Stále plačem, chcem zomrieť!

keď ja mám nechuť aj vôbec ísť do tej školy, nenávidím tam to prostredie, všetkých ľudí, aj keď za nič nemôžu, no mne sa tou školou všetko totálne zhnusilo, vážne keď tam mám vstúpiť, tak sa mi chce vracať..a nie to ešte sa s niekým baviť na chodbe...ach, ja som zúfalec totálny blbý :( asi nikto taký pocit nezažil..bože bože čo si to mám fakt už hodiť? :((

ach jaj..aj tak som stále tam kde som bola..neviem čo robiť :( len zúfalstvo..možno keby mám energiu a chuť a deň by mal aspoň 48 hodín by som niečo zvládla spraviť :(

To je fakt:D

To je pekné ,keď s plačom si tak ďaleko doštudovala.Len si v kľude poplač-budeš menej cikať a študuj ďalej veď si už blízko cieľa.Toto fórum je pre Teba psycholog zdarma.CHýba Ti láska akákoľvek a ta príde, ver tomu.Držím Ti palce.A píš určite Ti to pomôže.Veľa študentov má rôzne problémy.

Ja ti odpoviem na vcerajsi prispevok co si napisala.
Tak jednoducho to urob.Co chces ty.Aj tak ta nepocuvaju a neakceptuju.Je pravda ze penazi je skoda za skolu za ktoru dali-ale stoja za to aby si sa TY TRAPILA?
Pisala si ze keby si si nieco urobila tak by si zranila blizkych.
Tak sa musis rozhodnut co vlastne chces TY.PRACU BUDES MAT.ZARABAT BUDES TAK CO.A prinajhorsom skolu dokoncis NESKOR.Alebo ak vasim ide tak o peniaze vratis im za studium.Ty si musis sama povedat co presne chces a ist po tom a ak to nedokazes a citis sa slaba/nie nula to s tym nema nic spolocne/dnesnej dobe je vela ludi co VYHORELI A NEMOHLI SA POHNUT Z MIESTA a tam pomoze ako tu uz pisali psycholog.Len treba pocuvat aj psychologa a reci UBIJAJUCEHO TIPU NEPOCUVAT A NEBRAT ICH VAZNE.

bella12 veľmi pekne ďakujem za pokyny, všetky som už skúšala aj sa snažila...vždy som nejak vedela zabojovať..a už to bolo z posledných síl, teraz už ani tie nemám, už je to naozaj asi len v hlave, pretože vždy som sa učivo vedela nabifliť od slova do slova, tak som spravila aj bakalára..ale to čo mne trvalo sa naučiť dva týždne, ostatní to mali zmáknuté za tri dni, aj to, že si to prečítali a povedali vlastnými slovami...a ja už som tak hotová, že stačí keď to otvorím, prečítam jednu vetu a už plačem...

ak nespravím teraz aspoň jednu skúšku z tých troch, nebudem môcť pokračovať ďalej do piateho, čo mne by samozrejme vyhovovalo, ale naši ma snáď zabiju :((

keby ju nespravím, budem musieť opakovať ročník a znovu ďalšie peniaze??? ach, úplne mám z toho paniku..nedá sa štúdium na rok prerušiť, dorobiť chýbajúce skúšky a potom pokračovať do piateho?? neviete mi povedať?

Magy ja viem, že mi nikto nedá nič hotové :( teda naši mi to vždy dávali, čo sa týka hmotných vecí, aj ja som jedným z tých rozmaznaných frackov..vždy som mala čo som chcela a tak som dopadla, že sa neviem teraz brániť a postaviť na vlastné nohy :(( ale tá škola ma naozaj ubíja, nerozumiem ani čo sa učím, musím sa učiť slovko po slovku naspamäť, z čoho aj tak nie je žiadny efekt..

dnes sa zatiaľ držím, nechcem zas začať deň plačom..ale mne stačí jedno slovko podpichujúce alebo čo ma zoberie a už zase som tam kde som bola, proste strašná labilnosť...

a to zajtra idem do novej práce..na miesto toho aby som sa tešila a bola plná síl do nových vecí, nového prostredia, tak som ako telo bez duše, ktoré len tak tápa a všetkému sa vyhýba... a predstava, že keď prídem domov unavená a učiť sa, to ma zas len rozsmutnie a rozplače...keby mám pamäť ako spolužiačky, ktoré si to prečítajú a majú o tom prehľad a šajn čo vlastne čítali, tak ok, ale jaaa, jednoducho neviem sa učiť...pre mňa sú to všetko nové významy, cudzie slová a hlavne je toho strašne veľa pre mňa....

no aspoň som sa z rána hneď vyrozprávala alebo teda skôr vyklikala...aspoň, že existujú takéto fóra...:(

nevladajuca - cim vac citam tvoje myslienkove spovede, tym naberam viac istoty, v com je problem. si clovek, ktoreho nikto (zrejme rodicia) nenaucil zakladnu pravdu o zivote:

Ze zivot je boj, vysledok toho, co si vytvoris VO SVOJEJ hlave, nie co pre tbe vytvori niekto iny aby si zila,
zivot taky, aky sa TY rozhodnes ze budes zit a nie ako ti ho niekto nalinkuje a ty budes len slepo nasledovat jeho instrukcie.
Laska, praca, priatelstva a zivotne istoty - to vsetko si treba vybudovat, vybojovat, nespadne ti to z neba k noham hotove!!!

Zivot plny zmyslu a stastia taktiez nie je o tom, co ti ako hotovku predkladaju media v reklamach, serialoch, telke, novinach, magazinoch plnych vychrtnutych (a udajne krasnych) postav a premejkapovanych alebo zretusovanych tvari, a ty v to budes slepo verit a nasledovat, alebo si naivne mysliet, ze to caka na teba a staci si to vziat.

Zivot plny zmyslu a stastia je o tom, ze TY ho budes zit, budovat od uplnej nuly, tvorit a bojovat o kazdu malickost, z ktorej sa budes radovat.

V tomto zrejme tvoji rodicia zlyhali na plnej ciare. Ich trestom bude zrejme onedlho pohlad na tvoju rakvu po samovrazde, ked si budu marne a donekonecna spytovat svedomie jedinou otazkou "Preco???"

Odpoved je vyssie.

Verim vsak, ze nie si este uplne strateny pripad. Chce to vsak velku obet. prekonat samu seba.
Chce to cele hory sebazaprenia, trpezlivosti a driny. A potom sa ti niekde v dialke zacne crtat krasny svet, o ktorom si teraz myslis, ze neexistuje, alebo ho vidis len niekde na obrazkoch ako nedosiahnutelny sen.
Ver mi, ze taky svet existuje. Ale LEN TY ho mozes dosiahnut. Nikto to za teba nespravi, nedovedie ta za rucicku do raja. Ta cesta je trnista, bolestna a plna zakrut a nastrah. Ale stoji za to!

Ak len fnukas a cakas, ze ti ludia pomozu, alebo daju nieco zadarmo, tak sa pomoci nedockas nikdy. Zacni zit a ak budes dostatocne tvrdohlava a cielavedoma, ludia ti zacnu pomahat. Ale prvy krok musis spravit ty sama. Aj ten druhy... treti... a pri stodvadsiatom zrazu zistis, ze uz nekracas sama, ze sa kraca lahsie a aj ciel je na dosah.

nevladajuca, ťažko je takto nám laikom posúdiť, v akom si stave a ako dlho takto ešte vydržíš. Akú školu vlastne študuješ? Je tá škola pre Teba ťažká aj v tom, že nemáš na to nadanie (napr. je tam matematika a Ty tým výpočtom nechápeš a vyslovene sa trápiš, aby si prešla) alebo je to len nechuť a školu ako tak zvládaš?

Ak zavrhuješ psychológa a odbornú pomoc a ak si myslíš, že by si to mohla dokončiť, ponúkam zopár rád, ktoré by Ti mohli zvyšný čas na VŠ uľahčiť:

1. keď Ti je ťažko, poplač si - ale rob to konštruktívne :). To znamená, že plač Ti má dať pocit úľavy a nie vyčerpávať o oberať o energiu. Pozri sa na svoju situáciu rozumne a s nadhľadom. Vzoprieš sa rodičom a ukončíš to alebo si zvolíš pokračovanie štúdia? Ak to vidíš na druhú možnosť, uvažuj rozumne:

2. všetko je pominuteľné. Aj čas, ktorý tráviš na výške raz skončí a Ty budeš slobodná. Čo je ten rok či dva, čo Ti ešte chýba oproti desiatkam rokov, ktoré Ťa potom čakajú?

3. povedz si, že po skončení školy začneš robiť to, čo chceš a už sa nedáš rodičmi do ničoho dotlačiť. Spočítaj si, koľko dní ešte ostáva do predpokladaného ukončenia školy a po skončení každého dňa si ten deň škrtaj v zošite, kalendári tak, aby si videla, ako Ti to ubúda.

4. striedaj učenie s oddychom. Keď sa Ti do učenia nechce, vždy sa nejako motivuj, napr. keď zvládnem túto kapitolu, vylúštim krížovku, pustím si obľúbené CD, budem robiť niečo, čo ma baví. Dávaj si takéto malé odmeny, aby si nestrácala čas rozmýšľaním, aké je to učivo ťažké a ako sa Ti nechce.

5. kto sa trápi, tomu sa čas vlečie, kto sa teší, tomu naopak uteká. To, že si povieš, že ešte do konca štúdia vydržíš neznamená, že tento čas stráviš len trápením. Snaž si tento zvyšný čas spríjemniť, ako sa len dá. Ak Ťa niečo baví, skús tomu venovať hoci len pár minút týždenne. Nemáš kamarátku? Choď von, sem-tam niekam posedieť, do kina, či len na prechádzku do prírody. Život nie je len o knihách a o škole.

To, že si sa dopracovala do 4. ročníka znamená, že si šikovné dievča a že na tú školu máš. Keďže si to štúdium nebojkotovala ešte na jeho začiatku, teraz by bola škoda odísť po toľkých rokoch zo školy bez ničoho. Ak však naozaj cítiš, že už ďalej nevládzeš, prosím, vyhľadaj aspoň pomoc psychológa - ten lieky nepredpisuje, ale môže Ti pomôcť radami. Úvahy nad samovraždou tu naozaj nie sú na mieste - kvôli roku či dvom vzdať celý život?

21

will51 koľko máš rokov?