Stále plačem, chcem zomrieť!

Mala som podobné pocity, že sa mi už neoplatí žiť. Len tie moje vychádzajú z toho, že mám strach, že sa niečo našim stane a ja tu zostanem sama. Pred mesiacom som od rána do večera plakala, chcela som sa vykašľať od septembra na školu, chcela som nechať priateľa, aby som ho nezaťažovala tým, že raz zo mňa bude troska. Ale povedala som si, že takto ísť nemôže. Mám len jeden život, ktorý či chcem alebo nechcem žiť musím. Samovraždou nevyriešiš nič, vraví sa, že duša človeka po spáchaní samovraždy ďalej len tápa...

ved ked im povies svoje a budes si za tym stat tak ta snad nezbiju

no teraz som v 4-tom, ale som na inej škole než predtým na bakalárovi, to mám ukončené, už na druhý stupeň som nechcela ísť a na tejto škole je to ovela horšie...proste je to na prd, naši si myslia, že skončím školu a všade mám dvere otvorené :(( to mi hovorí každý, že je to môj život, iba oni to nevedia stále pochopiť, ja fakt neviem, ako sa im vzoprieť...:(

:) moja zlataa ved dobra si co chces,na tvoju vysku akurat a skola? kolko ti chyba este ? skonci bakalaraa daj pauzu rok chod robit a potom si to dokoncis a nepocuvaj prosim ta rodicov je to tvoj zivot !!!!!

ale ako nad tým zvíťaziť?? už dávno som sa opustila a tie márne pokusy, že od zajtra začnem žiť sú dávno preč..jednoducho mi to nejde..stále aj tak padnem na hubu :(( celých 100% mi zoberie tá škola, nehovoriac o tom keď to začnem riešiť s našimi...mám to stále v hlave nech robím čo robím, aj leto bolo úplne príšerné, najhoršie aké som mala, pretože tri skúšky som nespravila..a teraz budú posledné termíny, ale nič neviem, otvorím to a len plačem, lebo mi to nejde a nerozumiem tomu..teraz sa radšej nevážim, ale meriam 179cm, váha asi 68kg..určite teraz aj viac keďže som začala jesť hocičo, hlavne zmrzlinou zajedám všetko :(( káv vypijem milión, že mi ide srdce vyskočiť z hrude, ale aj to mi je jedno, keby ma šlaktrafilo..úplne som mimo :( keby mal byť tento rok koniec sveta, len by som sa potešila...

ale no taaaaak princezna,ty a vies ze som bola na tom rovnako a trvalo mi dva roky sa pozviechat?zacalo to jak mi umrel tatko ,teraz mi je 25 a 3 roky mi je celkom fajn iba obcas to na mna pride ja som to riesila alkoholom nemala som nikoho normalne sama som sa v podnikoch ozierala a potom sla na diskoteku no cele zle,az jedneho dna som si povedala a dost!!!! prestala som sa opustat a zacala som novy zivot,ty mas asi prisnych rodicov ta nutia ucit sa nie? a nejedz kolko merias a vazis? ja som mala 72 kg pri vyske 169 za pol roka som to dala na 61 teda od marca no,a to som sa len prestala prejedat a az teraz som zacala cvicit lebo chcem dat na 56 ,jakto ze nemas kamaratky? ale maaas je isto vela ludi ktorych ta ma rado a nahodou si zlata :)

Máš depresiu, nemáš žiadny problém okrem nízkej hladiny serotoninu, tak nabehni ku lekárovi skor nez sa pokusis zabiť.

A aká je príčina tvojej depresie?

to nie je len malý smútok..toto sú naozaj sklony k samovražde..tak strašne by som to spravila...nemám ani zmysel života, nič ma nebaví, ani len dýchať..musím chodiť do školy, ktorá ma absolutne nebaví, nedá sa mi ani naučiť, otvorím to, tiež len plačem, keď to chcem s rodičmi vyriešiť, tak nechcú o tom počuť, musím to kvôli nim dokončiť, ale ja som na pokraji psychického zrútenia..ale im to je jedno, sú radšej keď plačem a učím sa..:((( nikto ma nechápe, nemám už ani žiadne kamarátky, všetky stretnutia som vždy zrušila, lebo by som im len zobrala energiu, ako ju beriem všetkým, s ktorými prídem do styku, lebo začnem len lamentovať a rúhať sa..a potom zas plačem...mám aj priateľa, ktorý ma ľúbi, ale ja ho mám rada len ako kamaráta, ale som rada, že mám ako takú oporu...a že nie som sem tam sama...potom sa aj viac a viac z toho prejedám, z toho idú ďalšie depresie z váhy a výzoru ako priberám..ale aj to už mi začína byť jedno...nemám energiu na nič, proste tabletky ani nič mi nepomôže, všetko to mám v hlave...moja psychika je úplne hotová...:((( a aj tu ak mi niekto vynadá alebo povie, nech sa neľutujem, že som ubožiačka, všetkým dávam vopred za pravdu, som nikto...a zas sa len rozplačem..:(( nikdy som nepredpokladala, že takto raz dopadnem :(

No ale nejaké sedativa by sa ti zišli.