to si toho už tiež dosť prežil. Nečudovať sa, prečo také otázky, námety, ktoré chceš rozoberať.
Ja vlastne už ani neviem, ako sa cítim. Už pár dní akoby vo mne nebolo nič. Žiadna emócia, chcenie alebo myšlienky. Jednoducho žijem v emočnom vzduchoprázdne. Ako človek v narkóze...dúfam, keď sa prebudím, tak všetko bude OK.
Ani zaji som ešte nič neprepísala, hoci som začala. Ospravedlňujem sa. Práve tá apatia ma brzdí. Text musím upraviť, aby si sa, zaja, mohla zorientovať. Na to sa treba duševne naladiť a to momentálne nezvládam. Dúfam, nevadí. Poslednýkrát sľubujem, že sa posnažím dať to do poriadku do konca týždňa. Potom sa s vami na nejaký čas rozlúčim.
Ako sa cítite vy? Spokojne?