Stále plačem, chcem zomrieť!

heidi ľahko sa ti to povie..ale vážne sa mi to nedá...rodičia dobre vedia ako tou školou trpím, no nedajú si povedať, stále, že ja to spravím ja to spravím, ale nejde mi to už, neviem ísť ďalej..aj dnes, len plačem plačem, už ma bolí hlava a zas by som sa aj tak nič nenaučila, keď to otvorím znovu do plaču, to sú celé dni..:( priateľovi by som chýbala možno týždeň, tiež ma nemiluje tak, že by sa išiel roztrhať...jednoducho ja neviem čo robiť, na silu na silu na silu tu musíííím existovať, keby aspoň môžem byť bezdomovec...a hotovo :(

No ja na tvojom mieste by som to riesila s rodicmi a jasne na javo by som im dala ze skolu ktoru chcu aby si dokoncila-nedokoncis-pretoze nemas na to.
A povec im vsetko ako to pises tu-ak ta maju radi nebudu ta nutit do nicoho.Ak ta nemaju radi a bubu trvat na svojom-mas priatela a 23rokov?ak mas kde ist zbal sa najdi si pracu a osamostatni sa.Ak ta sola nebavi zb.sa trapis.Nechaj ju tak-alebo najdi si taku co ta bude bavit.Tazko sa radi,ale ja som zazila to iste len s tym rozdielom ze som sa tak netrapila-rodicia ma nutili chodit do skoly ktora ma nebavila.Ja som sa vzoprela HOTOVO.A NELUTUJEM.NETREBA SA DAT.AK VIES ZE PRICINA TRAPENIA JE SKOLA-A JE TO AZ TAKE VAZNE AKO PISES.TAK TA SKOLA JE NA NIC.
Mozes si casom najst taku co ta bude bavit a vystudovat co chces ty.Si velmi mlada na to aby si myslela na smrt.
Drzim ti palce aby si to zvladla a rodicia aby ta pochopili.

Ani na samovrazdu nemysli :) vies si predstavit aká obrovská bolest yb to bola pre tvojho priatela? :) Lebo on ta má urcite velmi rád.. a uz to je taký dobrý pocit, ze niekto sa zobudí a zaspí pritom ako myslí na teba a lúbi ta :) Ako prvé nelutuj sa, nemás zaco. Skaredá urcite nie si , más peknú vysku, ako modelka, wau :) a tie kilá az tak vela nie su, nemoze byt kazdy chudý, su taki aj inaki :) ako prvé musis mat nejaký sen, nejaky zivotný ciel, nenajdes ho hned, hladaj trosku, ale ekd to najdes budes ovela stastnejsia a budes mat viac energie, budes chciet splint svoj sen.. A rodicia s tebou nechcu hovorit je to len preto lebo si myslia ze si silná a nechcu aby ste stale hovorili iba o smutnych veciach.ver mi, si ÚZASNÁ! :) a nemysli na ine

u psychiatričky som už bola, aj som sa jej tam rozplakala a nemohla hovoriť, ale škoda reči, nejaké pirule mi dala a hotovo...to je o ničom, ja nepotrebujem tabletky, to mi nepomôže napraviť psychiku a ani mi to nepomôže pri učení...aj dnes len sa zobudím a už plačem plačem plačem

Ak sa mas aspon trochu rada, tak vyhladaj odbornu pomoc, psychiatra.

kvôli čomu to je, to už som napísala, prvé miesto jednoznačne škola..možno tomu neveríte, že sa dá kvôli tomu tak trápiť, ale naozaj dá..ďalej láska, v nej som sa sklamala už tiež veľakrát..nemám šťastie jednoducho..na čo sú mi materiálne veci keď aj tak sa trápim a len trápim, myslím len na smrť..:((

Ja si vždy poviem, mam 28 rokov, možno ešte takych 40 rokov tu budem na svete, aspon že nie navždy. A tie roky do smrti nejako vydržim. A ak bude najhoršie žeby som sa neuživila, budem bezdomovec napr, tak nech zomriem aspon od hladu v spanku, alebo zamrznem

a kvôli čomu ti tak je ? niekto ti robí zle , nepáčiš sa sama sebe alebo čo ?? hm ?

nevladajuca, prečo nechceš antidepresíva? alebo aspoň navštíviť psychológa?

bože, tak to ani po smrti by som nemala pokoj?? ach, to čo už by bolo, dúfam, že žiadna duša už nie je, by ma porazilo naozaj...neviem žiť ďalej, nejde to...poviem si poviem..ale uskutočniť to je ovela ťažšie..trošku sily naberiem asi na 5 minút a znovu som potom tam kde som bola..nedá sa mi ísť ďalej..:( je to horšie a horšie, trvá to už viac než dosť, niekoľko rokov..a myslím, že teraz nastáva vyvrcholenie toho všetkého..som aj v tvári totálne bledá ak sa nenamalujem a utrápená...