Rútim sa do záhuby ?

viem velmi dobre, o com pises, hoci som nikdy nezvracala, ale hladovky a podobne debiliny boli u mna na dennom programe.
Rovnako poznam tu neskutocnu chut na sladke a pod. zakazane potraviny, ako aj nieco v style "uz ked som si dala toto, uz je to jedno, uz sa mozem prezrat..."
Potom som sa nahodou dostala k jednej stranke, na ktorej sa riesili vyzivove hodnoty potravin a najma ich skodlivost. ked som si ptm pozerala nejake tie dokumenty o tom, ako velmi je biely cukor skodlivy pre nase telo, co vsetko sposobuje(ak ho samozrejme jes denne alebo skoro tak, raz za cas je to este ok..)nieco o GMO a hormonoch a eckach v potravinach,plus, a to najma zavazilo, ze je to vsetko jednou z pricin mojich vaznych zdrav. problemov od tej doby som velmi prehodnotila, co budem jest, preco a aky to ma na mna ucinok. neviem, co to je mat chut na nieco, co mi poskodi. a ak aj sa nahodou stane, ze si poviem, ze ano, mam chut napr. na kusok kolaca al. zem. salat s majonezou, tak viem, ze si to dam bez vycitiek a primerane, lebo to nemam ako nieco co IBA JA nesmiem, lebo priberiem, ale cosi, co MI nesluzi k nicomu. Preto ma to potom ani dalej netaha sa obzrat. nejem rafin. cukor a vyprazane, cipsy,b.muku nie preto, lebo chcem mat uzasnu postavu (co sice je toho sucastou) ale preto, lebo chcem byt zdrava. takisto cvicim kvoli kondicke, je to uplne iny pocit, endorfiny a to vsetko plus vsade sa dostanes aj pesi a ovela rychlejsie, proste pohyb (kazdodenny) je pre mna uplne prirodzeny a nemam svalovku ako kedysi, ked som presla do mesta a z mesta peso :D ale to ty urcite vies, pretoze mas tanec:)no vidis, jeden krok uz je za tebou, uz len nejako postupne davkuj tie ostatne :)

Áno ja viem,len ked..proste tomu neverím..ako by som dokázala opustiť tento životný štýl,ako zmeniť režim stravovania..a neviem si predstaviť akoby ma k tomu niekto presvedčil ,ked ja sama sa presvedčiť neviem. Ale je mi jasné že vo všetkom máš pravdu..Možno raz príde ten zlom,možno sa to zmení a..,,podám si žreb" :) A nie ,práca pri kase to nieje..pracujem v drevovýrobe,kde nosím drevá a pod. a denne sa hýbem celých 8 hodín a šport mám tiež rada,hlavne tanec,nie len pre chudnutie,ale aj pre radosť :) ďakujem že ste sa k tomu vyjadrili,aspoň o niečo lepšie mi je...aj ked máš pravdu,zrejme som od zmeny stále ešte daleko

neviem kde pracujes, ale trvala pohybova aktivita neznamena, ze stojis napr. cely den za kasou, alebo chodis po obchode ci prevadzke.
mam na mysli sport. prakticky kazdy den a intenzivne, spalovat tie kalorie.
to ze cely den nejes a potom sa poriadne natlacis vecer - to JE problem. jest len cca 2, denne a najviac vecer... ani sa nedivim, ze tvoje telo protestuje.

pises ze "mám pocit že žiadny psycholog..."
takze tuto moznost si ani neskusila, len ju rovno zavrhla ako neucinnu?
vies to je tak ako s lottom.
"ja nemam stastie, urcite nikdy nic nevyhram, tak ani nepodavam"
no ked nepodava, tak URCITE nikdy nic nevyhra. vyhrat moze LEN ten, co to lotto poda.
ty si sa fakticky sama pripravila aj o tu sancu, aby si to napravila.
cely zivot je o volbach. ty si si zvolila neskusat vsetky mozne cesty, ako zdroj svojho problemu vyriesit, poddala si sa nejakemu psychol. bloku, ktory ti brani konzumovat jedlo v spolocnosti a od toho momentu sa odvija kopec dalsich veci, ktore koncia tam, kde si. vyrozpravanie sa NIE JE riesenie.
pokial neporiesis ZDROJ problemov, teda svoje stravovacie navyky, fobie a aj sportovanie ako cinnost, na ktoru sa budes tesit, nie brat ako "och, zase", potom pocitaj s tym, ze tento stav nezmenis. nikdy.

tiež mi nazačiatku sekla menštruácia..hádam aj 5 mesiacov som ju nemala,2 vyvolávačky a nič..potom sa upravila. a teraz zas ale po mesiaci aj čosi zase nabehla,tak sa neboj a bud len trpezlivá ,hlavne nestresuj

eve,ano takto to začína,sme na tom podobne..ja som mala tieto stavy dávnejšie ,teraz už to je iné.. ..rob stým niečo už hned,pokial chceš,lebo zachvílu tie pocity sebazáchovy prejdu a začne ti to byť vcelku jedno,príde vlna apatie...a potom ked si zas uvedomíš že chceš skončiť,už to bude 100x ťažšie.. Držím palce

Máš asi pravdu,ja len že to v sebe dusím tak som to potrebovala dať von.....ale ja neviem,napríklad tu trvalu pohybovú aktivitu mám, a myslím že aj život je zmysluplný,mám prácu a to dosť náročnu fyzicky..ale ked nedokážem jesť medzi ludmi čiže ani v tej práci nejedávam celých 8 hodín... ..doma sa najem večer..toto je môj režim a mám pocit že žiadny psycholog ani odborník na výživu ma nedonuti jesť v spoločnosti..je to jeden z tých faktorov ,kt. mi dosť komplikujú život ale na druhej strane strašne ulahčuju chudnutie,zrejme doživotný kolobeh

zacala som citat tvoj prispevok, a pripadalo mi to, ako keby som citala nieco, co som pisala ja sama. uplne opisujes moje aktualne pocity... mam 170 cm a za necely rok sa mi pravidelnym pohybom a upravenim jedalnicka podarilo schudnut na 55kg. Hej, mal by to byt super pocit, ale nie tak, ze 24hodin denne premyslam nad tym, co mozem a co nemozem zjest. Hlavne teraz pocas sviatkov to bolo strasne (aj som pribrala 0.5kg)...
Proste sa neviem na nic ine sustredit, furt pocitam kalorie, ked si dam nejaku sladkost tak mam neskutocne vycitky a potom uz cely den sotva dam nieco do ust... cvicim 9-10x do tyzdna (!!) a ano ja viem, ze cvicit by sa malo pre radost ale u mna je to uz skor povinnost... co je na celom najhorsie je, ze uz 4 mesiace som nemala menstruaciu a beriem kvoli tomu HAK (co este vystupnuje moje stresy a samozrejme chute, navyse mam pocit ze som tucna).
Mala som uz aj bulimicky zachvat (iba raz, ale viackrat ma napadlo odvtedy, ze "toto by som asi radsej mala dat von") takze si myslim ze sa do zahuby rutim tiez... asi s tym pojdem k odbornikovi, kym este nie je neskoro a to iste radim aj tebe. Neoplati sa takto si znicit zivot, ano, vytvoril sa u nas ohladom jedla a vlastneho tela akysi blok, ale treba s tym nieco robit. Aspon teda ja to tak citim, ze dalej to uz takto nezvladnem, clovek by mal mat rad sam seba- a v mojom pripade je to naopak....

Mkk - len by som sa opakoval. precitaj si moj prispevok z 15.08.12 02:57, z ktoreho si si zjavne NEVZALA NIC a jednoducho zijes vo svojom nespravnom (ale pohodlnom) kolobehu dalej. Ziadna trvala pohybova aktivita, ziadne spravne navyky, pevny denny rezim a zmysluplny zivot atd.
To sa potom niet co divit, ked mas vycitky za kazdu kaloriu, potom pride slaba chvilka, prejes sa a zvracias, mas vycitky... a tak stale dokola.
Moja zlata, my ti tu uz nepomozeme. nikto z nasa. Ani tym, ze ta vypocujeme, ani dalsimi stotisic radami. Vsetko je a bude nanic, LEBO TY NECHCES. A pokial ty nebudes chciet, my sa mozeme aj rozkrajat.

Och,tak stará téma.. A stále aktuálna..Mám pocit že už sa k tej záhube blížim .. cítim zmeny,počas hladovky začínam byť nervózna a podráždená,vždy som bola vtedy fit a spoklojná no teraz už to nezvládam,..a s vracaním tiež žiadna zmena..cez dni kedy sa najem vraciam....schudla som odvtedy na 51-52.. aj by som chcela skončiť ,ale aj nie.. nevyznám sa v sebe .. potrebovala som sa niekde vykecať,nebaví ma to dusiť v sebe stále. :(

Chcela by soms a ešte spýtať..baby kt. trpíte Bulimiou alebo ste trpeli ako to začalo a ako to prerástlo dalej? .. ja stále vraciam,ale nie každý deň..občas som na záchode aj 3x za deň ..ale inokedy aj 2-3 vydržím.. je to naozaj také zlé vyvraciať sa len ked sa prejem alebo zjem sladké alebo to moc cítim v žaludku? ...pokial nevraciam všetko čo zjem ,je to v norme,alebo nie ? ...som možno len na začiatku,preto by ma zaujímalo ako to u vás prepuklo,kedy ste zistili že je to vážne a treba to liečiť ? ja sa na odbornu pomoc necítim,nemyslím že to je nejak naliehavé..alebo ?